reklama

Ako je aj pravda, ujo Tajgalík toho viac povedať nevie

Tridsať roční a mladší vedieť nebudú, kto to bol ujo Tajgalík. Ak by chceli vedieť aké postavenie som mu pripisoval v časoch, kedy bol ten pojem, ujo Tajgalík, aktuálny, nech sa započúvajú do niektorého zo štátnickych či štátotvorných prejavov Pavla Hrušovského. Že sa nedá? No veď, ako je aj pravda, celý ujo Tajgalík.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

„Ako je aj pravda“, bol verbálny prejav, komentár uja Tajgalíka ku kde čomu, v kedysi nesmierne populárnom rozhlasovom seriály Slovenského rozhlasu „Čo nového Bielikovci“, ktorý bol vysielaný v nedeľu popoludní dlhých sedemnásť rokov (1974- 1990). Vznikol po vzore poľského projektu (Matysiakowie) a bol vzorom projektu českého (Vondrovci). Podľa rokov, počas ktorých bol s takým úspechom vysielaný, si aj ten, kto nepočul ani jednu epizódu ľahko domyslí, čomu sa venoval, čo tvorilo pozadie, ako bol podaný kolorit doby, aby jednotlivé diely boli „aktuálne“. Rodina Bielikovcov z nemenovaného okresného mesta zažívala slasti a strasti života socialistického človeka, ktorý sa zúčastňoval a vyrovnával s vtedy bežnými témami dňa. Bol to seriál o rodine, sledovaný bol osud jednotlivých členov rodiny a okruhu ich známych či kolegov. Čiže, bežné rodinné, civilné udalosti. Ale boli a museli byť odvíjané na pozadí tých spoločenských a politických trendov, ktoré boli v tom ktorom čase na programe dňa. Od normalizácie a budovateľské nadšenie hesiel „Ani zrno nazmar“, cez mentorské kritizovanie „nešvárov doby“, ktorých riešenie sa vždy akoby zázračne našlo v niektorom zo zásadných straníckych materiálov, až po nového ducha „Prestavby“ a gorbačovského preonačovania doby, kým sa tá doba nepreonačila úplne a Bielikovci sa z programu stratili. Niežeby to nebola z určitého pohľadu možno aj škoda.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyžadovalo by si to ale nesmierne kvalitných tvorcov, ktorí by dokázali hodnoverne zachytiť zmeny a nálady v spoločnosti, ktorých sme si od roku 1990 až podnes užili viac ako dosť. Bola by to (keby bolo keby) výpovedná hodnota o poplatnosti verejnoprávneho rozhlasu tomu ktorému trendu, presadzovanému tou ktorou vládnou mocou. Keďže dramatický umelci na hlavu padnutí nie sú, ťažko si predstaviť, že by sa niekto z tých naozaj talentovaných na niečo také zaviazal. Iní by sa našli, ťažko im ale ponúknuť priestor v celoštátnom médiu, hoci neviem, stalo sa občas aj to.

V tých rokoch, kedy boli Bielikovci vysielaný, spadal som do vekovej kategórie zasranov až tridsaťročných, nepočúval som ich. Ale za to dlhé obdobie ich aktuálnosti, nedalo sa niektorý diel či jeho časť nepočuť počas návštevy v rodine a podobne. Stredná a staršia generácia boli jeho fanúšikovia a seriál mal údajne okolo dvoch miliónov poslucháčov, čo je na dnešnú dobu nepredstaviteľné číslo, potešilo by nejedno médium už len svojim zlomkom. Nebolo však vtedy moc čo iné sledovať (pre tú generáciu).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak mi v pamäti utkvel iba ujo Tajgalík, postavička možno už dôchodcu, nejakým spôsobom s rodinou Bielikovcov spriaznená, vstupujúca v určitých okamihoch do deja, obdarená niečím ako poradným hlasom a po oboznámení sa s obsahom toho deja, múdro niečo povedal, poradil a doplnil to svojim „ako je aj pravda“. Táto veta zľudovela a aj v našej generácii každý vedel komu patrí, aj keď sa dušoval, že on také somariny nepočúva. Ujo Tajgalík bol proste postavička, ktorá síce mala ku všetkému svoj originálny komentár, vždy bol ale poplatný dobe a vždy súhlasil s väčšinovým názorom. Ako je aj pravda.

Kandidatúra Pavla Hrušovského je niečo ako zlý sen. Menej výraznú postavu s tak nečitateľným (alebo až príliš čitateľným) prejavom verbálnym aj skutkovým hľadať ťažko. Jeho preferencie sú tým najjasnejším príkladom, prepadáva sa hlbšie a hlbšie a som o tom presvedčený, že sa nezaprie, podobne ako sa nezaprel František Mikloško a nevyjadrí po prvom kole volieb podporu tomu kandidátovi, ktorý postúpi s Ficom do kola druhého. Po poslednom zverejnenom prieskume voličských nálad agentúrou FOCUS je to viac ako zrejmé. Z pochopiteľných dôvodov, práve Fico by bol najradšej Hrušovskému ako súperovi v kole druhom. Jednak by ho sfúkol zo scény, pretože na rozdiel od neho a Ľudovej platformy, dobre vie aké je rozloženie sympatií v štáte. Jeho večné prízvukovanie o štandardných stranách a o hrozbe zo smerov neštandardných je už obohratá platňa. Tá ale niekedy zaberá najlepšie. Vryje sa do podvedomia nerozhodných a nesvojprávnych vo svojich názorových hodnotách a vryla sa hlboko do podvedomia Pavla Hrušovského, kalkulujúceho s prípadnou spoluprácou so Smerom a s Ficom. Vryla sa mu do jeho podvedomia tak hlboko, že už neváha vystupovať (ak si to vôbec uvedomuje) ako starorímsky boh Jánus, zobrazovaný s dvoma tvárami. Reakcie prezidentských kandidátov po zverejnení posledného prieskumu na seba dlho čakať nenechali. Môžeme naozaj ľutovať, že aj táto prezidentská kampaň má kandidáta, ktorý je, podobne ako Mečiar, spojovacím materiálom pre ostatných kandidátov. Nebyť Ficovej kandidatúry, boli by ostatní omnoho čitateľnejší, museli by sa výraznejšie prejavovať a oddeľovať od ostatných. Možno by sme sa dočkali aj zaujímavých prekvapení.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lenže je to tak, že Fico kandiduje. A či už ho to hnevá, alebo naopak, či si myslí, že mu to pomôže, tá „protificovská“ kandidatúra, je teraz jedno, lebo situácia je presne taká. Kandiduje aj Fico a stáva sa protipólom väčšiny. Z tých aktuálnejších kandidátov, ktorí majú šancu prejsť spolu s Ficom do druhého kola, viacerí sa vyjadrili jasne, aký je ich názor na Ficovu politiku a v čom mu chcú oponovať. K tým aktuálnejším patrí, ešte stále, aj Pavol Hrušovský. Síce už len veľmi nepravdepodobne, ale, nemôžeme vedieť. Jeho tajgalíkovský postoj je otrasný. Cez svojho hovorcu novinárom odkázal svoju reakciu na spomenutý prieskum agentúry FOCUS: Slovensko potrebuje skúseného (?!) prezidenta, ktorý spája a nie experiment, keď jeden bude ovládať všetko alebo sa bude v úrade učiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak naozaj neviem, kto sa, spolu s inými, tak výrazne podpísal pod to, že jeden už naozaj ovláda takmer všetko. Kto svojím dlhoročným pôsobením „skúseného“ politika stále otvára dvere a vymetá cestičku pre iného, naozaj skúseného politika, ktorý ťaží z jeho kvality rozhodovať a posudzovať. Pavol Hrušovský chce spájať, ale ja naozaj neviem čo. Chce to spájať napriek tomu, že spojované materiály sa tomu všemožne bránia a dávajú to najavo voliteľnosťou dotyčného. A ako ten starorímsky boh Jánus, zobrazovaný s dvoma tvárami, z ktorých jedna hľadela dopredu a druhá dozadu, Hrušovský hľadí neviem kam, určite však veľmi zle. Jeho tvár hľadiaca dozadu vidí niečo, čo v skutočnosti nejestvuje. V tej ničote vidí seba, ako predstaviteľa spojovateľa všetkého a všetkých. Jeho tvár hľadiaca dopredu je už omnoho čitateľnejšia. Odverklíkovanie Ficovej definície Andreja Kisku, ako človeka, ktorý sa vo funkcii prezidenta bude musieť učiť ako s mandátom narábať, je pravá a jediná tvár Pavla Hrušovského. Nemohúcnosť vlastnej, identifikovateľnej politickej línie, ktorá by presvedčovala o smerovaní a o riešeniach. Tak ako Fico by bol najradšej tomuto najslabšiemu z protivníkov, ešte snáď relevantných pre druhé kolo, tak by Hrušovský rád presviedčal o svojej politickej bojovnosti a jeho záverečným krédom by bolo uspokojenie, že veď v prezidentských voľbách predsa vyhral kandidát štandardnej politickej strany a tak sa Slováci nemajú čoho obávať. Veď je tu ešte on, predstaviteľ hneď troch štandardných politických strán a s takýmto zázemím už dohliadnu na to, že bude všetko v najlepšom poriadku. Pre všetkých relevantných, ktorým takéto tvrdenie niečo hovorí.

Poznámka: autor sa nijako nechcel dotknúť tvorcov a účinkujúcich v seriáli o Bielikovcoch. Chápe podmienky v akých seriál vznikal, aké boli ich možnosti a aké boli mantinely doby, ktoré autorom a účinkujúcim napokon prinášali zaslúženú popularitu a zľudovenie postáv. Ako je aj pravda, že ja si pamätám iba uja Tajgalíka.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu