Ale sa nám vyrečnil, rozvášnenec tváre rumennej. Až tak, že nepovedal dokopy nič, čo sa ale stáva ľuďom, ktorý o jednom hovoria, na iné však myslia. Či to bolo rozrušením z toľkej vášne, či je to vlastné všetkým rozrušeným, obviňoval kde koho z toho čo sa stalo a deje sa opakovane, len sa trošku netrafil. Mladý zaľúbenec, tomu sa to odpustiť dá, predsedovi Národnej rady už ťažšie. Aj dnes už skončilo krasokorčuľovanie v Soči, aj dnes už doznela pieseň zo Zaffirelliho Rómea a Júlie, ktorej sa v poslednom čase krasokorčuliari nie a nie nabažiť, skončil teda aj dôvod valentínskeho uvažovania o balkónovej scéne. Napokon, tá naša, udiala sa včera.
Verte alebo nie, to, čo popoludní predviedol Pavol Paška vo svojej tlačovke k balkónovej scéne zo včerajška, nebolo nič iné, len pokračujúca prezidentská kampaň Róberta Fica. A je mi jedno, čo bude kto tvrdiť o mne, ale ak si Paška dovolí obviniť Mezenskú, Matoviča či Viskupiča z toho, že oni tam ťahajú tie ženštiny, ak sa tí ohradia, že pravda to nie je, nič mi nebráni v tvrdení, že Paška si vymýšľa účelovo, tvrdí nepravdu za určitým cieľom. Tá kampaň je tento krát zameraná nie na voličov Fica, mieri tam, kde je podľa momentálnych preferencií najhustejšie, do pomedzia tretej a štvrtej priečky umiestnenia v prvom kole volieb.
Začal to už včera Fico, keď objavil ako využiť aj prehru, postrašiť Kotlebom a vyzývať k podpore štandardných politických strán v májových eurovoľbách. Prečo to odskočenie do mája, keď ešte ani marec nezačal? Aby pripomenul, že pozná iba štyri štandardné politické strany na slovenskej politickej scéne a na mysli má svoj Smer a zlepenec. Zlepenec bez rozbušky SAS, zlepenec bez Matovičovcov, nevyspytateľných a silno neštandardných, zlepenec Ľudovej platformy KDH, SDKÚ a Most. Tej platformy, ktorá mu bola doteraz na smiech a voči ktorej sa ohradil, že má na svedomí Kotlebov vzostup. Machiavelli na entú v predvečer voľby. Výzva na podporu štyroch štandardných politických strán je namierená k dnešnému voličovi, k jeho súčasnému váhaniu. Nikto ma nepresvedčí o tom, že Ficovi by najviac nevyhovoval v druhom kole Hrušovský. Akože sa nestane, ale Fico by to veľmi chcel. A tak to, čo Fico včera nadškrtol, Paška rozvinul vo svojej asi osemminútovej reči.
Červený v tvári, zvýšeným hlasom, za tých osem minút osemkrát vyslovil slovo ne/štandardný/é/á, z toho v zápore dvakrát. Dvakrát označil zvýšeným hlasom niečo takzvaným, slovkom, ktoré komunistický režim dával do súvislosti vždy s dvoma pojmami. S vojnovým Slovenským štátom a s reformným hnutím z jari ´68. Čo im klalo oči bolo takzvané, neexistovalo a basta. Šesť krát vyskloňoval alternatívu, zakaždým alternatíva predstavovala krv na uliciach a zadebnené výklady. So slovkom agresivita si vystačil päť krát, zato ho hojne doplnil výrazmi ako násilie, krv, zabiť, obesiť a podobne. V jednu chvíľu som si myslel, že ide zatancovať kačací tanec, to keď zdvihol pršteky a zakyvkal nimi, boli to však iba úvodzovky ktorými ozrejmoval vyslovený výraz.
Ficovi je dusno a hromozvodom mu bude všetko. Aj incident na balkóne, ktorý mohol aj nemusel byť v réžii niekoho, kto konal v jeho prospech. Všetci jeho verní konajú dnes na stodesať percent len a len na jeho kampani. Všetko ostatné je tomu podriadené, aj eurovoľby. Je dusno, pretože on fakt môže prehrať. Oslovuje preto tých, ktorí váhajú. Nie medzi ním a niekým iným, takých vari ani nieto. Potrebuje pomknúť tých, čo by snáď ani voliť nešli, načo aj, všetko jedno, hovoria si. On im ale vtĺka do hláv, že načo váhať, keď medzi kandidátmi je aj jeden štandardný. Hneď tri štandardné politické strany ho podporujú, tak načo to prešľapovanie o okúňanie sa. Fica nevoľte ak nechcete, je tu ale niekto, vari ho nepoznáte dvadsať rokov? Tak čo tým pokazíte? Lepší ako ten, čo síce chudobným dával, ale na tom zbohatol. Lepší ako herec, čo marihuanu fajčil aj nefajčil, raz tak a potom onak a nakoniec, ak mu to nevyjde, vráti sa do nejakého kabaretu. Veď hej, všetci máme radi Chudíka aj Kráľovičovú, všetkým je nám smutno za Bednárikom, radi si zaspomíname, hoci aj na nezbedné detstvo, teraz ale ide o veľa. Lepší ako právnik, ktorý by len novosti vymýšľal a vidíte, odpudila ho štandardná politická strana a teraz je on, aj tí dvaja čo sa predbiehajú, teraz sú všetci neštandardní. Rozumej, takí ako je Kotleba, takí akí sú aktivisti a aktivisti sú tí, čo hádžu stoličky z balkóna do pléna, aktivisti tiahnu ulicou o hovoria o vešaní a zabíjaní, o tom, že sa vrátia so zbraňou a bude zúčtovanie. Nie je predsa len lepší niekto štandardnejší, pre istotu?
Nech už tá žena konala na svoj či cudzí popud, stoličku hodiť nechcela. Pevne ju držala oboma rukami, v poslednej chvíli, mohla ju aj pustiť. Divadielko, jej alebo niekoho iného. Nad jedným by sa ale Paška mal zamyslieť. Ak jemu stačí jeden takýto incident, ak mu stačí jedna identifikovateľná skupina ľudí, ktorá toto organizuje už asi dva roky na to, aby zovšeobecnil všetkých aktivistov a všetky alternatívne snaženia do jedného strašenia v podobe krvi tečúcej po uliciach, nemôže sa čudovať ani tej konkrétnej skupine, že je nespokojná. Že jeho a ostatných poslancov vnímajú rovnako. Že im rozhodne nespadol kameň zo srdca keď sa dozvedeli, že za emisným škandálom nie je žiaden člen Smeru. Na toto ti, súdruh Paška, na to ti zvysoka kašlú, toto im je v paži. Oni chcú vedieť, čo mienite spraviť s tým vyšetrovaním a prečo to zametáte pod koberec. Preto bola aj tá mimoriadna schôdza.
