reklama

Matovičova metafora ako historický fakt

Možno to Igor Matovič vie, možno iba tak strelil. To je jedno. Taký futbalový zápas ako spomína vo svojom prirovnaní sa naozaj odohral.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Na úvod len toľko, že na slová Žid, pogrom, holokaust alebo koncentrák; na civilizované slovné spojenia týchto pojmov, rešpektujúce ich všeobecne známe príčiny a dôsledky, neuvalil nikto tabu a nikdy ani neuvalí. Budeme ich slobodne používať, pretože sú súčasťou ľudských dejín. Môžeme s nimi narábať expresívne, pretože práve tie všeobecne známe príčiny a dôsledky vzniku koncentračných táborov, zvrátenosti holokaustu, ako aj každého iného cieleného vyvražďovania, použité ako prirovnanie k novej situácii, nenechajú nikoho na pochybách, že autor metafory pripisuje tej novej situácii určitý význam. Expresívne dôležitosť tej situácie podčiarkuje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Maďarský film Dva polčasy v pekle (Két félidö a pokolban, Zoltán Fábri 1961) je umeleckým spracovaním takej udalosti, akú Igor Matovič použil vo svojej metafore. Futbalový zápas medzi väzňami a väzniteľmi. Po nevydarenom pokuse o útek väzni hrajú o svoj život. Dej sa odohráva niekde na Ukrajine v roku 1944. Väzňami sú podvyživení maďarskí robotníci nasadení na nútených prácach a v zápase usporiadanom pri príležitosti 55. narodenín Adolfa Hitlera, si svoje životy majú vykúpiť víťazstvom nad mužstvom zostaveným z dobre vykŕmených príslušníkov nemeckej armády. Takmer nemožné, za stavu 0:3 v neprospech väzňov, sa v závere zápasu aj filmu stáva možným a po postupnom znižovaní a vyrovnaní stavu, padne konečný a víťazný gól na 4:3 pre Maďarov. Reakcia potupených Nemcov, ktorí to považujú za provokáciu, prichádza okamžite a víťazné mužstvo je postrieľané priamo z tribúny. Ach pravidlá a sľuby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: zdroj: internet)

Film nie je fikciou. Skutočná udalosť je len voľne a slobodne prispôsobená tvorcami pre vlastné potreby a zámery. Na stránke Česko- Slovenská filmová databáze (www.csfd.cz) sú tri recenzie k spomenutému filmu. Recenzent Volodimír2 :

Tento maďarský film je natočený podľa inej skutočnej udalosti. 9. augusta 1942 odohráva sa v Kyjeve zápas medzi nemeckým výberom pilotov Flakelf a členov PVO a klubom FC Štart Kyjev (Dynamo Kyjev) a stal sa symbolom ukrajinského odporu. FC Štart vyhral 5:3. O týždeň neskôr porazil nemecký výber opäť, tento krát 8:0. Po tomto zápase boli komunisti a členovia NKVD zatknutí a mučení gestapom. Korotkich zomrel pri mučení, Kuzmenko, Klimenko, Keehl a Trusevich boli poslaní do koncentračných táborov a vo februári 1943 popravení. A tak sa zrodila legenda o tomto zápase, ktorá poukazuje na hrdinstvo, nepoddajnosť, udatnosť hráčov a to už je jedno či ukrajinských, maďarských, amerických alebo macedónskych, tak ako je to zobrazené vo filmoch s týmto námetom: Osudový zápas, 1962; Nerovný zápas, 1981; Zápas smrti, 2012; Tretí polčas, 2012.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mieru utrpenia nevieme, a rozhodne to nevie ani Andrej Danko, ani Róbert Fico, odmerať podľa národnosti, rasy, orientácie či spoločenského statusu obete. Cielené vyvražďovanie v koncentračných táboroch bolo prioritne zamerané na Židov. Ale kvantita, celková ak hovoríme o všetkých obetiach vraždenia, ani čiastková, ak budeme mať na mysli národnosť, pohlavie či vierovyznanie väzňov, nemá žiadnu výpovednú hodnotu o tom, kto trpel najviac. To celkové číslo je tak veľké, že akákoľvek snaha vytvoriť poradie podľa nejakých parametrov je scestná. Štatistický údaj sa stane konkrétnou ľudskou výpoveďou iba vtedy, ak sa dokáže vyčleniť a pomenovať jednotlivec a jeho príbeh. A jednotlivci, na tom sme sa už predsa dávno dohodli, majú neodňateľné práva a sú si vo všetkom rovní. Smrť milióna Židov je iba miliónkrát taká istá smrť, ako smrť každého jedného z nich, alebo hociktorého iného človeka, hoci aj jediného predstaviteľa svojho etnika či viery, ktorého postihol rovnaký osud- bol zavraždený v koncentračnom tábore. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Igor Matovič mohol byť menej expresívny a spomenúť iba všeobecne väzňov a dozorcov. Nikto by si jeho poznámku ale nevšimol. Mohol sa prirovnať k poľutovaniahodnému a ponižujúcemu postaveniu manžela pod papučou, bol by však opäť za šaša a na smiech. Hovorí o Židoch v koncentračnom tábore, lebo sa domnieva, že toto slovné spojenie je najzrozumiteľnejšou asociáciou bezprávia. Ospravedlňuje sa za takéto silné prirovnanie, používa ho však preto aby bol pochopený, pretože tiež sa prikláňa k názoru, že utrpenie kvantitatívnej väčšiny lepšie vystihuje mieru toho utrpenia. Je už potom bezpredmetné v akej súvislosti je takáto metafora použitá. Nemôže nikoho urážať, nemôže sa nikoho dotknúť a už vôbec nijako sa nedá spojiť s popieraním holokaustu. Potvrdzuje ho.

Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo. Inakšie sa hysterická a trápna reakcia Andreja Danka označiť nedá. A Róbert Fico sa pridáva v rovnako falošnej tónine. Ficovi nič iné neostáva. Danko sa zviditeľňuje absurdnými myšlienkovými pochodmi, prezentuje sa nedôstojným a komickým verbálnym prejavom. Vyčleňuje v ňom časti slovenskej pospolitosti klietku hanby v tábore škodnej pre všetko slovenské a piedestál nehynúcej cti a slávy, priam meruôsmej, pre ním schválený zástup zádrapčivých, beznázorových lokajov očakávajúcich prebendu. Ak chce Fico udržať zdanie, že je to on kto stojí v čele terajšej koalície, musí Dankove ideové výlevy o delikatesách, módnych trendoch a omnoho hlúpejších témach prijať za svoje, či im už rozumie alebo nie. A horalky a pončá sú tým najneškodnejším, čím sa predseda Národnej rady unúva zaoberať.

V druhej búrskej vojne (1899- 1900) zriadili Briti zajatecké tábory, ktoré si v zaobchádzaní s Búrmi v ničom nezadajú s tými nacistickými. Dnes je to však už iba história a vinu a dôsledky takéhoto konania nikto nikdy neriešil. Tak isto sovietske gulagy či trestné a pracovné tábory v socialistickom Československu. Fico sa poriadne zapotí, keď bude formulovať do jasnej podoby svoje nejasné vyhlásenie. Že je načase siahnuť aj na imunitu poslanca NR SR v pléne, ak bude svojimi tvrdeniami popierať holokaust, či propagovať rasovú, etnickú či rodovú neznášanlivosť. Ak bude útočiť na vierovyznanie iných, ak ho bude znevažovať, čo v nedávnej minulosti práve Danko aj Fico verejne predviedli. A v neposlednom rade, malo by sa to dostať do Ficovej rétoriky, o poslaneckú imunitu by mal prísť každý poslanec, ktorý bude propagovať a obhajovať, akokoľvek, zriadenie či režim nezlučiteľný s občianskymi slobodami ako ich poznáme dnes. Jednoducho a proste, tá červená handra s teroristickým hipíkom musí ísť z Blahovej kancelárie preč. Dám však ruku do ohňa, že nič také sa nestane (nielen kvôli ústavnej väčšine, ktorú by Fico na to potreboval), že Blaha sa bude aj naďalej usmievať ako mesiačik na hnojisku a Matovič príde o tisíc eur.

K prejavom Kotlebovych poslancov nemám dôvody sa vyjadrovať. Je to úplne iná kategória, pretože ani pravdivé tvrdenia nevedia podať tak aby obstáli. Ale, čo sa babe chcelo, to sa babe snilo a Dankovi a Ficovi prišli „kotleboviny“ náramne vhod, aby k nim mohli pričleniť aj Matovičovu metaforu. A do budúcna aj čokoľvek iné.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  667
  •  | 
  • Páči sa:  3 502x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu