Takmer presne pred dvoma rokmi, na záver dovolenky, som si zranil tú istú nohu na ktorú pajdám aj dnes. Peší výlet do útesov, program zvyšku zájazdu som musel oželieť, a veru, nebolo prečo ľutovať. Kým sa plaholčili na slnku, boli teploty ako dnes, s manželkou sme si kúpili lístok na loď a išli sa na tie útesy a zálivy pozrieť pohodlnejšie. Do odchodu lode sme mali zo dve hodiny a tak sme v kľude to dosť malé mestečko prešli.
Prístav a samotné mesto je také, aké človek v Stredomorí očakáva. Malebné, pestrofarebné, pôsobiace útulne a prívetivo. Bolo nám povedané, že sa jedná o dosť drahú destináciu, zo stojana som si zobral katalóg realít. Trojizbový byt v Marseille v novostavbe je porovnateľný z Bratislavou. Ceny nehnuteľností v Cassis a okolí sú určite vyššie, ale závratný rozdiel medzi bungalovom v Dunajskej Lužnej a kamenným domom na provensálskom vidieku som nepostrehol.
Prístav a mesto
Kým v prístave a priľahlých ulčkách je pomerne rušno, trošku ďalej už stretnete iba domácich, aj to poriedko.
Proste prístav.
A jeho ponuka.
Prípadne siesta v prístave.
Turisti samozrejme neoddychujú a fotia. Sedíme na káve a veľmi ľutujem, že som nezastihol odfotiť inú dvojicu. Prechádzajúci policajt sa pozdravil s čašníkom a potom sa aj vybozkávali. Tu je to bežné a celkom milé, inde v Provensálsku som si to nevšimol.
Mesto a prístav opúšťame pomalou plavbou, míňame ešte posledné vilky a záhrady.
A prichádzame k prvým kamenným terasám, viac či menej obsadenými kúpajúcimi sa v plavkách aj bez nich.
Alebo úplne opustenými.
Len čo začnú útesy vyrastať kolmejšie z mora, objavujú sa odvážlivci.
Tento skok môže mať zo 12 metrov.
Teraz je asi v polovici.
A o chvíľu už bolo čľup.
Vybrali sme si najdlhšiu, asi 80 minútovú plavbu. Nazreli sme do deviatich zálivov, v každom bolo zopár lodí a viac či menej ľudí.
A niekde iba sólo, alebo jeden pár.
Inde veget na katamarane.
Alebo na gumenom člne.
Niekto sa tešil z mávania a fotenia, asi turisti.
Domáci zvykli ukázať aj holé zadky, asi netušia, aký majú veget a prečo.
Po celý čas sme stretávali aj kajakárov, ak išli až z Cassis mali čo robiť. Najskôr boli z niektorej zo zátok.
Celý deň bolo veľmi sparno a nad morom sa držal opar.
Cestou k zátokam išla loď pomalšie aj rýchlejšie, spomaľovala niekedy až na nulu hlavne v zátokách plvých ľudí. Cestou nazad už išla možno na plný výkon.
Samozrejme, vždy sa nájde niekto rýchlejší.
Vraciame sa do prístavu, mám dojem, že táto partia tam bola aj pred poldruha hodinou.