Už to ani nie je zaujímavé, ďalší z radu bezvýrazných politikov sa nevyhne otázkam ohľadne získania titulu na vysokej škole. Trápne, nepoctivé a zbytočné. Taký človek nemôže veriť ani len tomu, čo doteraz v živote dosiahol, ak to musí prekryť ďalším pozlátkom.
Sme asi v polovici XXX Olympijských hier a tak som si spomenul na tie staroveké. Niečo som hľadal ohľadne disciplín, kedy atlét nahý a bosý dokazoval, čo v ňom je. V Zamarovského Gréckom zázraku som našiel základné údaje, ale kdesi som čítal o čosi obšírnejší výklad z histórie starovekých olympiád, len som si nevedel spomenúť kde. Tak som hľadal na internete a samozrejme, zo tri seminárky sú doslovne odpísané zo Zamarovského.
Jedinou materiálnou cenou pre víťaza bol veniec z listov posvätnej olivy. Doživotná sláva a úcta bola tým lákadlom, ktoré ich hnalo vpred. Právo dať si za svojho života postaviť sochu sa nepriznávalo často ani kráľom, víťazom áno. Pre nejedného vládcu sa to potom stalo výzvou na účasť na takých pretekoch a začala éra podvodov a korupcie. Aby bol niekto istým víťazom a pýšil sa titulom olympijského hrdinu, vznikali disciplíny bez možnosti konkurencie.
Korunu tomu nasadil tragéd, spevák a umelec, v neposlednom rade aj cisár Nero. V kapitole „Umelec na turné“ to Philipp Vandenberg v knihe „Nero“ opisuje takto. Keďže niektoré slávnostné hry sa usporadúvali v dvoj-, štvor-, či päťročnom intervale, najprv si Nero vyžiadal, aby ich v to leto (67 n.l.) usporiadali všetky. Potom sa všetkých zúčastnil a všetky samozrejme vyhral. Spieval na olympijských hrách, ale zúčastnil sa aj pretekov na desaťzáprahu. Aj keď spadol a preteky nedokončil, bol vyhlásený za víťaza a tak sa napokon cisár Nero stal periodonikom (putovným víťazom). Tak sa smel označovať víťaz Olympijsých, Pýtijských, Istmických, Nemejských a Aktijských hier usporadúvaných v Olympii, Delfách, Korinte, Nemei a Aktiu.
Nechcem Jána Figeľa upodozrievať, že napokon podpáli mesto, ani Nero asi nebol podpaľačom Ríma. Len by som mu chcel pripomenúť, že blufovanie pri kartách je o.k., naznačenie strely či prihrávky pred súperovou bránkou tiež. Byť silnejší, rýchlejší a lepší ako súper je podstata športu, tak isto ako známe olympijské heslo- „nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.“
Prečo mám dojem, že presne o túto zásadu ide aj v našej politike, hlavne sa tam dostať a potom si robiť svoje. Potvrdenie názoru, že ak by Figeľ nebol politickým exponentom a tým by jeho predložená práca bola hodnotená ako nepostačujúca, je z úst tých ľudí, ktorí sú za úroveň vysokého školstva priamo zodpovední potvrdením toho, že sa žiadnych nebezpečných reforiem obávať nemusia. Stačí, ak si k obrazu svojmu vychovajú čo najviac titulovaných. Najlepšie takých, čo sa hodia do záprahu.