reklama

Rosia Montana/Kremnica

Amsterdam, Berlín, Brno, Brusel, Budapešť, Chicago, Kodaň, Dublin, Ženeva, Gent, Gothemburg, Hamburg, Hanover, Helsinki, Karlsruhe, Londýn, Los Angeles, Madrid, Miláno, Montreal, Mníchov, Oxford, Paríž, Praha, Turín, Toronto, Viedeň a Washington.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Týchto 28 miest, polovica z nich hlavných miest svojich krajín, sa pridalo k protestným zhromaždeniam, ktoré sa konali 6.10.2013 v 27- mich rumunských mestách, ktoré vyjadrujú odmietavý postoj rumunskej aj svetovej verejnosti proti bezohľadnej ťažbe zlata v Rumunsku, konkrétne v Rosia Montana. Za použitia kyanidu, s nátlakom a vydieraním miestneho obyvateľstva, s plnou hubou rečí o prínose ťažby pre región a s istotou, že po ťažobnej spoločnosti ostane mesačná krajina. Mimochodom, reč je o najstaršej, písomne doloženej dedine v Rumunsku. Záznam je starý 1872 rokov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Týchto 28 významných svetových miest sa k protestom pridalo, zo Slovenska však ani jedno, čo mi je úprimne ľúto a dosť ma to prekvapuje. V týchto mestách a krajinách sa bude o Rumunsku a Rosia Montane hovoriť a písať. V Londýne je to už siedme protestné zhromaždenie a miestna tlač si ho všíma. V súvislosti s týmto protestom, možno niekde prenikne zmienka aj o tom, že niečo podobné hrozí aj Slovensku, konkrétne Kremnici. Čiže, pri troche úsilia, mohlo sa včera a dnes a potom určite aj zajtra, hovoriť o Kremnici. Lenže, čo zaujme napr. Angličanov či Nemcov na problémoch Slovenska, keď samotné Slovensko ich ignoruje. Nezmieňuje sa o nich a nerieši ich. Jediný zmysel mi to dáva vtedy, ak sa stotožním s názorom, že ťažba zlata v Kremnici za použitia kyanidu, má tiché požehnanie „zhora“. Že niekto lačnie za tým, aby mohol rozprávať o pritiahnutí investora, vytvorení pracovných miest a o ďalšie sa nestará. Po ňom doslovne potopa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V takejto súvislosti je potom samozrejmé, že oficiálne sa nikto k tomuto projektu hlásiť nebude. Pretože západoeurópska tlač to označuje presne. Je to investícia ako do tretieho sveta. Neekologická, drancujúca, podvodná. Konkrétne Rumunsku by mala po 17 rokoch ťažby priniesť zhruba 560 miliónov dolárov. Zlomok toho, čo budú predstavovať náklady na rekultiváciu krajiny, ak vôbec bude nejaká možná. Kyanidové jazero nie je to pravé, čo pritiahne ľudí nazad do prostredia, kde sa predtým premiestnili miliardy ton horniny. Horniny na zlato dosť chudobnej. V Rumunsku je odhadom iba 1,2 gramu zlata v tone horniny, na Slovensku o niečo viac, približne 1,6 gramu. Práve chudobnosť horniny je dôvodom, že jediný zisk z takejto ťažby sa dá vytĺcť primitívnym a drastickým spôsobom ťažby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Problém je aj inde. Rumunsko sa snaží získať z únie prostriedky na oživenie celkovej situácie v Transylvánii. Ekonomiky, infraštruktúry, prírody, bývania. Priblížiť sa európskym štandardom. Tie prostriedky sú mnohonásobne vyššie, ako plánovaný prínos pre rumunskú ekonomiku z ťažby zlata. Ale, Rumunsko túto podporu od Európy nedostane, ak si časť regiónu vyľudní a zasviní. O tom sú protesty po celom svete, aby sa zastavilo dobrodružstvo hodné 19. storočia, nie toho dvadsiateho prvého.

Necelý kilometer od kremnického námestia je naplánovaný kráter neuveriteľných rozmerov.

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.546938605378589.1073741848.218099298262523&type=1

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aký to bude mať dopad na región, na to snáď ani nie je nutné mať nejaké ekologické myslenie. 26 až 35 ton zlata a asi 200 ton striebra, toto by tá jama mala za desať rokov priniesť. A samozrejme kyanidové jazero. Len zhruba prerátané množstvo drahých kovov podľa dnešných cien, od toho odrátaná plánovaná investícia 750 miliónov eur, určuje približne 40% nú ziskovosť projektu. Otázne je pre koho a čo z toho vlastne budeme mať. Spoločnosť zaregistrovaná na Britských Panenských ostrovoch, ktorá za plánovanou ťažbou v Kremnici stojí, nebude asi z tých, po ktorých premiéri či ministri financií európskych štátov prahnú. Na Slovensku ale opäť trochu inak. Nikto sa nezaujíma, aké asi budú ceny zajtra a o päť rokov. Ceny energií, ceny ľudskej práce, ceny zlata. Čo ostane po tej hrubej sonde do útrob zeme a svedomia zainteresovaných. Kto si zoberie na svedomie zničenú krajinu, zničené mesto so svojím potenciálom priťahovať turistov, zničené budúce príležitosti.

OZ Kremnica nad zlato/Kremnica beyond gold, ktorá s podobným združením v Rosia Montana spolupracuje, je v tomto dosť osamotená. Na svojich stránkach už prináša fotografie zo svetových metropol o včerajších protestoch. Nejedná sa o žiadne masové akcie. Lenže zlato v titulkoch novín, má tú istú moc ako sex alebo smrť. Pritiahne čitateľa. A čitateľ mohol rozmýšľať aj o Slovensku a o Kremnici. Ak nám stačí to, že sa neskôr dočítajú iba o krátery neďaleko pomyselného stredu Európy, dobre aj tak. O desať rokov ale ani pes neštekne o tom, kto bol vtedy premiérom či ministrom. Nikto nebude rozmýšľať, prečo Hlavný banský úrad ignoruje rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici o neplatnosti ťažobného práva a tvrdí si svoje. Nie je to prvý krát, čo štátne inštitúcie idú tvrdo proti sebe. Vidíme nadprácu úradníka, alebo sledovanie osobných záujmov?

Ak by sme sa mali vrátiť do toho 19. storočia, ak by sa dalo použiť prirovnanie o predaji a kúpe ruskej Aljašky, povedal by som, že za desať rokov sa dá v Kremnických horách vyzbierať viac poondiatych čučoriedok a húb, než bude prínos pre tento región z ťažby zlata.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu