Zdalo sa mi, že na výstavu by sa tie fotografie hodili a dosť ma mrzelo, že ich neviem nájsť. Napokon, ako to už býva, našiel som ich náhodne pri hľadaní niečoho iného. Prvý krát som si uvedomil, že dve s tých fotografií sú na zadnej strene popísané ceruzkou. Na jednej je nápis auto ČSČK a na druhej Šproch- prvý riaditeľ. Začal som sa o to zaujímať a chcel som zistiť niečo viac, bohužiaľ, nepodarilo sa mi zistiť skoro nič. V prvom rade, o aké obdobie ide. Jedná sa ešte o prvú Československú republiku pred jej rozdelením 14.marca 1939 a preto ten nápis auto ČSČK, ak menšie z áut je podľa mňa Škoda Popular 1100 OHV, model 1939. Alebo sú to uniformy zo Slovenského štátu a nápisy na fotografiách vznikli po oslobodení. Väčšie auto je zrejme Tatra 57 A, alebo L (volant vpravo), v úprave akú som nikde nenašiel.
Skúšal som hľadať najprv v Múzeu Červeného kríža v Martine, odtiaľ mi ale prišla odpoveď, že múzeum už tri roky neexistuje, nech to skúsim na vedení SČK v Bratislave. Tí ma poslali do Národného archívu a tam mi zase odporučili Štátny archív v Prešove. Tam majú menšie množstvo dokumentov z činnosti Červeného kríža v období 1945 až 1959 v Prešove, to by som ale musel vycestovať. Tak či tak, zdajú sa mi fotografie dostatočne zaujímavé a hádam zaujmú aj iných, hlavne v Prešove.
Predsa len, našiel som niečo v časopise Vojenská história, v článku Oldřicha Pejsa „K existenci internčního tábora pro válečné zajatce v Humenném (1942- 1944).
Článok sa venuje tej činnosti Červeného kríža na Slovensku, ktorá už dnes nie je aktuálna. V roku 1939 bola zriadená Ústredná zajatecká kancelária pri SČK, ktorá bola poverená starostlivosťou o styk zajatcov a ich rodín. Problém vojenských zajatcov si medzi sebou prehadzovala armáda a vnútro, jednalo sa hlavne o francúzskych vojakov, ktorí ušli z nemeckých táborov a boli zadržaní na území Slovenska. Nie všetci sa ale dostali do tábora v Humennom (odkiaľ postupne ale všetci ušli), niektorým bol poskytnutý politický azyl a mali prikázané miesto pobytu. Viacerí v Trnave a medzi nimi aj poručík Georges de Lannurien zadržaný 15.7.1942. Odkiaľsi mi to meno bolo známe a spomenul som si, že pred necelým mesiacom som v parku v Seredi, v areály šintavského kaštieľa odfotil pomník SNP, na ktorom sú mená miestnych padlých, ale tiež meno Lannurien. Veľa Francúzskych vojakov sa do odboja zapojilo aktívne, bránili napríklad tiesňavu Strečno, kde majú tiež pomník. Plukovník Lannurien zomrel v roku 1988 a bol veliteľom francúzskych oddielov v SNP, v Žiline má od roku 1994 pamätnú tabuľu.
V článku sa tiež píše, že ÚŠB priamo vinila pracovníkov Červeného kríža zo zodpovednosti za úteky Francúzov.
Fotografie som nechcel zmenšiť úplne, po kliknutí pravým tlačidlom sa otvoria celé.
Tatra 57 s volantom vpravo by mohla byť typ A, alebo L.
Asi o auto sa opierajúci by mohol byť prvý riaditeľ Šproch.
Ak to meno vôbec je Šproch.
Škoda Popular sa vyrábala aj vo verzii snitný voz.
Na tomto zábere sa mi zdá, že druhá postava z ľava je v nemecej uniforme.
Ešte raz Tatrovka s dvoma lôžkami na transport pacientov.
V parku šintavského kaštieľa je pomník francúzskych dobrovoľníkov z oddielu kapitána Lannuriena, mnohí z nich ušli zo zajateckého tábora v Humennom.