reklama

Pred 70 rokmi vyhorela časť Vlkolínca

Lepšie povedané, bola vypálená 22.10.1944 postupujúcimi Nemcami pri potláčaní SNP

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Už im proste došli nervy. Poldruha mesiaca drepieť na Sidorove, púšťať na povstalcov jednu kanonádu za druhou a potom ešte spúšťať techniku z toho kopčiska nazad. No koho by to nedožralo. Krátky výlet z konca leta sa premenil na bivakovanie do zrelej jesene.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania a po dobití Strečna a Vrútok, 6. septembra bol dobitý aj Ružomberok. Pre Nemcov rovnako dôležitý ako prístupová cesta zo severu do centra Povstania- Banskej Bystrice, taktiež ako významné priemyselné centrum a v neposlednej rade, v Ružomberku sa vyrábali delostrelecké lafety pre wehrmacht. Viac ako 900 lafiet bolo okamžite prevezených do Nemecka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj keď je to dnes, tak isto ako vtedy, z Ružomberka do Bieleho Potoka na skok, ten Nemci definitívne obsadili až 8. októbra. Vtedy už bolo Vlkolínčania evakuovaní do Liptovskej Lúžnej. Potom ako Nemci vybudovali pozorovateľňu nad ružomberskou kalváriou, začali s výstavbou taktickej cesty na Sidorovo (1099 m. n. m.), vtedy ešte z juhu nezalesnený vrch nad Vlkolíncom a na ňom umiestnili protileteckú delostreleckú batériu a inú vojenskú techniku. Tá cesta, budovaná z Revúckej doliny (?), už zanikla. Po združstevnení vlkolínskych pasienkov (1956) tieto boli zredukované a Sidorovo bolo postupne zalesnené.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O prienik do Liptovskej Osady a ďalej na juh sa najprv márne snažila nemecká bojová skupina Schäfer a po 10. októbri ju nahradila brigáda Dirlewanger. Proti Nemcom bola, v línii Biely Potok- Ostrô (1087 m. n. m.)- Trlenská dolina, nasadená 6. taktická skupina povstaleckej armády. A tá odolávala jednému nemeckému útoku za druhým. Práve z vrcholca Ostrého, odkiaľ bola riadená delostrelecká odveta povstalcov, si títo mohli pozerať z Nemcami na Sidorove do očí.

Článok pokračuje po fotografiách z 9.10.2014, kedy sa mi podarilo konečne pobudnúť aj vo Vlkolínci a okolí.

Asfaltová cesta cez Trlenskú dolinu. V nivách trlenského potoka sú chránené mokrade a ich vzácny biotop.
Asfaltová cesta cez Trlenskú dolinu. V nivách trlenského potoka sú chránené mokrade a ich vzácny biotop. (zdroj: Dušan Koniar)
Trlenská dolina, Vlkolínec je napravo.
Trlenská dolina, Vlkolínec je napravo. (zdroj: Dušan Koniar)
Sidorovo z Trlenskej doliny.
Sidorovo z Trlenskej doliny. (zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
Už len kúsok pred Vlkolíncom.
Už len kúsok pred Vlkolíncom. (zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Na zimu i na leto.
Na zimu i na leto. (zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Jabĺčka spod Sidorova.
Jabĺčka spod Sidorova. (zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Vloklínčania sa veľmi úspešne predbiehajú vo výzdobe okien muškátmi.
Vloklínčania sa veľmi úspešne predbiehajú vo výzdobe okien muškátmi. (zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Madlo na kostolných dverách.
Madlo na kostolných dverách. (zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Nielen slivák, aj tŕnok je v okolí Vlkolínca dostatok. Tieto už mierne kvasili a zrejme vábili macov. Nebolo mi v hore, celý ten čas samému, úplne všetko jedno.
Nielen slivák, aj tŕnok je v okolí Vlkolínca dostatok. Tieto už mierne kvasili a zrejme vábili macov. Nebolo mi v hore, celý ten čas samému, úplne všetko jedno. (zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
Od sedla na Malinom vedie zelená turistická značka po krásnom lesnom chodníku. Kdesi v strede potom klesá k mestskej aglomerácii, čo som však ignoroval a pokračoval som, po teraz už naznačenom chodníku ďalej. Drží sa celý čas na jednej vrstevnici, dlhý je zo štyri kilometre.
Od sedla na Malinom vedie zelená turistická značka po krásnom lesnom chodníku. Kdesi v strede potom klesá k mestskej aglomerácii, čo som však ignoroval a pokračoval som, po teraz už naznačenom chodníku ďalej. Drží sa celý čas na jednej vrstevnici, dlhý je zo štyri kilometre. (zdroj: Dušan Koniar)
Niekde pod Sidorovom, kadiaľ som sa vracal do Ružomberka.
Niekde pod Sidorovom, kadiaľ som sa vracal do Ružomberka. (zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Chodníkom zo svetla do tieňa a naopak.
Chodníkom zo svetla do tieňa a naopak. (zdroj: Dušan Koniar)
Chodník popod Sidorovo z východnej strany nad Revúckou dolinou končí na lúke nad mestom.
Chodník popod Sidorovo z východnej strany nad Revúckou dolinou končí na lúke nad mestom. (zdroj: Dušan Koniar)
Ružomberok. V roku 1944 bolo do Nemecka odnesených 928 delostreleckých lafiet, ktoré sa tu vyrábali pre wehrmacht.
Ružomberok. V roku 1944 bolo do Nemecka odnesených 928 delostreleckých lafiet, ktoré sa tu vyrábali pre wehrmacht. (zdroj: Dušan Koniar)

No nenaštvalo by vás to? Postupne štrnásť nemeckých útokov bolo odrazených a tí nešťastníci na Sidorove, sa toľkie dni a týždne mohli len prizerať, ako na vlkolínske slivky chodia iba medvede. Zvrat nastal 22. októbra. Sústredený nemecký útok, zo severu aj cez Revúcku dolinu a z juhu od Lučenca, nakoniec Povstanie potlačil. Aspoň do tej miery, že povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Ostrô Nemci dosiahli až o dva dni a samotná Banská Bystrica bola dobitá 27. októbra.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niektoré pramene uvádzajú iný dátum vypálenia Vlkolínca. Konkrétne 15. októbra ho mala spôsobiť mínometná paľba, práve zo Sidorova. Lenže, dátum nie je až tak dôležitý, ako samotná skutočnosť, že k vypáleniu došlo. Či o týždeň skôr alebo neskôr, navždy do ostane iba svojvôľou tupých vojenských hláv, čo toto robia. Podobne ako Devínsky hrad, nemajúc pre napoleonské vojská žiaden strategický význam, ani Vlkolínec ho nemal pre tie nemecké. Nuda, pomstychtivosť alebo čokoľvek iné, ostáva po ničomnej vojne vždy iba spúšť.

A preto, preveliká vďaka Vlkolínčanom, že sa do poničenej obce vrátili a vrátili jej tak aj život, a to až do dnešných dní. Počet obyvateľov už dlhodobo klesal. Kým najviac ich bolo v r. 1869 (345), po vojne to bolo len čosi okolo 200 duší. O živote v obci z obdobia rastu hovorí tiež súpis hospodárskych zvierat z r. 1870. Uvádza 227 kusov hovädzieho dobytka, 1241 oviec, po 21 kôz aj prasiat a 20 včelstiev. Domov vtedy bolo snáď 50, ich počet bol najvyšší práve v osudný rok 1944. Spomína sa 83 hospodárskych dvorov, s chalupami, maštaľami a chlievmi; veľké bolo množstvo senníkov na lúkach v chotári. 24 hospodárstiev bolo zničených úplne, veľa ďalších čiastočne. Na obnovu tých rozrumených Vlkolínčania už síl a vôle nemali. Ostalo jej ale neúrekom pre tú časť, pre tú krásu, ktorá sa nám dodnes, v podobe tuším 45 pamiatkovo chránených objektov zachovala. Aj pričinením slabej dvadsiatky súčasných obyvateľov, ich predkov a tiež chalupárov a iných občasných užívateľov pitvorov, komôr a predných izieb. Vrelá vďaka všetkým.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  667
  •  | 
  • Páči sa:  3 502x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu