Je krajne nepravdepodobné, aj keď nie vylúčené, že by prezident osobne poznal niekoho z tých asi 550 odsúdených, na ktorých sa avizovaná amnestia vzťahuje. A keby aj, nič to na veci nemení, aj keby tam spadal celý jeho maturitný ročník, nijako by sa neprehrešil, nikto by ho nemohol podozrievať z drukovania niekomu blízkemu. Amnestia je navrhnutá tak, že do nej spadá práve takýto počet odsúdených. Mohlo ich byť aj 927, alebo 314, ide iba o to, koľkí z približne 10 000 odsúdených spĺňajú kritéria. Trest nie vyšší ako 18 mesiacov, umiestnenie v zariadení s najmiernejšou ochranou a prečin či zločin nesmel byť násilného charakteru. Slovensko je s počtom odsúdených (184) na stotisíc obyvateľov myslím na 6. mieste v Európe. Česi ich majú viac, vedie niektorá pobaltská krajina. Môžeme sa baviť aj o tom, či je nutné, aby takéto množstvo nedbalostných či neúmyselných previnení, bolo trestaných väzením, či to má naozaj ten potrebný efekt. Neviem čo tí ľudia spravili, koľkí z nich nezabezpečili výkop alebo lešenie a niekto iný sa preto dolámal či zomrel. Koľkí určili nesprávnu diagnózu, koľkí neskoro stúpili na brzdu, či priveľmi šliapali na plyn. Koľkí spreneverili majetok, kradli alebo poškodzovali cudziu vec. Keďže sa jedná o 550 individualít, nikdy to nikto ani vedieť nebude, ostanú v anonymite tohto čísla, tešiť (možno) sa bude ich okolie či ich blízky. Rozladení a nespokojní budú možno tí, ktorých sa konkrétny delikt dotýkal a sú stále poškodení. Neviem, či sa amnestia vzťahuje aj na peňažitú časť trestu a ako sa potom postupuje, kto ostane s dlhým nosom.
Je tiež krajne nepravdepodobné, že rozhodovanie o vymenovaní alebo nevymenovaní riadne zvoleného generálneho prokurátora by mohlo trvať takto dlho, že prezident nebol rozhodnutý od samého začiatku, že si proste nerobí, čo sa mu zachce. Prípadne, čo mu je podsúvané, pretože o jeho schopnosti uvažovať triezvo, štátnicky a nestranne mám vážne pochybnosti. Jozef Čentéš nie je anonymná masa, jeho klady a zápory sú, mali by byť, kompetentným dostatočne známe. Ak ho Gašparovič považuje za nehodného zastávať post generálneho prokurátora, má konať v tom okamžiku, kedy takéto presvedčenie nadobudol a vyjsť s farbou von. Ak tvrdí, že bude čakať na rozhodnutie súdu, má naňho čakať a nerobiť z pôvodne terciárnej otázky prioritu dňa, len aby stihol uskutočniť to, čo má nachystané od začiatku takto teatrálne, hodné zákerného pomätenca Caligulu.
Prezident Gašparovič, napriek svojej náchylnosti brebtať aj v tých najnevhodnejších okamžikoch, so svojim hendikepom statočne bojuje. Smelo a neohrozene otvára ústa a tvrdí si svoje pravdy a zdôveruje sa so svojimi víziami. V posledný deň minulého roku o tom, že „vplyv politiky na súdy treba obmedziť“, aj keď hrubo ovplyvňuje dianie na generálnej prokuratúre. A v prvý deň tohto roku sa necháva počuť, že „Slováci si poradili so všetkými problémami.“ Neporadili pán prezident a ani neporadia, pokiaľ hlava štátu bude robiť takúto hanbu svojmu úradu a krajine. A je jedno, či konáte z nedbalosti alebo neúmyselne, chybou bolo už to, že vám bolo dovolené konať.
Ak niekto z dnes amnestovaných zopakuje svoj prešľap, ak sa ukáže, že to nebolo až tak neúmyselné a nedbalostné konanie, že je to povahový rys danej osoby, vy na tom vinu mať nebudete. Nešlo o tohto konkrétneho človeka, išlo o to, že v tomto okamžiku spĺňa dnešné kritéria. Všetko nasledujúce bude v rukách orgánov, ktoré to v rukách majú mať. Len aby ste to tým rukám, až to naozaj budú chcieť pevne držať, aby ste im to nevyrazili. Alebo vám ide práve o to a domnievate sa, že takto obmedzujete vplyv politiky na súdy? Pri vašich myšlienkových pochodoch sa tomu niet prečo čudovať.