Od výplaty k výplate

Autor: Dušan Koniar | 7.5.2016 o 9:23 | Karma článku: 7,10 | Prečítané:  1969x

Údajne takto existuje každý tretí Slovák. Nič si z výplaty našetriť nedokáže, každý nečakaný výdavok ho dokáže poriadne zaskočiť.

 

 

Vo včerajšom spravodajstve na TA 3 mi zarezonovali dve, na prvý pohľad nesúvisiace reportáže. Nesúviseli však iba zdanlivo. Jedna iba v náznakoch uvádzala čo, kým druhá dosť presne vysvetľovala prečo.

V tej prvej (neviem ktorá bola odvysielaná skôr) sa hovorilo o tom, že Slováci už prekonávajú krízu a dokážu si odložiť bokom asi 10 % zo svojich príjmov. Ide o stúpajúci trend, z pohľadu uplynulých rokov a je predpoklad, že bude ešte rásť. Zároveň ale bol spomenutý ten nelichotivý fakt, že tretina populácie je nútená vyžiť hore uvedeným spôsobom. Každý tretí Slovák z výplaty neušetrí ani holý onen a večne tŕpne pod tlakom tak banálnych skutočností, ako je dožívajúci spotrebič, či stále ešte rastúce dieťa. Či jeho nároky.

Reportáž o sporivosti Slovákov uvádzala tento fakt (ušetrená časť príjmu) ako pozitívum, aj keď pripúšťa, s ohľadom na situáciu každého tretieho z nás, že je to viac ako desať percent čo dokážeme ušetriť, netýka sa to ale všetkých. Spomenutá je aj reakcia bánk a ekonómov, ktorí síce toto vítajú, boli by však radšej, ak by Slováci viac míňali a menej šetrili. Údajne by si tak pomohli, lebo väčšia spotreba rovná sa väčší dopyt a to sa zase rovná vyššia zamestnanosť a už sme pri tom starom blá, blá, blá. V závere sa ukázal vyškerený Kažimír, áno ten, čo by údajne dokázal vyžiť aj z menej ako 300 eur mesačne a odporučil Slovákom, aby smelo (ale rozumne) míňali.

Druhá reportáž bola o inom, ale úzko súvisí z tou prvou. Medzinárodný menový fond ostro kritizoval pomery vo východnej a strednej Európe. Vysokú mieru korupcie a nízku vymožiteľnosť práva. Bohužiaľ, aj toto patrí do kategórie večne omieľaného blá, blá, blá. Vieme o tom všetci, hovorí sa o tom roky, napriek tomu, nič sa na tom nemení, skôr naopak. MMF odhaduje, že konkrétne Slovensko si píli konár pod sebou do takej miery, že polovica z potencionálneho rastu hospodárstva sa neuskutoční práve z dôvodov bezbrehej korupcie, netransparentného obstarávania, nejasných tendrov a nevymožiteľnosť práva to všetko ešte požehnáva a ochraňuje.

Inými slovami, ak sa Kažimír či Fico zadúšajú svojim gerojstvom a hovoria o zázračnom raste slovenského HDP napríklad o 3 % ročne, v skutočnosti by bez pátosu mohli hovoriť o percentách šiestich. Ich zásluha by však nebola v tom, že presadia nejaký zázračný ekonomický nástroj. Len by dokázali udržať transparentnosť v podnikaní, v hospodárení štátu, v rovnosti si pred zákonom. To je všetko. To je recept na to, aby spoločnosť viac šetrila aj míňala a vytvárala dopyt na spotrebu. Od výplaty po výplatu by nežil každý tretí Slovák. Možno len každý šiesty, možno iba každý desiaty.

Niet však nad osobnú skúsenosť a tak si dovolím ešte malú poznámku o slovenských platoch. Bol som (a stále som) v situácii, kedy môžem porovnávať ten istý hrubý príjem od toho istého zamestnávateľa. Tri mesiace v Čechách a potom na Slovensku. Postup výpočtu čistého platu je ten istý. Povinné odvody na poistné, odrátanie nezdaniteľnej časti príjmu, zdanenie zdaniteľnej časti príjmu, pripočítanie tej nezdaňovanej časti a výsledkom je čistý príjem na účte. Rozdiel v daňovom a odvodovom zaťažení na Slovensku a v Čechách predstavuje priemerne (pri mojom hrubom príjme) asi 50 eur v prospech Kažimírovho asketického úsmevu. Za každý z tých dvanástich mesiacov, čo som už na Slovensku.

Ťažko za takýmto jednoduchým prepočtom nevidieť niektoré rozdiely medzi situáciou na trhu práce u nás a v Čechách. A pritom, hovoríme o zemskom raji fakt iba „napohled“. Zďaleka tam nie je všetko v poriadku, Česi majú presne tie isté problémy s korupciou a so súdnictvom. Ale predsa- miera nezamestnanosti (podľa tiež včerajšej informácie na TA 3) klesla na 4,4 %, kým tá slovenská, desaťpercentná, opäť vyvoláva potrebu Fica či Richtera, vášnivo sa búchať do pŕs. Je pekné, že priemerný mesačný zárobok sa už vyrovnáva tomu českému, čo však z toho, že o čistom plate sa takto hovoriť nedá?

Kritika MMF sa netýkala iba Slovenska. Obdobne obišli aj iné postkomunistické krajiny. Síce v reportáži spomenuté nie sú, sú však aj iné pramene. Pred viacerými rokmi som odsledoval nejakú reláciu na ČT so Stanislavom Bernardom. Pivovarník rozprával a začiatkoch v zdevastovanom pivovare v Humpolci, o zadlžení sa, o hľadaní životaschopného modelu pre existenciu malého pivovaru v konkurencii veľkých koncernov. O pozitívnom lobovaní za diferenciáciu spotrebných daní pre malé pivovary, ktoré tomuto odvetviu podnikania v Čechách dokážu pomôcť udržať sa na trhu. Napokon aj o jeho aktivitách v Nadačnom fonde proti korupcii, ktorého je spoluzakladateľom. Vtedy spomenul číslo, ktoré vyjadruje, údajne dosť exaktne, mieru korupcie v Česku. Malo ísť o 100 miliárd korún, o ktoré je spoločnosť každoročne ukrátená, pretože takáto suma mizne vo vreckách tiež podnikateľov a ich podržtašiek na rôznych stupňoch štátnej a verejnej správy. Spôsobom, akým oni dokážu obchádzať platnú legislatívu, respektíve, ako ju dokážu zamiesť pod koberec, zahmliť, rozptýliť, prehlušiť niečim iným. Stanislav Bernard ešte spomenul, že sa zhodou okolností (?) jedná o sumu, o akú sa každoročne prehlbuje schodok štátneho rozpočtu.

Nadačný fond proti korupcii, obdoba našej Bielej vrany, rovnako ako Biela vrana na Slovensku, leží hlboko v žalúdkoch českej politickej špičky, najme ak je súčasťou vládnej koalície. Viac k tomu naozaj niet čo dodať. Ak sa rozkrádanie v Čechách dá vyjadriť ako suma veľmi podobná každoročnému schodku rozpočtu, ak sa rozkrádanie na Slovensku dá vyjadriť ako suma rovnajúca sa násobku predpokladateľného rastu, problém bude v tých, čo za verejné financie nesú zodpovednosť a nie v tých, o ktorých si Kažimír myslí, že by predsa len mohli míňať viac. Hoci aj z tých 300 eur mesačne.

Nasledujú tri linky, prvý o šetrných Slovákoch:

 

http://www.ta3.com/clanok/1083254/slovaci-si-sporia-coraz-viac-poznacila-ich-kriza.html

druhý o nešetrných Slovákoch:

 

 http://www.ta3.com/clanok/1083271/mmf-skritizoval-slovensko-za-sudnictvo-aj-korupciu.html

a v treťom je rozhovor so Stanislavom Bernardom, kde tých 100.000.000.000.- Czk spomína. Nie je to ten televízny rozhovor, ani neviem kde by som ho mal hľadať, ale v zásade sa zhodujú obidve rozprávania o podnikaní a existovaní v dôverne známom prostredí počiatočných nádejí a očakávaní, vytriezvenia z toho všetkého a v hľadaní odpovedí na to, kto to vlastne všetko spackal:

 

http://www.parlamentnilisty.cz/zpravy/Bernard-Jednoznacne-preferuji-vlady-ktere-minimalizuji-vliv-statu-218529

 

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?