Slovenské banky

Autor: Dušan Koniar | 22.7.2012 o 0:20 | (upravené 22.7.2012 o 0:36) Karma článku: 7,69 | Prečítané:  1248x

V skutočnosti je to asi nesprávny termín, každá z bánk pôsobiacich na Slovensku je dcérou zahraničnej banky. Pôsobia tu aj pobočky zahraničných bánk. K 1.3.1921 pôsobilo na Slovensku (okrem Podkarpatskej Rusy) 119 peňažných ústavov a to aj s filiálkami a expozitúrami, a tiež 18 filiálok českých bánk.

 

Dnes je situácia samozrejme iná, s našimi účtami sme v kontakte denne, občas nám niečo pípne vo vrecku a vieme, že platba z účtu odišla, že nám na účte čosi pribudlo. Skutočné peniaze používame zriedkavejšie, drobné nás otravujú, veľké bankovky nám často nemá kto rozmeniť. Čím menej sme s klasickými platidlami v styku, tým ľahšie nás peňažné ústavy ohlupujú, na euro menu sme si ešte dostatočne nezvykli, minimálne v tom zmysle, že si často neuvedomujeme, že dnešné drobné boli pred štyrmi rokmi bankovkami.

V roku 1921 košický kníhkupec Július Kustra vydal publikáciu „Slovenská zem“, zborník vlastivedných prác slovenských spisovateľov v usporiadaní Stanislava Klímu. Autori známi (M. Rázus, R. Uram- Podtatranský, J. G. Tajovský, V. Šrobár) aj mne celkom neznámi sa čosi viac ako dva roky po prevrate, s nesmiernym nadšením, púšťajú do plánov, spomienok, analýz a utešených možností, aké podľa nich Slovensko očakávajú. Až to zamrazí aké je to podobné s článkami v slovenskej tlači niekedy na prelome rokov 1990/91. Napríklad práca Kornela Stodolu: „Bratislava ako sídlo medzinárodnej dopravy“. Akoby výhodná geografická poloha bola tým rozhodujúcim, čo regiónu stačí.

Niekoľko článkov je od českých autorov a sú v češtine aj vytlačené. Rudolf Pilát (1875- 1946, na obrázku v perexe zo stránok českého horolezeckého zväzu) bol český a československý národohospodár, bankár, slovakofil, horolezec, politik a poslanec Revolučného národného zhromaždenia (1918-20) za slovenskú reprezentáciu. Bol riaditeľom Živnobanky v roku 1903 vyslaný na Slovensko, publikoval o otázkach hospodárskeho povznesenia Slovenska a ako aktívny horolezec aj o turistickom využití Tatier (Wikipédia).

V článku „Vývoj slovenského peněžnictví“ iba chronologicky na dvanástich stranách opisuje vznik a častý zánik slovenských peňažných ústavov počas monarchie.

První slovenský ústav peněžní vůbec založen byl roku 1845, a to slovenským evangelickým biskupem Kuzmánym pod jménem „Baňsko- bystrická sporitelňa“. Nejstarší slovenský ústav tento působil po dlouha léta ve prospéch hospodářskeho rozvoje, ale v letech devadesátych většina akcií přešla znenáhla v majetek maďarský a tím přešlo i vedení ústavu v ruce maďarské.

To bol ten hlavný dôvod zániku dovtedy „slovenských“ bánk, úverových spolkov, pomocných pokladníc a sporiteľní. Časom ich pohltil cudzí kapitál, v roku 1921 bez škrupuli označovaný ako židovsko- maďarónsky. Dnes by sme za takýto výraz boli peskovaní z každej strany, vtedy to bol asi bežný pohľad na určité vrstvy spoločnosti, na negatívne pôsobenia im pripisované. Môžeme s tým nesúhlasiť, zároveň by sme si ale mali uvedomiť, ako dnes vnímame „naše“ banky, ich úroveň služieb a hlavne výšku poplatkov, možno relatívne najdrahších v Európe.

Rozvoju bankovníctva na Slovensku prial rozvoj priemyslu a železnice, Slovensko bolo najpriemyselnejšou časťou Uhorska. Tak ako výrazne zaostávalo za Českom (asi desať násobne), tak predstihlo zvyšok Uhorska. Rozvoj, tak výrazný v Čechách by bol prenikol aj na Slovensko, po Rakúsko- uhorskom vyrovnaní v roku 1867, stalo sa ale Slovensko pre Čechy cudzinou a záujem zanikol. Či už ale peňažné ústavy boli ovládané kýmkoľvek, dôležitou časťou vkladov na Slovensku boli peniaze zasielané z Ameriky vysťahovalcami. V súvislosti s tým sa z dnešného pohľadu v článku objavuje jedna zaujímavosť o hospodárstve v USA. Približne sto rokov pred vznikom súčasnej ekonomickej krízy, ktorá začala práve v Spojených štátoch, v roku 1908, po rokoch stále stúpajúcich vkladov v peňažných ústavoch na Slovensku, tieto náhle poklesli. Vysvetľovalo sa to tým, že po ochabnutí priemyselného rozmachu v Amerike v tomto roku, množstvo Slovákov sa vrátilo domov a vybrali svoje vklady, zväčša na zakúpenie polí a stavbu domov. Zrejme to bola predzvesť budúcich kríz, spomína sa tiež neobyčajné zdraženie peňazí, hlavne v Uhorsku na prelome rokov 1907/8.

Nepovažujem za nutné pátrať po tom, koľko bánk v súčasnosti pôsobí na Slovensku, určite by sa dal nájsť aj počet všetkých pobočiek , filiálok a expozitúr. Ak aj vynecháme Poštovú banku, v Bratislave je ich možno viac ako na celom Slovensku v roku 1921. Potkýname sa o ne na každom kroku a aj keď ich začalo predsa len ubúdať, škoda tých dobrých krčiem, čo zakapalo kvôli rozmachu bankovníctva v deväťdesiatych rokoch. Tu je zoznam z roku 1921:

01.jpg

02.jpg

03.jpg

04.jpg

05.jpg

06.jpg

07.jpg

08.jpg

 

 

Dnešné deti sú možno z tých posledných generácií, ktoré sa ešte niekde v kredenci u starej mamy stretnú s už neplatnými mincami. Časom to zanikne tiež. Za necelých sto rokov toto územie prešlo šiestimi štátnymi zriadeniami, s množstvom finančných a menových reforiem, nových emisií, kolkovaním bankoviek a podobne. Neplatných mincí musí byť u nás na tony. Tak si teda dajte pozor, ak budete triediť haraburdie po predkoch, až budete vyhadzovať obsahy šuplíkov či kredencov. Päťhaliernik s motívom Karlovho mosta od Otakara Španiela z roku 1924 je najdrahšia československá minca vôbec, koštuje okolo 150.000.- Kč.

09.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?