Či sa to niekomu páči alebo nie, príchod solúnskych bratov bol vecou politického rozhodnutia Rastislava. Chcel sa vymaniť spod vplyvu východných Frankov. Najprv sa obrátil na pápeža Mikuláša I. so žiadosťou o vyslanie učiteľov pre výchovu kňazov z miestneho obyvateľstva. Pápež neodpovedal a aj to je politické rozhodnutie. Na radu byzantskej misie, ktorá sa na Veľkej Morave už nachádzala, obracia sa Rastislav na cisára Michala III. do Konštantínopolu a ten urobí svoje politické rozhodnutie a vyšle na Veľkú Moravu bratov Konštantína a Metoda. Práve počas pontifikátu Mikuláša I. a vlády Michala III. dochádza k značnému vyostreniu sporov medzi dvoma centrami kresťanstva. Dôvodom je boj o vplyv nad slovanskými ríšami, ktoré v tej dobe prijali, alebo sa chystali prijať kresťanstvo. Veľká Morava a Bulharsko boli lákavé teritória pre obidve centrá. Môžeme sa iba domýšľať, čo by bolo, keby Mikuláš I. bol ochotný Rastislavovi vyhovieť. Naše dejiny sa mohli vyvíjať úplne odlišne. Byť uštipačným poviem, že 1150. výročie by sme už mali dva roky za sebou a trápilo by nás opäť niečo iné. Ak by si ale bolo čo pripomenúť.
Stala sa však iná vec, významná pre naše ďalšie smerovanie, odvíjali sa od nej aj dejiny strednej a východnej Európy. Príchod Konštantína a Metoda na naše územie je príchod písma. Toho svätého, boli predsa vierozvestovci, ale aj písaného slova (prvý krát v našom jazyku) ako takého. To bolo hlavným cieľom Rastislavovho rozhodnutia. Kresťanstvo je v tom čase u Slovanov prítomné možno už pol storočia (r.827 je vysvätený v Nitre murovaný kostol). Franský sedliak bol taký istý analfabet ako slovenský. Frankovia však mali náskok v počte vzdelaných ľudí ovládajúcich latinčinu. Ak im chcel Rastislav vzdorovať, musel si nejako pomôcť. Pomohol si tak, že nakoniec pomohol všetkým. Tých niekoľko desaťročí, čo po príchode Solúnčanov bolo šírené učenie podľa ich verzie, dopomohlo k tomu, že sme ako národ prežili. Tak isto, ako o tisíc rokov neskôr, tých niekoľko rokov fungovania prvej Matice Slovenskej. Latinčina sa vyvíjala 16 storočí, gréčtina bola ešte staršia, keď sme sa doslovne zapísali do dejín svojim jazykom. A to považujem za najvýznamnejšie na pôsobení vyslancov Byzantskej ríše na našom území. Bez toho, aby kresťanstvo šírili v novom jazyku, by možno taký ohlas a uznanie nedosiahli. Päťdesiat rokov po ich príchode Veľká Morava už prakticky neexistovala, nevznikla by už podobná spoločenská či politická objednávka.
Odôvodnenia z Bruselu mi prídu dosť malicherné a nie najpresvedčivejšie. Osem členských štátov má na svojich štátnych vlajkách symboliku kríža a nikomu to nevadí. Briti v štátnej hymne žiadajú Boha, aby ochraňoval kráľovnú a tiež to, myslím si, nikomu nevadí. A ak sa raz Turecko dostane do Únie, čo im dovolíme a čo zakážeme. Kto pozná inú tureckú stavbu ako Hagia Sofia v Istambule? Budú ju môcť na svojej eurominci zobraziť aj s minaretmi a bude to zároveň propagácia koránu? Alebo, tie aj tak dodatočne dostavané minarety na minci jednoducho nebudú a tým naznačíme, že je to pôvodne kresťanský chrám.
Podobne malicherné sa mi zdajú niektoré pobúrené reakcie zo Slovenska. Ak je pre niekoho Konštantín a Metod bez svätožiary skoro ničím, znamená to, že ich najväčší prínos vidí v tom, že sú svätí. Pred 1150 rokmi nimi neboli, boli politickými vyslancami Michala III. mali jeho ochranný glejt, plnili misiu v Rastislavov aj v Michalov prospech a záujem. Keby ich misia nebola politická, nebol by Metod uväznený, nehľadali by sa spôsoby ako nový liturgický jazyk obmedziť a umlčať. Keďže cieľom cirkevnej moci bolo stáť nad mocou svetskou, každý zápas medzi svetskými mocami hľadal pomoc najsilnejšieho spojenca, čím nakoniec moc cirkvi nad svojou vlastnou potvrdil. Ak toto nie je politika, potom už neviem čo.
Pritom by stačilo dokázať rozlíšiť medzi Konštantínom a Metodom a ich prínosom do budúcnosti a medzi svätími Cyrilom a Metodom a ich odkazom z minulosti.
