Dôvod je jediný- je pred voľbami. Keby sa neokrôchkaná nehoráznosť okolo tendra na CT prístroj pre piešťanskú nemocnicu prevalila o dva tri týždne neskôr, pochybujem že premiér Fico vyvinie taký tlak na ministerku. Že by sa tak všemožne zastával transparentnosti v ozrejmovaní takéhoto podvodu, takejto zlodejiny, takéhoto výsmech všetkého toho, čo si politici tak radi berú do huby práve v takomto predvolebnom období.
Podpredsedníčka NR SR Zmajkovičová, členka dozornej rady piešťanskej nemocnice, už neuteká pred kamerami a mikrofónmi aby vysvetlila tento okatý lapsus. Už je sama za transparentnosť ozrejmovania tohto chaosu ktorý tak úspešne a veľkopansky pomáhala dozorovať. Jej vyjadrenie, že post podpredsedníčky NR SR nemá s dianim v nemocnici nič spoločné, napriek tomu sa ho, na slovenské pomery vraj veľmi neobvykle, vzdáva, je tým zagáganím trafenej husy. Komu čo osoží, ak sa vzdá čohosi, čo obsadí jej podobný nomenklatúrnik. A aj keby sa hneď vzdala rovno poslaneckého mandátu, čo by sa snáď dalo chápať ako sypanie popola na hlavu, nič to nemení na skutočnosti, že slovenská politická scéna je skrz naskrz prehnitá. A nie len táto, aktuálne pri moci, ale kompletne a dlhoročne dozadu celá. Teda aj dnešná opozícia má svoj leví podiel na tomto marazme, podávanom si ako štafetový kolík.
Príčinou nie je nič iné, iba tvrdošijne a spupné zahrievanie viacerých stoličiek tými istými zadnicami. Nezvládajú to, nevedia obsedieť a vrtia sa na svojich vysedených mozoľoch, rozptyľujú sa všetkým možným, len aby sa nemuseli venovať sedeniu za robotou. Pokiaľ bude na Slovensku zvykom, že dozorné a správne rady budú obsadzované poslancami parlamentu, pokiaľ sa nezamedzí kumulovaniu volených funkcií a mandátov v rukách často nekompetentných jedincov, môžu sa títo kandidáti aj na hlavu postaviť, do predvolebných sľubov vkomponovať čo len chcú, nič z toho nebude v ich reálnej moci aj presadiť. Určite nie na dnešnom Slovensku, nie legálne, nie transparentne. Možnože vlastnou hlavou by to išlo, ale to už je o niečom inom.
Je však tiež možné, že okrem blížiacich sa volieb, na premiéra Fica v jeho tak ľudskom a vševysvetľujúcom objasňovaní zohralo úlohu ešte čosi iné. Trvalo iba pár dní a maďarskej verejnosti sa podarilo zadupať pod čiernu zem neblahý a pochabý nápad premiéra Orbána s novou daňou. Toto nečakal a celý jeho návrh išiel dočerta. Veľmi rýchlo sa postavil pred kamery, nasypal trochu popolu na temeno a nezabudol zdôrazniť, že nepôjde predsa proti ľudu. Hoci akurátne to chcel urobiť. Ostáva len dúfať, že stupňujúce sa okaté a drzé prechmaty politikov dokážu vyburcovať aj slovenskú verejnosť, že sa Fico (nie len však on) má naozaj čoho obávať. Že tá verejnosť sa prestane donekonečna vťahovať do manipulátorovho gágania a tárania a naznačí mu, že je už toho naozaj dosť.
