Po Lutišoch sa túlať

Autor: Dušan Koniar | 9.2.2016 o 14:21 | Karma článku: 6,67 | Prečítané:  455x

Tak sa pošťastilo. Z "prehriatej" Bratislavy ufnknúť na pár dní o pár sto metrov nadmorskej výšky vyššie. Aby som z každého jarku zachytil zurčanie topiaceho sa snehu a užil si odmäk neporovnateľne poetickejšie, než ponúka mesto.

 

 

Obec Lutiše v žilinskom okrese, geomorfologicky patrí do oblasti Stredných Beskýd, do celku Kysucká vrchovina. Tá je vo svojej južnej časti, kam Lutiše patria, budovaná horninami bradlového pásma. Mimoriadne pestrý reliéf tohto rozpojeného pohoria má pahorkatinový, podvrchovinový až hornatinový charakter. Pôvodne povrch pokrývali prevažne bukové lesy, ktoré však boli v značnej miere nahradené smrekovými lesmi. Odlesnené časti zaberajú lúky, pasienky, polia, sekundárne kroviny či roztratené osídlenia- tkz. rale. (podľa ArcGIS.com/Web Map – Geomorfologické členenie Slovenska, mapy vytvorenej na edukačné účely).

 

Takže rale. Pod Poľanou by to boli lazy, na Myjave kopanice, na Kysuciach a Orave sú to rale. Ale ako ma hostitelia upozornili už v lete, obyvatelia Lutišov sa za Kysuce a Kysučanov nepovažujú a dotklo by sa ich to. Možno to súvisí s tým, že vznik obce a jej vývoj je úzko spätý s bystrickým regiónom. Lutiše spájajú bystrický región s terchovským a varínskym prostredníctvom spoločného dialektu, folklóru a spôsobu života. Obec vznikla kopaničiarskym osídľovaním hlavne zo Starej Bystrice (wikipédia).

Veľmi tomu nerozumiem, veď Stará Bystrica patrí na Kysuce. Na druhej strane, vnímam pozitívne, že máme na Slovensku regióny, ktoré si budú tvrdohlavo stáť za svojim. V priebehu posledných sto rokov sa Slovensko ocitá v zanikajúcich, obnovovaných aj v celkom nových štátnych útvaroch. Myslím, že by sme ich narátali šesť. Mnohé variovali v rôznych odtieňoch geopolitického spektra a tak nezaškodí, v celom tom zmätku nádejí a sklamaní, stáť si za svojim napriek tvrdeniam geomorfologickým aj geopolitickým. Lebo tvrdenia sa opakovane anulujú tými nádejami a sklamaniami, ťažký život na nádherných stráňach, pahorkoch a vrchoch, na Lutišoch aj inde na Slovensku, ostáva ako jediná nemenná konštanta pre miestnych. Tomu rozumejú, to je ich, to im vziať nevieme.

Avšak, globálnemu vplyvu sa dnes zrejme nevyhne žiaden kút sveta a ani Lutiše nedostali výnimku. Dvakrát som mal možnosť schladiť sa pred neobvyklými teplotami a po dvakrát to až tak celkom nevyšlo. Áno, ten rozdiel vyplývajúci zo zemepisnej polohy a nadmorskej výšky tu oproti Bratislave bol, ale predstavoval som si to o čosi dramatickejšie. Na prelome augusta a septembra minulého roku, teploty vystupovali na 27° C a z pobytu pôvodne plánovaného ako hubárske eldorádo, uskromnili sme sa návštevou rozhorúčených Jánošíkových dier pod Rozsutcom. A teraz, proste, túžil som po trochu hrubšej vrstve snehu, po jeho pribúdaní. On však doslovne mizol pred očami. Čo už narobíš? Trochu to napravil výlet na Poludňový grúň, ale bez zasnežovania bola by aj tam bieda pre lyžiarov a zimu suploval iba ostrý a silný vietor.

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?