Pred 70 rokmi vyhorela časť Vlkolínca

Autor: Dušan Koniar | 19.10.2014 o 13:28 | (upravené 19.10.2014 o 13:35) Karma článku: 5,80 | Prečítané:  2201x

Lepšie povedané, bola vypálená 22.10.1944 postupujúcimi Nemcami pri potláčaní SNP

 

 

Už im proste došli nervy. Poldruha mesiaca drepieť na Sidorove, púšťať na povstalcov jednu kanonádu za druhou a potom ešte spúšťať techniku z toho kopčiska nazad. No koho by to nedožralo. Krátky výlet z konca leta sa premenil na bivakovanie do zrelej jesene.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania a po dobití Strečna a Vrútok, 6. septembra bol dobitý aj Ružomberok. Pre Nemcov rovnako dôležitý ako prístupová cesta zo severu do centra Povstania- Banskej Bystrice, taktiež ako významné priemyselné centrum a v neposlednej rade, v Ružomberku sa vyrábali delostrelecké lafety pre wehrmacht. Viac ako 900 lafiet bolo okamžite prevezených do Nemecka.

Aj keď je to dnes, tak isto ako vtedy, z Ružomberka do Bieleho Potoka  na skok, ten Nemci definitívne obsadili až 8. októbra. Vtedy už bolo Vlkolínčania evakuovaní do Liptovskej Lúžnej. Potom ako Nemci vybudovali pozorovateľňu nad ružomberskou kalváriou, začali s výstavbou taktickej cesty na Sidorovo (1099 m. n. m.), vtedy ešte z juhu nezalesnený vrch nad Vlkolíncom a na ňom umiestnili protileteckú delostreleckú batériu a inú vojenskú techniku. Tá cesta, budovaná z Revúckej doliny (?), už zanikla. Po združstevnení vlkolínskych pasienkov (1956) tieto boli zredukované a Sidorovo bolo postupne zalesnené.

O prienik do Liptovskej Osady a ďalej na juh sa najprv márne snažila nemecká bojová skupina Schäfer a po 10. októbri ju nahradila brigáda Dirlewanger. Proti Nemcom bola, v línii Biely Potok- Ostrô (1087 m. n. m.)- Trlenská dolina, nasadená 6. taktická skupina povstaleckej armády. A tá odolávala jednému nemeckému útoku za druhým. Práve z vrcholca Ostrého, odkiaľ bola riadená delostrelecká odveta povstalcov, si títo mohli pozerať z Nemcami na Sidorove do očí.

Článok pokračuje po fotografiách z 9.10.2014, kedy sa mi podarilo konečne pobudnúť aj vo Vlkolínci a okolí.

 

No nenaštvalo by vás to? Postupne štrnásť nemeckých útokov bolo odrazených a tí nešťastníci na Sidorove, sa toľkie dni a týždne mohli len prizerať, ako na vlkolínske slivky chodia iba medvede. Zvrat nastal 22. októbra. Sústredený nemecký útok, zo severu aj cez Revúcku dolinu a z juhu od Lučenca, nakoniec Povstanie potlačil. Aspoň do tej miery, že povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Ostrô Nemci dosiahli až o dva dni a samotná Banská Bystrica bola dobitá 27. októbra.

Niektoré pramene uvádzajú iný dátum vypálenia Vlkolínca. Konkrétne 15. októbra ho mala spôsobiť mínometná paľba, práve zo Sidorova. Lenže, dátum nie je až tak dôležitý, ako samotná skutočnosť, že k vypáleniu došlo. Či o týždeň skôr alebo neskôr, navždy do ostane iba svojvôľou tupých vojenských hláv, čo toto robia. Podobne ako Devínsky hrad, nemajúc pre napoleonské vojská žiaden strategický význam, ani Vlkolínec ho nemal pre tie nemecké. Nuda, pomstychtivosť alebo čokoľvek iné, ostáva po ničomnej vojne vždy iba spúšť.

A preto, preveliká vďaka Vlkolínčanom, že sa do poničenej obce vrátili a vrátili jej tak aj život, a to až do dnešných dní. Počet obyvateľov už dlhodobo klesal. Kým najviac ich bolo v r. 1869 (345), po vojne to bolo len čosi okolo 200 duší. O živote v obci z obdobia rastu hovorí tiež súpis hospodárskych zvierat z r. 1870. Uvádza 227 kusov hovädzieho dobytka, 1241 oviec, po 21 kôz aj prasiat a 20 včelstiev. Domov vtedy bolo snáď 50, ich počet bol najvyšší práve v osudný rok 1944. Spomína sa 83 hospodárskych dvorov, s chalupami, maštaľami a chlievmi; veľké bolo množstvo senníkov na lúkach v chotári. 24 hospodárstiev bolo zničených úplne, veľa ďalších čiastočne. Na obnovu tých rozrumených Vlkolínčania už síl a vôle nemali. Ostalo jej ale neúrekom pre tú časť, pre tú krásu, ktorá sa nám dodnes, v podobe tuším 45 pamiatkovo chránených objektov zachovala. Aj pričinením slabej dvadsiatky súčasných obyvateľov, ich predkov a tiež chalupárov a iných občasných užívateľov pitvorov, komôr a predných izieb. Vrelá vďaka všetkým.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?