Koniec hrôzy je hrôza bez konca (pre Radoslava Procházku)

Autor: Dušan Koniar | 16.3.2016 o 11:54 | Karma článku: 8,88 | Prečítané:  1636x

Panický a nesúrodý text, bez štipky sebareflexie, bez náznaku akejkoľvek ústretovosti voči svojim voličom, na ktorých sa R. P. obracia autorizovaným listom. Nečestná kapitulácia opustením pozície ešte pred férovou prehrou.

 

 

V tom texte je tri krát spomenutá dilema, pred ktorou stojí(me), dvakrát smrť, z toho raz hrdinská. Tú hrdinskú si podľa R. P. vyberá niekto menej zodpovedný ako on. No... Raz je tam uvedený osobný agresívny hejt, ktorému mnohonásobne on čelí, lebo málokto mu rozumie a dáva mu šancu a raz osobná nenávisť, ktorej on nie je schopný. Nájdeme kompromis aj rezignáciu a napokon koniec hrôzy, ako opak hrôzy bez konca. Takýto text môže vyprodukovať iba veľmi pomýlený a unavený narcis, ktorý svoju nevinne zidealizovanú podobu nevidí v lesnej studničke. Vhodná mu je kdejaká mláka, nepohrdol by ani odokrytou žumpou. Len nech sa niekde vidí, len nech ho niekde vidieť je.

Kompromis, dilema, rezignácia. Vynechajme smrť, ktorá bola mienená ako smrť politická, pretože tá už u Radoslava Procházku nastala a to neodvratne. Jeho opakované kotrmelce mu spôsobili zranenia nezlučiteľné...však viete ako to pokračuje pri opisoch dopravných nehôd. A toto čo Procházka predviedol, to bola čelná zrážka mestského autíčka s plne naloženým kamiónom. Autíčko nešlo nijako rýchlo, kamión dokonca cúval, pretože už dávno stratil vytýčený smer, avšak katastrofe, do ktorej sa autíčko slepo rútilo sa už zabrániť nedalo. Ostaňme preto pri kompromise, dileme a rezignácii, počkajme si na koniec hrôzy, ktorý autorovi tohto originálneho slovného spojenia môže priniesť iba hrôzu bez konca.

Kompromis

Kľúčový význam Procházkovho textu, spomenutý iba raz. Zato s tak fatálnou perspektívou pre samotného Procházku, ktorý si ju sám dokonca narysoval. Procházka údajne hľadá kompromis medzi možnosťou presadzovať svoj program v inom prostredí, do akého sa pôvodne chystal a onou hrdinskou smrťou tých, pre ktorých je nové prostredie neprijateľné. V žiadnom prípade však nejde o dobrovoľnú voľbu hrdinskej smrti, tá bola nanútená a Procházka zo seba robí hrdinu tým, že baží po živote. Síce v kompromise a v inom prostredí ale je to život, počas ktorého môže opovrhovať tými, ktorí takýto dočasný život kategoricky odmietajú. V samotnom úvode autorizovaného listu nieto ani zmienky o vďake za odovzdané hlasy. Naopak, Procházka sa obúva do voličov a ich viní z toho, že musí robiť takýto kompromis (Iná možnosť dnes na stole nie je a nie je na ňom z dôvodu rozhodnutia občanov Slovenskej republiky v parlamentných voľbách). Procházka svoj text adresuje svojim voličom. Tých bolo žalostne málo, avšak ani tej hŕstke sa nedokáže poďakovať. Nemôže, pretože v zapätí by musel vysloviť uistenie, že ich dôveru nesklame. Sklamal hanebne a rovnako hanebne viní nás za to, že sme ho nevolili. Aby mohol sklamať násobne viac. Nuž vieš Radko, kašlem ti ja na tvoju predstavu o hrdinstve.

To iné prostredie Procházka eufemisticky nazýva manželstvom z rozumu, v skutočnosti je to kolaborácia so Smerom- SD. Kolaborácia, pretože Procházka sa vyviňuje svojim programom, ktorého presadzovanie mu údajne, spolu s Mostom, bude umožnené. Avšak, ako sám Procházka uvádza, presadzovanie programu Siete (a Mostu) malo viesť k posunu smerom k fungujúcemu štátu. Z toho logicky vyplýva, že v súčasnosti štát nefunguje tak ako by mal a niekto konkrétny to má na rováši.

Tvrdiť, že nápravu spoločnosti chcem dosiahnuť v spolupráci s páchateľom predošlých podvodov, prešľapov a klamstiev, tvrdiť toto a byť si zároveň vedomý, že vlastný mandát nebude možno stačiť ani na vytvorenie poslaneckého klubu, to chce riadnu dávku cynizmu. S kým chce presadiť protischránkový zákon, so Smerom? S kým chce presadiť nižšie dane, opäť so Smerom? So Smerom sa chce dohodnúť na znížení byrokracie pre podnikateľov, so Smerom chce urýchliť výstavbu rýchlostných ciest v zanedbaných regiónoch. Nuž teda, zložme pokorne pokrývku hlavy pred takým štátnikom. Je ochotný urobiť kompromis, len a len preto, aby presadil svoj program. Od najsilnejšej politickej strany očakáva rovnaký kompromis. Smer si zrazu prizná zodpovednosť za zanedbané regióny, Smer si začne sypať popol na hlavu za každoročné prehlbovanie byrokratických obmedzení, ktoré sústavne kladie pod nohy nie len podnikateľom, ale všetkým. Smer si vstúpi do svedomia a dohliadne na to, aby sa rýchlostné cesty stavali efektívne, transparentne, aby za svoju prácu na nich dostal každý svoj spravodlivý diel, ktorý doteraz dokázal z európskych fondov vyžobrať len pre niektorých. Smer pristúpi na zníženie daní a odvodov, stačí urobiť malé kozmetické opatrenie. Stačí zrušiť všetky sociálne balíčky.

Takýto kompromis očakáva od Smeru Procházka za ten svoj. Svoju zradu vymení za samovražednú hlúposť Smeru.

Dilema

Je len jedna dilema a tú už má Procházka za sebou. Čelil jej v onú infarktovú noc z 5. na 6. marca, kedy sa tak pomaly a dramaticky sčítavali hlasy. Procházkova dilema spočívala jedine v tom, či mu bude vôbec umožnené urobiť so seba nekompromisnú politickú mŕtvolu, či mu bude umožnené zradiť a akú cenu jeho zrada bude mať. V jeho očiach. Je si vedomý, že zradil veľmi lacno, za facku. Preto sa hnevá za tú facku, ktorú teraz dostáva späť. Vďačnejší by bol za poriadny kopanec, vyjadrený jeho dvojcifernými očakávaniami. To by mohol aj on poriadnejšie kopať, myslí si.

Rezignácia

Procházka odmieta rezignovať na programové priority. Zásadne. Nič iné mu neostáva, pretože možnosť opätovnej kandidatúry si už navždy zmaril. On ako volič (!) by nenachádzal dôvod dať ďalšiu príležitosť presadzovať program tomu, kto takúto príležitosť, keď ju už má, hodí do koša. Je si vedomý, že nedostane možnosť na reparát, akosi smutne si je však vedomý aj toho, pripúšťa to, že takýto postoj nemusí zodpovedať väčšinovej emócii v národe.

Nie emócie, ale zdravý rozum, česť a realistický pohľad na katastrofálny vývoj, priviedli jeho nedávnych spojencov k tomu, aby oni rezignovali na tento vývoj a vyvodili osobné stanovisko. Opäť im tu čosi splieta o čestnej smrti, ktorá má byť protipólom kompromisu. Kompromisu absolútne nečestnému. To nečítam medzi riadkami, to Procházka zreteľne vyslovuje, aj keď inými slovami:

Každý deň si želám, aby som ten pocit morálnej prevahy (tých ktorí odmietajú jeho rozhodnutie)  mohol dopriať aj sebe samému. A ktovie, možno si ho aj doprajem.

Zradil, zutekal a nevylučuje možnosť, že zuteká znovu, pre svoj vnútorný a morálny pokoj na duši, ktorý tak závidí tým, čo odmietli jeho zradu.

Koniec hrôzy a hrôza bez konca

Najstrašidelnejšia časť Procházkovho chaotického textu. Nie kvôli definitívnemu koncu politika, ktorý ho nepochybne čaká, nie kvôli tomu, že on niečo cíti ako hrôzu. Stále sa snaží nájsť ospravedlnenie pre svoje konanie, stále akoby hľadal nejaký vyšší princíp, ktorý ho, v záujme spoločenského dobra, donútil takto konať. V podstate proti svojej vôli. Z gazdu je zrazu plavčík na potápajúcej sa lodi. Pohŕdavo a mladícky odvážne, so slzami na duši, sleduje odrazenie sa člna s kapitánom od deravého trupu, ktorý sľubuje doviesť pomoc. Ale on, plavčík, ktorý tak veľmi chcel byť kapitánom, zostane na palube hoci aj sám. Až potom, úplne na záver, keď už nebude o neho nikto stáť, dá prednosť koncu hrôzy pred hrôzou bez konca. Ujde. Iná možnosť nie je. Posúďte sami:

 

http://www.aktuality.sk/clanok/321697/radoslav-prochazka-odkazuje-ina-moznost-nie-je/

 

 

 

 

 

 

 

    

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?