V dnešnej časti, ako ináč, odvysielanej v inom čase ako je v programe, došlo k určitej nepresnosti. Nebolo to v súťažnej otázke, iba v poznámke pána Voštinára, ktorú mal možno od dramaturgie alebo ju niekde započul. Súťažiaca mala správne vybrať z viacerých možností, z akých blokov je mohyla generála Štefánika na Bradle. Okrem máličko pravdepodobných možností ako azbest, bronz, mosadz tam boli reálne materiály od pieskovca cez vápenec a žulu až po správnu odpoveď travertín. Po úspešnej odpovedi súťažiacej pán Voštinár povedal tú poznámku, že pri poslednej rekonštrukcii sa použila už žula, pretože travertínový lom na Spiši, z ktorého je mohyla postavená je už zavretý.
Nie je to presná poznámka, nie je však ani natoľko závažná, aby sa o tom hovorilo. Tiež ju nechcem nikomu z realizačného štábu vytknúť. Keďže som ale bol pri rekonštrukcii mohyly v rokoch 1995- 96 a spolu s kamarátmi a kolegami sme osádzali aj úplne posledný kus, ktorého výmena pôvodne plánovaná nebola a mám z tejto akcie fotografie, nazdávam sa, že zaujmú aj vás.
Travertín sa v tej dobe snáď ešte na Spiši ťažil, lom už bol ale dosť vyčerpaný a nebolo možné vyťažiť dostatočne veľké kusy. Pri rekonštrukcii tumby sa rátalo s tým, že tri zo štyroch reliéfov pietnych vencov sa vysekajú nové a štvrtý, najzachovalejší sa ponechá na mieste. Potom, ako boli tieto práce spravené a tumba bola skompletizovaná, došlo k rozhodnutiu, že sa vymení aj štvrtý veniec. Predsa len nebol v takom stave, aby vydržal tak dlho ako nové časti mohyly. Počas zimy kolega objednal v Taliansku blok travertínu 130 x 130 x 30 cm a s ďalším kolegom reliéf vysekali. Travertín sa na mohyle nahrádzal travertínom z Talianska, aspoň tie objemnejšie kusy. Nastal ale problém pri osádzaní. Mohyla bola hotová a 4. mája 1996 mala byť slávnostne odovzdaná verejnosti pri príležitosti 75 výročia úmrtia generála Štefánika. S ťažkou technikou bola druhá terasa už nedostupná, z prvej terasy žeriavy ktoré boli k dispozícii ramenom nedosiahli k poslednej plošine okolo tumby. Blok vážil okolo 1300 kg. Tak nám teda postavili rampu a po nej sme reliéf vytiahli hore a osadili ho na miesto demontovaného pôvodného reliéfu. V apríli bolo na Bradle ešte dosť snehu, prvý deň sme sa hore nedostali, museli sme počkať na spojazdnenie cesty a na druhý deň sme sa tam teda vyštverali. Presný dátum si už nepamätám, mohla byť prvá polovica apríla a dobrá kosa, na fotkách to snáď aj vidno. Napriek tomu, bola to zaujímavá robota v zaujímavých „bojových“ podmienkach. Na staviteľov pyramíd sme sa síce nehrali, s radosťou by som si to v tej starej zostave ale hocikedy zopakoval.