reklama

Rozdielne stravovacie návyky ľudí z mäsa a kostí

S jedlom rastie chuť, sýty hladnému neverí, aj keď, hlad je vraj najlepší kuchár. Ale tiež- čo si si navaril, to si aj zjedz a napokon, to naše jánošikovské "Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte!". Ktoré z týchto ľudových, či zľudovených porekadiel je najbližšie človeku z mäsa a kostí, Róbertovi Ficovi?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Iný kraj, iný mrav, ďalšie z porekadiel, ktoré sa pravdepodobne vyskytuje v rôznych mutáciách po celom svete. Lebo ľudia sú všade rovnakí, z mäsa a kostí, len rôzne podmienky a zdedené návyky, robia z nich niekedy úplne inak sa správajúce bytosti. Aj pri takých bežných úkonoch, ako je konzumovanie stravy.

Kdesi v Ohňovej zemi či v Patagónii, žije alebo žil indiánsky kmeň, ktorý mal zvláštne tabu. Ten cestopis som videl dávno, preto tie neurčité informácie, ale pre zvláštnosť toho kmeňového tabu, ostal mi v pamäti. Tabu prírodných národov sú pre nás často bizarné či smiešne a nepochopiteľné, mali ale asi nejaké reálne opodstatnenie, ktoré už ani súčasníci nemusia vedieť zdôvodniť, hoci ho zachovávajú. Ako malý chlapec som tiež ešte dospelé ženy zdravil tým otrasným bozkávam, hoci som nevedel, čo vlastne a prečo. Bozkávam teta, môže ísť Ľubo von? Tak nejako to vyzeralo a keď Ľubo mohol ísť von, hrali sme sa hoci aj na Indiánov, aj keď, skôr na tých severoamerických.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lebo, čo by to bolo za hru pre dvoch malých chlapcov, keby neodolávali ťažkému mučeniu pri kole, nerezali si zápästia na znak pokrvného bratstva, ale iba okamžite odvracali zrak, ak si ten druhý chce dať do úst kúsok žvanca. Tabu pre mužov toho kmeňa bolo práve jedlo. Nikdy ich nikto nesmel vidieť pri tom, ako konzumujú stravu. Neviem čo by sa stalo, ak by tabu bolo porušené. Kto by bol previnilcom, či ten čo videl a či ten videný. A či by sa takáto hrôza skončila vypudením z kmeňa, stratou bojového mena a zahnania vinníka medzi ženy, alebo by sa stačilo vykúpiť nejakým hrdinským činom. Pravdepodobne by rozhodovanie ostalo na šamanovi a ten by už niečo vymyslel, aby ostal aj vlk sýty aj ovca celá. Šamani by neboli šamanmi, ak by nemali východisko z každej situácie. Napokon, sú tu na to, aby ovládali kmeň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Róbert Fico je nielen šamanom nášho kmeňa, je aj jeho príslušníkom, ktorý musí dodržiavať kmeňové tabu. Ale hádajte sa so šamanom. Nejaké bu bu bu naňho neplatí, pohrká chrupavkami v šamanskom almanachu a odpoveď je na svete. A vy ste zase tá hyena, čo nedá obyčajnému človeku z mäsa a kostí pokoj. Lenže, Róbert Fico nie je iba z mäsa a kostí, on je aj ústavný činiteľ so súkromím na podnose, ktorého veľkú časť musel obetovať ostatným z kmeňa. Ak tí ostatní z kmeňa majú veriť jeho šamanstvu, musí sa aj on skryť a jesť osamote, ak je toto naše tabu, alebo musí o tej večeri strávenej v súkromí so zamestnancami Úradu vlády povedať o čosi viac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mohli ísť na večeru hocikam a asi by to nikoho nezaujímalo. Gurmánčiť ale u človeka, ktorý práve takéto služby Úradu vlády fakturuje a potom sa zdráhať ukázať účet, to je práve to chrastenie chrupavkami na ohlupovanie kmeňa. Lebo variantov s tým účtom je niekoľko a iba jeden je prijateľný. Ten, že ho hociktorí z účastníkov posedenia vytiahne z vrecka a ukáže tým neodbytným zvedavcom. Ostatné varianty sú už iba kardinálnou chybou. To sa totiž Róbert Fico opýtal novinárov, či si myslia, že by sa on nechal na takúto prkotinu nachytať. Že by jeho niekto prichytil pri tak kardinálnej chybe. Miesto toho, aby na otázku odpovedal otázkou, ako má vo zvyku, mal ten účet vytiahnuť a rovno aj vypísať tiket a šľahnúť ho Kažimírovi do klobúka. Snáď by nemal toľko potvorského šťastia ako Kanis, blahej pamäti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže nemáme vo zvyku tlačiť do hlavy osamote, keďže sa skôr pri tom jedle chceme družne porozprávať, musíme, vo verejnom podniku zvlášť, rátať s tým, že budeme videní. Róbert Fico musí vedieť, že je nielen najdôveryhodnejší politik, ale podobne ako Mečiar, figuruje na prvom mieste aj v druhej časti anketárovej otázky- ktorý politik je pre vás najnedôveryhodnejší? S tým nenarobí nič, s tým musí rátať, že sa naňho budú kuť pikle. Práve preto, mal mať ten účet po ruke, keď bol na večeri tam kde bol. Nie s kým, to je téma pre bulvár. Možných neprijateľných variantov, ako to bolo s platením za večeru, je niekoľko. Tým najnevinnejším, ktorý by mu určite prešiel, by bolo nechanie poriadne mastnej sekery a odchod bez platenia. Ďalší by mohol byť taký výhovorkový, že akosi nikto nemal hotovosť, terminál blbol a tak to ostáva na dobré slovo zákazníkov, veď tu neboli prvý krát a určite nie naposledy. Potom je to už horšie. Večera zaplatená nebola, ale škodovať nebude nikto. Hostia sa dosýta napapali a skonzumované sa premietne v najbližšej faktúre za poskytnuté služby Úradu vlády. S týmto podozrením vyrukovali média na Fica a toto mal striasť ako dotieravý hmyz z tela. Stačil na to jeden doklad z registračnej pokladnice. No ale, to je ten najhorší variant, čo ak ten účet proste neexistuje? Čo ak sa dohodli keš? Nič sa síce do žiadnej faktúry nepremietne, nič sa ale ani neodvedie tomu šamanovmu pomocníkovi.

Hovorím, variantov je veľa a pritom stačilo tak málo, odskočiť si do Ohňovej zeme a v kľude a nerušene sa tam najesť. Ale to by nebol Róbert Fico, aby nekľučkoval aj z tejto otázky. Lebo keď sa ho opýtali, ako je to s tými faktúrami za gastroslužby pre Úrad vlády, odpovedal opäť otázkou, že prečo je spochybňovaný odborník poskytujúci vynikajúce služby a či vari chceme, aby zahraničné delegácie boli u nás hostené párkami s horčicou? To som teda fakt veľmi rád, že zahraničné delegácie u nás nehladujú a aj si šmáknu na nejakej tej dobrote. Či už v Bratislave alebo o tých 160 kilometrov ďalej v kaštieli s reštauráciou.

A keď sme už o zdolávaní stoviek kilometrov pre kus dobrého žvanca, nedá mi nespomenúť inú gurmánsku príhodu, tiež z kuchyne Úradu vlády. 26.9.2012 zasadala vláda na výjazde v Michalovciach. V miestnom kultúrnom dome sa uskutočnilo stretnutie premiéra a ministrov so starostami a primátormi Zemplína. Vtedy sa objavili dohady zvedavých novinárov, ako to bolo s úhradou obeda, lebo kultúrny dom mal nejaké veľké výdavky. Ten sa ale ohradil a uviedol, že výdavky boli spojené iba s plánovanými výmenami ozvučenia sály a tuším žalúzií. A hovorca vlády na margo toho uviedol, že vláda si pri podobných výjazdoch zabezpečuje vlastný personál. Na varenie aj na obsluhu. Nuž, prišlo mi to aj vtedy divné, že sa oplatí ťahať do Michaloviec poľnú kuchyňu, rotu kuchtíkov a snáď aj ochutnávača. A zaplatiť im samozrejme diéty. Ale to bude asi tým, že páni z Bratislavy nejako spyšneli a o šetrení majú svoju predstavu. Prečo by mali podporiť nejakú reštauráciu v Michalovciach, odfotiť sa s nejakým cudzím majiteľom. Ešte ich tam zmerčí novinár a bude mať blbé otázky.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu