reklama

Chýba nám Šalamún alebo Alexander Macedónsky?

Jeden rozhodol múdro a stavil na základné ľudské city, druhý síce nedočkavo a nesprávne, ale gordický uzol preťal, ak ho už nevedel rozmotať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Niekde medzi biblickým kráľom a historickou postavou sa samoumiestnila vláda Róberta Fica, keď rozhodla tak ako rozhodla o ďalšom pokračovaní v kauze Jozefa Čentéša na Ústavnom súde. Premiér tvrdí, že z tohto rozhodnutia nemá zlé svedomie, domnieva sa asi, že dieťa ostalo celé a patrí vlastnej matke. Ďalej tvrdí, že on pozná len sudcov Ústavného súdu a nie takých, ktorí patria či nepatria prezidentovi. Čiže, to čo sa už dva roky zamotáva premiér uvoľnil jednou novelou o ktorej sú síce pochybnosti a je napádaná, urobil to ale rázne a nekompromisne. Uzol preťal miesto toho aby ho rozviazal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na toto všetko by som sa mohol v zásade aj vykašľať, nebyť jednej zaujímavej skutočnosti. Sudcovia Ústavného súdu, ktorí tvrdia, že rozhodovať mohli aj bez tejto novely, že na rozhodovanie mali priestor, sa k veci vyjadrili len pod podmienkou zachovania ich anonymity. Pýtam sa teda, kde to vlastne žijeme, ak sudca Ústavného súdu, presvedčený o svojej pravde a o neprijateľnom precedense vyvolanom spomenutou novelou, je natoľko opatrný, že trvá na zachovaní anonymity pre svoje vyjadrenia. Od biblických čias sme na hony vzdialení, maniere svetovládcu (aspoň toho od Dunaja k Tatrám), nesú určité znaky uponáhľanosti a nervozity z toho, aby mu ešte ostalo čo podmaňovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno sa tieto riadky budú podobať na kaviarenské filozofovanie nad záležitosťami patriacimi odborníkom. Čo iné nám ale ostáva, keď sa nevedia zhodnúť ani odborníci s „odborníkmi“. Keď jedni sú so svojimi argumentáciami nanajvýš opatrní, mal by som povedať zbabelí a z titulu tej zbabelosti nedôveryhodní, zatiaľ čo tí druhí si za svojimi rozhodnutiami stoja verejne a priznávajú sa k ním. Ak ale tá „zbabelosť“ pramení z toho, že dotyčný sudca veľmi dobre vie, čo by po jeho otvorenom vyslovení svojho názoru mohlo nastať, teda toho čo nie je nikde zakotvené napriek tomu sa to okamžite praktizuje, znamená to, že obávať by sme sa mali aj my. Pretože témou Slovenska nie je nezamestnanosť a diaľnice, usporiadanie Olympiády a svetová kríza, ani konsolidácia verejných financií a ani riešenie školskej dochádzky rómskych detí. Témou Slovenska je odporný zákulisný boj o ktorého cieľoch a pohnútkach nemáme ani poňatia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj keď je to divné, preťahovanie lanom patrilo do olympijských športov v časoch obnovenia antických hier. Princíp hry poznáme všetci a ako každá hra, mala by byť fair play a mala by v závere určiť víťaza. Pri tejto hre neraz práve víťaz po svojom výkone padne na zem. Niekedy porazený, niekedy obidvaja súťažiaci. Keď sa ale nekoná fair play a rozhodca sa rozhodne lano preťať, s rozbitou držkou skončia všetci zúčastnení, o tom niet pochybností. Už aby sme sa z tej zeme pozbierali.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu