Takže pre zmenu aj čvarga

Autor: Dušan Koniar | 2.12.2014 o 23:15 | Karma článku: 13,61 | Prečítané:  1869x

Iba kvalifikovaný hlupák označí päťtisíc divákov na štadióne čvargou, kvôli piatim desiatkam hulvátov. V resumé svojej pretrvávajúcej nervozity, dokáže takýto jedinec o sebe prezradiť viac, ako sa o sebe snaží zamlčať v oficiálnom životopise.

 

 

Na úvod hádam len toľko, aby nedošlo k nedorozumeniu, predsedu vlády SR, Róberta Fica, nepovažujem za kvalifikovaného hlupáka. Naopak, nazdávam sa, že Róbert Fico je viťúz, líška podšitá, kujon, ktorý veľmi dobre vie koľká bije. Akurát, že si neuvedomuje, že to predčasné bim bam spustil on. V tom má zjavné nedostatky. Jeho neuvedomelosť potom spôsobuje to, že si nedokáže vysvetliť pohyb v spoločnosti, ktorý za posledné týždne nastal. A pohyb spoločnosti je príležitosť pre hulvátov, pretože inak ich vidno nie je. V komunite v ktorej sa pohybujú áno, tam sú zreteľní vždy. Tam ich neomylne spoznáte, pretože sa zgrupujú do skupín a ukazujú si navzájom bicepsy. V tom lepšom prípade. Akonáhle sa im však naskytne príležitosť predviesť sa aj na verejnosti, prídu tam. Chcú aby ich bolo počuť, pretože sa im zunovali vlastné odpovede na vlastné otázky a potrebujú impulz  k ďalšiemu fungovaniu. Vlastné odpovede na vlastné otázky predurčujú ich najvýraznejšiu prednosť.

Sú to organizovateľný jedinci, pretože ako jedinci nedokážu existovať. A to je priestor pre jedinú skutočnú kvalifikáciu Róberta Fica- organizátor.

Nepochytil ju počas štúdia, neodkukal ju počas prezenčnej služby v armáde. Nepričuchol k nej, ak to bol aj jeho prípad, aktívnym členstvom v nejakom družstve kolektívneho športu. Šport, armáda, škola; vyžadujú si dobrovoľnú alebo profesionálnu podradenosť, kedy jednotlivec, dobrovoľne alebo profesionálne podradený rádu, dosahuje výsledky. Ako jednotlivec, lebo dobre nastavený rád dovolí schopným jednotlivcom vyniknúť, aj ako člen kolektívu, pretože dobre vedený kolektív dokáže fungovať iba vtedy, ak je umožnené jedincom prezentovať svoju individualitu. Individualizmus je vlastnosť, bez ktorej nemôže existovať kolektivizmus.

Róbert Fico svoj organizačný talent, o ktorom som nikdy nepochyboval, objavil v prostredí, ktoré presadzovalo bezpohlavný a jalový kolektivizmus, na úkor akéhokoľvek náznaku individualizmu. Nabifľoval sa ho v prísne zadefinovaných štruktúrach a ráde komunistickej strany, kde ja bolo prezentované ako My, ale ako v každom mocenskom boji, bolo to vždy bezohľadné Ja, na úkor pohŕdaniu vystavenému oni. Takéto základné vystrojenie do života Róbertovi Ficovi stačí. Je presvedčený že mu to stačí, ak si je istý svojim organizačným talentom.

Iba kvalifikovaný hlupák označí päťtisíc divákov na štadióne ako čvargu, kvôli piatim desiatkam organizovaných hulvátov. Toto nie je prípad Róberta Fica. Keby bol hlupákom, nedotiahol by to tam, kde teraz je. Dokáže rozlišovať, dokáže triediť, dokáže vypichnúť problém. Vie kde ho tlačí topánka. Avšak miesto toho aby sa poradil s ortopédom, skúša vždy novú botu na ten istý problém s klenbou. Potom niet divu, že raz musí, pri všetkom svojom nadaní organizovať dianie okolo seba, zle odhadnúť krok a pocíti to ako bolestivú chybu. Chybu chodníka, chybu podrážky, chybu davu, ktorý mu neumožňuje kráčať zvoleným tempom a smerom. Aby skryl svoju bolesť pred tým davom, rozlišuje, triedi a vypichuje.

Zámerne, pretože ako inteligentný človek rozoznáva pohnútky jednotlivcov aj skupín, charakteristickou črtou menšiny označí absolútnu väčšinu. Keďže sa bojí práve tej väčšiny, akokoľvek nízke reálne číslo by predstavovala, zameriava sa na hlučnú menšinu, ktorej počet je štatisticky síce zanedbateľný, je však viditeľnejšia ako mlčiaca (hundrajúca) väčšina. Tej organizovateľnej menšiny sa bojí zo všetkých najmenej. Ako dobrý organizátor, strčí ich do vrecka jednou fabulou.

Róbert Fico sa nijakým spôsobom nebojí piatich tisícok ľudí na námestí, pokiaľ medzi nimi je aj päť desiatok hulvátov. Nebojí sa piatich tisícov a na svoju nebojácnosť využíva práve tú päťdesiatku. Bojí sa štyritisícdeväťsto päťdesiatich individualít. Bojí sa individualít dvadsať ročných, bojí sa aj tých päťdesiat ročných, desí sa tých sedemdesiat ročných. Bojí sa individualít tlačiacich v kočíku či nesúcich na pleciach budúce individuality. Bojí sa individualít, ktoré prechádzajúc cez námestie, mlčky ten kolektív na pol minútky rozšíria, namiesto toho, aby ho hlučne rozdrobovali. Lebo takéto individuality prejavili ochotu podriadiť sa rádu, dožadujú sa však oprávneného nároku, dostať šancu vyniknúť. Ak hovorím o ráde, mám na mysli legitímnosť súčasnej vlády, nespochybňovanie nároku strany Smer vládnuť. Ale platí stále to isté, dobre vedený kolektív dokáže fungovať iba vtedy, ak je dovolené jedincom uplatniť svoju individualitu. Jasné že v prospech kolektívu, v neposlednom rade aj tých hulvátov.

Róber Fico, napriek tomu, že je schopný organizátor, dopláca na chybu prostredia, v ktorom si organizovanie osvojil. On sa svojimi zle aplikovanými organizačnými schopnosťami dokonca chváli. Mohlo by to znamenať, a podľa mňa aj znamená, že v samotnom ráde, sám patrí medzi organizovaných a to veľmi servilne. Potrebuje vyslať signál niekomu s ešte silnejším Ja, že to má stále pod kontrolou. Síce je to klam, ale na známe varianty jeho fabulovania o My oni to dostatočne stačí.

Štyritisíc deväťstopäťdesiat mu je na smiech a tak si musí pripomenúť, že na akciu jeho strany MDŽ v Bratislave, dokáže prísť osemtisíc ľudí. Naznačuje, že sa nebude znižovať k protidemonštráciám, na ktoré ale dokážu doviezť dvadsaťtisíc ľudí. Doviezť. Uvedomuje si vôbec čo povedal? Doviezť kam, doviezť kvôli čomu, doviezť s akým nákladom na zvoz? Autobusy zadarmo, mimoriadne spoje do Bratislavy s rozchodom v Avione? Toto by z neho vystálo, vlastne nič iné z neho nevystane. Doviezť a potom odviezť. Dať a zároveň dvakrát viac zobrať.

Nedávno som si od Róberta Fica vyprosil, aby mňa a ostatných občanov označoval za hyeny a anarchistov. Poslúchol, spôsobom, aký je mu vlastný a nazval nás čvargou. V takom prípade, musím pristúpiť k tomu, aby som jeho verbálne vyhrážky prednesené na HNClube označil ja ako prejav zbabelosti, nekompetentnosti a silne zaváňajúce prvkami anarchizmu. Ak stále nedokáže prežgrieť prehraný boj o prezidentské kreslo, ak svojich politických oponentov z radov parlamentných strán, na jednej stane ponižuje a takto ponížených ich vzápätí posiela hľadať si radu u Andreja Kisku, na strane druhej, straší demisiou a tým, že to teda nechá na opozíciu, mal konať okamžite po druhom kole prezidentských volieb. Nie zbavením sa zodpovednosti celej vlády a strany Smer. Mal prejaviť svoju individuálnosť a odstúpiť sám. Vtedy by to bolo legitímne a pochopiteľné. Ak by odstúpil z postu premiéra on, prípadne jeho stranícky kolegovia zodpovední za kampaň, zo svojich funkcií vo vláde.

Ale to čo Róbert Fico predniesol ďalej v HNClube, to je čistá anarchia. Vyhrážať sa, že vládna moc bude rezignovať na svoju zodpovednosť a nečinne sedieť, vo svojej svornej osemdesiat trojke, v parlamente, keď vie, že parlamentné počty nepustia, čo sa týka akéhokoľvek rozhodovania, je to najobludnejšie priznanie sa k pohŕdaniu kýmkoľvek, kto spadá pod označenie oni. A to už hovoríme o miliónoch.

Odhliadnuc od vízie nepotrebnosti palca pani Laššákovej, obdobne kvalifikovanej ako jej šéf, prinesie to osemdesiat trojke nemalý problém. Tým, že nechali za seba rozmýšľať kĺb jednej ženskej, kĺb, ktorý bol v tých signáloch sám dosť neistý, uvrhnúc sa do už naozaj absolútnej nečinnosti, vyšlú ten najpravdovravnejší signál o svojej stádovitosti. Pretože iba naozaj dobre vycvičené stádo dokáže nečinne zotrvať v nečinnosti. Iba prísne drezúrovaná tlupa dokáže predviesť číslo. Za to ju čaká samozrejme odmena. Odmena za to, že poprú svoju individualitu, za to, že pristúpia na heslo My, bude im dovolené venovať sa podstatnejšiemu Ja.

Medzi výrazné črty individuality ktorá si uvedomuje svoju zodpovednosť v kolektíve, patrí schopnosť rozlišovať. Rozlišovať, nie rozdeľovať. Individuálne uvažujúci a kolektívne zmýšľajúci jedinec si dokáže uvedomiť, že kolektív je organizovaný zle. Dokáže identifikovať chyby organizovania a nenechá sa opiť rožkom tvrdením, že nikto schopnejší organizovanie nezvládne. Ani vtedy nie, ak je to mrzutá pravda. Pretože chyba nie je v tom, že nemá kto organizovať kolektív, ale v tom, že ten kto organizuje kolektív, kolektívu škodí. Organizovane.       

   

 

  

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?