P(l)enta

Autor: Dušan Koniar | 15.10.2014 o 9:20 | Karma článku: 6,67 | Prečítané:  745x

Zástena, paraván alebo španielska stena. Čokoľvek za čím sa hľadá súkromie, čokoľvek, čo dokáže niečo zakryť.

 

 

Občas za ňu zájdeme, u doktora, pri voľbách. Hoci nie je veľmi čo skrývať. U doktora vyjdeme spoza nej vyzlečení, aby nám premacal telo, aj keď sa na to obzvlášť netešíme. Po voľbách sa rozrečníme. Vypytujeme sa kto ako, priznávame koho my, ak sme to už nevykecali predtým a tiež si povzdychneme, že by sme vedeli žiť aj bez tej maškarády volieb, ak by bolo lepšieho výberu. Je to len taká slušnosť alebo nutnosť, stiahnuť gate v ústraní či zakrúžkovať kandidáta.

Takže, aj keď si doprajeme súkromie za plentou, veľa toho neskryjeme. Ak chceme naozaj niečo skryť, buď čučíme ako zarezaní alebo klameme. Alebo naopak, rozprávame až príliš, aby pravý zámer nášho úmyslu mal množstvo variácií a stratil sa v možných kombináciách tých variantov.

Je prirodzené, že ak mužíci obchodu (navrhujem zaradiť do puristického slovníka slovenského jazyka namiesto biznismenov) chcú rozšíriť pole svojich aktivít, obzerajú sa po vhodnej investícii. Ak ju nájdu v pozemkoch, dobre. Chcú pestovať kukuricu alebo nasúkať na ne poschodí, pokiaľ žeriav dočiahne. Ak ju nájdu v príliš strmých a nedostupných pozemkoch, aj tak dobre. Chcú sa v zime sánkovať, alebo chcú, aby sme sa u nich všetci sánkovali. Nech už investujú do čohokoľvek, základom návratnosti ich investície spočíva v tom, aby nás čo najviac konzumovalo ich kukuricu, šliapalo do ich poschodí, ujúkalo na ich svahoch.

Ak im to nejako zahapruje, ak to nevyjde podľa ich predstáv, vymyslia voľajaký fígeľ. Niečo už na nás ušijú. Možnože čím vyššie poschodie si kúpime a vyšliapeme, tým viac šerpov nás ponesie strminou aj so sánkami. Možno si budeme môcť adoptovať klások kukurice a práve ten náš bude nadžganý husi s certifikátom do gágora, práve tej, ktorú dostaneme na husacích hodoch. Lokše grátis a hus tiež, ak len prejavíme záujem o niektoré ponuky investora. Proste vedia to tí mužíci obchodu, vytĺcť zo všetkého zisk.

S niečím vyjdú ako s kožou na trh a v záujme toho zisku, preťahujú nám medové motúzy popod nos cez šoty, billboardy, osminy, štvrte ba i tretiny, či aj celé novinové stránky. S niečím zase radšej čušia ako vši pod chrastou, lebo čo nás má byť čo do toho, ako sa vyrába teplo z bordelu, či ako sa dopestuje zdravie z povinných odvodov. To už sa nestavia na zelenej lúke všetkým na obdiv. To sa parazituje na povoľnosti zákonodarcov, ktorí už majú svoju kukuricu v gágore, už sú na svojich poschodiach, už ich opakovane nesieme hore svahom.

Kam ale zaradiť odkúpenie dvoch týždenníkov, snahu dosiahnuť vplyv v azda najvýraznejšie mienkotvornom denníku a avizovanom záujme o spravodajskú televíziu? Čo si budeme nahovárať. Slovenský mediálny trh je taký ako Slovensko samotné. Maličké a neduživé. A až bude hotová tá diaľnica skrze neho, bude Slovensko ešte menšie a už v polceste nebude čo čítať. Plátkov je málo a píšu na jedno či dve kopytá. Rozhodne to nie je sliepka znášajúca zlaté vajcia. Nie je len vyslúžilou nosnicou, vhodnou leda tak do nedeľnej polievky, veľa jej však k tomu nechýba.

Ak by Penta chcela vlastniť výlučne svoj denník, dobrý a kvalitný samozrejme, je aj iná cesta. Ak ich developeri vedia bombasticky ohlasovať každú novú megastavbu, práve na tej zelenej lúke postavenú, zvládli by ich mediálny experti vykúzliť aj nový denník. Ak by mali jasnú predstavu o čom písať, ako písať a pre koho písať. Dobrého nie je nikdy dosť. Oni však radšej siahajú po už osvedčenom a na trhu overenom. Po niečom, čo má svoju merateľnú hodnotu, čo sa dá v príslušných grafoch niekam zaradiť.

Bohužiaľ pre Pentu, nie je to obraz renomovaného majstra, ktorý už na cene bude len získavať. Nie je to investícia (poistiteľná) do nádejného futbalistu so zlatými nohami. Je to vstúpenie do živého mechanizmu, ktorý na niektoré vonkajšie vplyvy dokáže zareagovať nepredvídateľne. A tá reakcia nemusí byť logicky zdôvodniteľná. Môže byť aj nevysvetliteľná, proste sa udeje a potom zrazu- fakt sliepka skončí v hrnci. Nuž sa mi natíska aj taká otázka, či to nie je napokon jeden zo želaných následkov takéhoto vstupu na slovenský mediálny trh.

Niežeby sa bolo čoho obávať, že sa niečo nepríjemné prevalí. Keď také niečo bude, vždy sa nájde niekto, kto to pre verejnosť poodhalí. Ale iba poodhalí. Lebo nájde sa aj niekto iný, kto podstatnú časť z toho zametie pod koberec a tá sliepka, čo zlaté vajcia neznáša, bude mať aspoň odrobinky na zobkanie. Také tu už bolo a také tu ešte bude. Predsa ale, dá sa takto, odkúpením omletého drahokamu, ešte viac obrúsiť jeho kedysi ostrejšie hrany, ktoré dávali tak vyniknúť fazetám. Lebo teraz je také mdlo, dokopy nič sa nedeje a je najvhodnejšia chvíľa na dosť dlhý čas odstaviť denník, ktorý by hádam mohol niekomu stúpiť na otlak. Lebo to potrvá, ak vôbec, kým sa podarí opäť na zelenej lúke (inak sa to nedá) stvoriť nové, slušné noviny. Ak vôbec, keď je také mdlo a dokopy nič sa nedeje. Ale sa bude, o necelé dva roky. Treba len dúfať, že hlúpy cisár sa pôjde predviesť vo svojich nových šatách.

      

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?