reklama

Nejde o päť percent, len o tie prvé tri

A môže za to, kupodivu, percento jediné. Vypočítané z priemernej nominálnej mzdy. Správne hádate. Čím vyšší je priemerný zárobok, tým väčšiu podporu z verejných zdrojov získajú strany po úspechu vo voľbách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Otáznym pri tom ostáva, čo ktorá politická strana považuje za úspech. Pavol Frešo (SDKÚ- DS) vytýka Richardovi Sulíkovi (SAS) jeho obracanie sa na vedenia „nezvoliteľných“ strán so žiadosťou o zváženie stiahnutia kandidátky, nakoľko je takmer isté, že potrebné 5% kvórum nedosiahnu. Obracia sa na tie strany, ktoré považuje za pravicové a ktorej voliči by mohli byť potencionálnymi voličmi úspešnejšej strany. Frešo, hádam aby kul železo za horúca, neodpustí si poznámku smerom k Sulíkovi.

Tak ako zlepenec sa už navždy prilepil Ficovi na pery ako nehojivá horúčka (bohvie s kým tú kolu pil spoločne), Freša definitívne povalilo povalenie Radičovej vlády. Viní z toho Sulíka, ale ak by to tak naozaj bolo, SDKÚ- DS mala dosť času a príležitosti vstať z tej pohany ako Fénix. Zatiaľ sa však váľa v tom popole a ani si ho len na hlavu nezačala sypať, pretože jediný predstaviteľ SDKÚ- DS v slovenskom parlamente- Pavol Frešo mal iné na práci. Vyhovieť Ficovej idiotskej podmienke, aby kandidáta na šéfa NKÚ predložila opozícia a nominoval Karola Mitríka. Celej opozícii na zlosť, Ficovi pre radosť a Frešovi na to, aby mohol ostať v bolestínskom povalení a gániť naokolo, ktože ho to už štyri roky podráža.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sulík sa obracia aj na samotných voličov, aby zvážili koho budú voliť a aby ich hlasy nebodaj neprepadli, pretože v druhom skrutíniu sa prerozdelia medzi víťazné strany a teda, profitovať bude na tom ten, kto voľby vyhrá. A vyhrá ich o to výraznejšie, o koľko mandátov viac bude prerozdeľovaných. K pánovi Frešovi už len toľko: môže päť krát hádať, koho som volil, počnúc rokom 1998 v piatich parlamentných voľbách a môže si byť istý, že ani v roku 2012 som to ešte nepovažoval za chybné rozhodnutie. Viem že by zakaždým uhádol. Nie je to učenie sa na vlastných chybách, pretože ja som chybu neurobil ani raz, ak som sa rozhodol ísť voliť. Chybu opakovane robí niekto iný a to na vlastnú škodu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A škoda je to vskutku obrovská a ako obyčajne, hradená zo štátneho rozpočtu. Nazerané takouto optikou, nedá sa tvrdiť, že SAS ju nepoužíva tak isto. Každá z politických strán ide do volieb s vyhliadkou štátnej podpory za získané hlasy. Každá s týmto obnosom kalkuluje, či už je jednou nohou v parlamente, stojí na jeho prahu alebo je aspoň na dohľad a pri troche šťastia by to mohlo byť pre ňu nakoniec celkom dobré. A ak je medializovaná finančná situácia SDKÚ- DS naozaj taká aká je, je nemysliteľné, aby kandidátku stiahla. Priznávam jej dokonca, že by to bolo samovražedné. Aj keď kto vie? Tých masochistických počinov čo už opozícia navyvádzala, fakt už nič nedokáže prekvapiť. Len by som považoval za férové, ak by politické strany prestali s bitím do pŕs (niekedy udrú fakt iba seba) a priznali, že im ide aj o tento finančný aspekt.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže toto nepriznal Frešo a nespomenul to ani Sulík (v texte z ktorého vychádzam), pripomeniem niekoľko čísiel o tom, čo to na slovenský spôsob znamená získať aspoň tie tri percentá vo voľbách.

Nastavené je to zaujímavo. Strana ktorá získa v parlamentných voľbách tri a viac percent hlasov (v prvom skrutíniu), dostáva za každý takto získaný hlas podporu vo výške jedného percenta priemernej nominálnej mzdy. Ak by marcové parlamentné voľby prebehli približne s rovnakou účasťou ako tie posledné, tí z asi 2.600.000 voličov, ktorí by odovzdali hlasy stranám získavajúcim tri a viac percent hlasov, odovzdali by im zároveň každý 8,82 eur zo štátneho rozpočtu. A to hneď dva krát, čo sa budeš ondiať volič.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teda strana ktorá chce aspoň takto uspieť, potrebuje získať približne 78.000 platných hlasov. A to je iné číslo ako 130.000, čo bude asi hranica piatich percent pri takejto účasti. Potom je to už jednoduché rátanie na najbližšie štyri roky. Čert aby zobral predčasné voľby! Z pohľadu malých strán určite. Lebo to sa potom všetko škrtá, príspevok sa delí na štyri ročné splátky a treba načim odznova, búchať sa do pŕs.

Ale z pohľadu celých štyroch rokov to potom vyzerá takto: 78.000 x 8,82 (neviem či sa prepočítava vždy aktuálna priemerná mzda)= 687.960.- eur. To za získané hlasy. A taká istá suma ešte na činnosť strany, z čoho som ale nepochopil, na čo je určená tá prvá polovica celkovej sumy. Asi na transparentnú predvolebnú kampaň. Ktorá mimochodom podľa platnej legislatívy začína 14 až 21 dní pred volebným moratóriom, podľa toho o ktoré voľby sa jedná. To len tak na okraj, aby si vedel milý volič, že to čo na nás čumí z billboardov a vrieska z médií, to ešte nie je tá zákerná predvolebná kampaň, ako s obľubou tvrdí Fico a spol. o všetkom, čo sa mu nehodí do krámu. Veď kto by už upodozrieval výkonnú aj zákonodarnú moc, že sa tak pevne zomkne pri porušovaní zákonov, ktoré si tak krvopotne vyboxovali.

Takže aby sme to zhrnuli, strana ktorá získa v týchto voľbách potrebné tri percentá, prilepší si o približne 1.376.000.- eur a to je tá spodná hranica. Po minulých voľbách sa iba dve strany dostali cez túto hranicu, do parlamentu im to však nestačilo. Keďže priemerná mzda bola vtedy nižšia, SNS za 116.420 (4,55%) hlasov dostala spolu 1.830.122.- eur a SMK za 109.483 (4,28%) hlasov 1.721.72 eur. Nie sú to nejako závratné sumy, veď samotný megavíťazný Smer si polepšil o niečo viac ako 23.000.000.- eur. Teda o sumu, akú preflinká na jednom nezmedializovanom tendry. Ale z pohľadu malej, začínajúcej a minulosťou nezaťaženej, priam rodinnej straničky, to už stojí za zváženie, či byť politikom alebo nie. Alebo čo vlastne tvrdiť voličovi, ktorý možno ani nevie, že 5. marca pôjde odniesť necelých 18 eur niekomu, o kom zase až tak veľa nevie.

Ak by sa ale taký volič zháčil a povedal si- tak to teda nie, mám pre neho ešte horšiu správu. Ešte menej iných hlasov bude potrebných k tomu, aby bola prekročená hociktorá hranica. A po prekročení tej päťpercentnej sa delia ďalšie bubáky. Za každý získaný mandát (z prvého aj z druhého skrutínia, teda získaný odovzdanými hlasmi aj tými pridelenými z prepadnutých) dostane politická strana 30 násobok priemernej nominálnej mzdy. Ak dobre rátam, je to 26.460.- eur, či už príde voliť toľko alebo hentoľko voličov. To platí za 1. až 20. mandát v parlamente. Od 21. mandátu je to „len“ 20 násobok tej mzdy, ktorú drvivá väčšina voličov nikdy na pracovnej zmluve neuvidela a ani neuvidí.

A než si stihne za štyri roky pretrieť oči a zorientovať sa, tá suma bude vyššia. Tak dobre sa tu máme.

Použitý zdroj:  http://aktualne.atlas.sk/z-tychto-penazi-ziju-politicke-strany-pozrite-sa-kolko-prispievate-zo-svojich-dani/slovensko/politika/

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu