„Chceme pomôcť udržať si dôstojnú životnú úroveň na dôchodku vrcholovým športovcom, ktorí sa zaslúžili o prezentovanie dobrého mena Slovenska, respektíve niekdajšieho Československa v zahraničí,“ povedal Martvoň, člen našej narýchlo zbúchanej štvorky s kormidelníkom.
V zložení Brixi, Martvoň, Čaplovič a Galis, s kormidelníkom, ktorý okrem štvorky dokáže udávať tempo aj galére s osemdesiatimi troma ohľaduplne prikutými veslármi, predstavila oná štvorica svoj návrh zákona. Aby bolo od začiatku jasné. Tempo neudáva zdvihnutým palcom lenivá akvabela z móla, ale nadsamec, ktorý zabehne predvolebný maratón aj s natrhnutou achilovkou, o kľukovaní pred kamerami ani nehovoriac. Literu tohto zákona máme z tribún pochopiť tak, že ak nás z nich niekto nadšením zdvihol k uznanlivému aplauzu, ak sme pocítili niečo hrejivé v oblasti hrudníka, zatiaľ čo ten reprezentačný ešte lapal po dychu po skvelom výkone, bude mu naša priazeň patriť aj po rokoch. Vyjadrená v dorovnaní dôchodku, v prípade ak ho v takej výške nedostáva, do sumy v rozpätí 550 až 800 eur. Medailistom z olympijských, paraolympijských a deaflympijských hier (bronz, striebro a zlato) a zlatým víťazom majstrovstiev sveta či Európy.
Nechajme bokom športovcov a ich výkony a ohodnotenia, jednorázové, ktoré práve za takéto výkony aktuálne dostávajú. Nechajme bokom aj fakt, že takéto ohodnotenie myslí aj na realizačný tím, bez ktorého sa výsledky nedosahujú. Nezabúdajme totiž, že aj v tomto prípade bude stále platiť to okrídlené krédo o zanedbateľnosti víťazstva a cnosti zúčastnenia sa. Pretože zúčastniť sa nám je dovolené nielen ako divákom či fanúšikom, ale aj ako daňovým poplatníkom.
Teda tým, ktorí nepotrebujú udržať si dôstojnú životnú úroveň na dôchodku, veď ktože by im a z čoho dorovnával ich desaťročia nespoľahlivé tempo. Ak neboli natoľko snaživí s pilníkom pri ponku, s hobojom v orchestri, či s trpezlivosťou medzi školskými lavicami, že výška ich dôchodku nedosahuje 550, 650, respektíve 800 eur mesačne. Lebo až takéto sumy budú borci zo Smeru, potom až si lenivá akvabela oslintá palec, ochotní uznať za ako tak prijateľné k udržaniu si životnej úrovne aj na dôchodku. Tejto nepeknej šarády sa zúčastnime všetci práve ako daňový poplatníci, odvádzajúci celý svoj aktívny život odvody, ktoré v systéme zhodnocovania a prerozdeľovania tých odvodov stačia akurát na to, a to presne na cent, na čo stačia. V drvivej väčšine súčasných poberateľov starobných dôchodkov, podľa presvedčenia smeráckej štvorky, na nedôstojné udržiavanie sa pri živote, keďže 550 eur a viac dosahujú naozaj máloktoré, keď ten priemerný dôchodok je od päťsto päťdesiatich eur o viac ako štvrtinu nižší.
Popravde, úspešných medailistov, jednotlivcov či kolektívov, nazbiera sa za obdobie jedného aktívneho života daňového poplatníka zopár. Určite desiatok, rozhodne nie stovák. A pribúdať budú v štvorročných cykloch podľa cyklov olympiád a majstrovstiev a do starobného dôchodku možno v daný rok neodíde ani jeden. Takéto množstvo sa v nesystémovom systéme úplne stratí. Takéto opatrenia však ten systém robia zúfalo nesystémový a teda nespravodlivý.
Nakoľko je spomenuté v návrhu zákona aj niekdajšie Československo, vynára sa podozrenie, že má pomôcť práve tým bývalým reprezentantom, ktorí už v tom dôchodkovom veku sú a ich dôchodky danú výšku nedosahujú. Ťažko si predstaviť, že by sa v súčasnosti niekto znepokojoval nad výškou, stále ešte ďalekého, dôchodku Martikána, Cháru či Kuzminovej, hoci aj im sa môže stať, že nepriaznivý vývoj, zlé rozhodnutie či čokoľvek iné, pripraví im na staré kolená krušné chvíle aj v podobe nízkeho dôchodku. Dúfajme že nie, ale stávajú sa aj také veci. Aby sa tie iné veci nestávali, o to sa takto talentovaní ľudia snažia často od útleho detstva. S obetavou podporou ich rodičov a v dospelosti s úmornou pravidelnosťou tréningov, duelov a zranení, prepracujú sa, neraz iba raz za život, k úspechu, ktorý je naozaj ich životným. Za to im patrí obdiv a uznanie. Ale tak ako je nám všetkým vštepované do hlavy, pomôž si človeče, aj pánboh ti pomôže, musí sa toto vtesnať do hlavy aj im. A ak sa stane, že je s jedincom zle, medailistom alebo matalistom, v rámci jedného systému a s ohľadom na individuálny prínos jednotlivca do systému, má sa mu, v rámci možností systému zastrešujúceho všetkých, pomôcť ako sa dá. Na úrovni prijateľnej solidárnosti a nie účelného populizmu, ktorý nepredstavuje nič iné do budúcnosti, ako nášľapné míny všetkým, aj budúcim reprezentantom.
