Ak sú istoty sľubované svojim voličom celou filozofiou vládneho Smeru, nezaškodí si tie istoty rozmeniť na drobné, aby bolo jasné, na akom fundamente sú vlastne postavené. Možno to vyzerá hrozivo, ale v podstate, nič tak hrozné, z pohľadu kvality odvedenej práce, sa neudialo. Zo 112 bodov programu 39. parlamentnej schôdze, ostalo 63 neprerokovaných. To ale nič neznamená. Robota ktorá počká do decembrovej schôdze (ak nie až na niektorú budúcoročnú) nemôže byť tak potrebná, aby sa kvôli nej dodržal schválený harmonogram práce, pracovná doba pre pracujúcich podľa tarifnej triedy, alebo pracovný výkon pre tých čo pracujú úkolovo. Odmena za prácu, dojednaná za odpracovaný čas alebo za odpracovaný objem dohodnutej práce sa však krátiť poslancom nebude, pretože oni nie sú v pracovnoprávnom vzťahu. Oni sú volení zástupcovia ľudu s právom navrhovať, prijímať alebo zamietať, okrem iného aj to, či vôbec pracovať budú. Z toho dôvodu, aj keď sú volení na dobu určitú, nárokujú si aj šesťmesačnú náhradu svojej odmeny po ukončení mandátu. Pretože vyťažení prácou v parlamente, nemali kedy si zháňať iný flek.
Ak niekto z voličov vie o takej práci, ktorá sa nemusí urobiť v dohodnutom termíne, ktorej kvalitu nebude nikto nikdy súdiť a ktorej potrebnosť pravdepodobne nikto ani nikdy nepostrehne, nič mu nebráni v tom, aby v komunálnych voľbách, ktorých blížiaci sa termín vyhnal zákonodarcov od práce k fuške, volil svojich aj na druhý, tak veľmi podobný post. Jednu istotu bude mať zaručenú. Kto sa dokáže flákať na plný úväzok, zvládne aj ten druhý, tak isto na plno.
Keďže táto spoločnosť predsa len ako tak funguje a keďže to rozhodne nemôže byť zásluha malej skupiny ľudí, ktorí beztrestne ignorujú to k čomu sa zaviazali, vychádza mi z toho jediné. Nie je rozhodujúce, či sa na parlamentnej schôdzi má prerokovať desať alebo sto bodov programu. To číslo je nič nehovoriace, pretože ľudia zodpovední za rozhodovanie o týchto bodoch majú čas a vedia to, lebo ich príjem nie je priamo odvodený od skutočne odpracovaného času a už vôbec nie od kvality vlastnej práce. Ak im bude tiecť do topánok, majú po ruke zrýchlené legislatívne konanie a keďže si aj tak o všetkom rozhodujú sami, vedia si vlastnú robotu pozdržať alebo posúriť. Robota ktorá znesie viacnásobný odklad, je jalová, zbytočná a nepotrebná. Hlavnou náplňou našich poslancov je teda vytváranie kvantity prezentovanej ako práca, o ktorej už dopredu takmer bez výnimky vedia, že ak sa aj neurobí, svet sa nezrúti.
Umocňovať sa teda bude klamstvo. Klamstvo v tom, že vôbec niečo robia (v parlamente) umocnené takým istým klamstvom, že robiť to isté budú aj na radniciach a magistrátoch. Výsledkom takéhoto umocňovania je istota, že je osožné, ak vládna strana má na komunálnych postoch svojich súkmeňovcov, pretože tak majú k sebe bližšie, jalová robota im ide lepšie od ruky a im v túto halloweensku noc nič nebráni v tom, aby prezlečení za strašidielka obchádzali domácnosti a sľubovali a sľubovali a sľubovali. Veď odmena je tak sladká.
