reklama

Tri esemesky z minulosti hľadajú svoju budúcnosť

Čo by ste povedali na diapozitív z 10.12.1989, zachytávajúci účastníkov pochodu Bratislava- Hainburg, z ktorých traja akoby sa hrali s mobilným telefónom, písali správu, či si len krátili dlhú chvíľu?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

10. december je každoročne, od roku 1950, Dňom ľudských práv. Valné zhromaždenie OSN ho v tomto termíne vyhlásilo ako pripomienku prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948. 10. december je tiež dňom udeľovania Nobelovej ceny za mier v Oslo.

10. december 1989 symbolicky ukončuje dva tucty hektických dní diania vo vtedajšom Československu. Patrilo by sa k tým dvom tuctom (17.11- 10.12.) pridať ešte jeden deň. Pretože už 16. novembra uskutočnili svoj pochod bratislavskí študenti, k zásahu policajných zložiek však neprišlo. Dôvod bol prostý. Študenti predniesli svoje požiadavky, na výzvu polície sa potom v pokoji rozišli. V roku 2009 Ústav pamäti národa vydal o priebehu oných dní publikáciu November očami ŠTB a ulice, ktorú zostavili z archívnych materiálov, fotografií a dokumentov ŠTB, aj zo súkromných archívov, Peter Balun a Gábor Strešňák. Materiály k 16. novembru sú na stranách 30 až 35. Tu je link na publikáciu, v jej závere sú tiež materiály z 10.12.:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/november-89.pdf

Obrázok blogu

Prúd ľudí ťahajúci sa z nedohľadna Petržalky ku štátnej hranici.

10. decembra 1989 došlo k očakávaným zmenám. Rekonštruovaná vláda Ladislava Adamca sa nestretla so žiadnou podporou a v ten deň prezident Gustáv Husák prijal jej demisiu. Následne menoval novú vládu, označovanú aj ako Vláda národného porozumenia, ktorú mal viesť Marián Čalfa. To bol zároveň predposledný počinn prezidenta republiky, potom už len abdikoval. Václav Havel bol zvolený Federálnym zhromaždením za prezidenta, stále ešte ČSSR, 29. decembra 1989.

Preto sa z iniciatívy bratislavských aktivistov 10. decembra, v Deň ľudských práv, uskutočnil pochod nazvaný Ahoj Európa. Cieľom pochodu bol Devín a mal dva prúdy. Vybral som si ten dlhší a podľa mňa zaujímavejší. Po stretnutí v Sade Janka Kráľa v Petržalke, vybralo sa niekoľko tisíc ľudí cez už otvorenú štátnu hranicu (otváranie sa- dôvod pochodu) do rakúskeho Wolfsthalu a odtiaľ cez poľné cesty a zbytky lužných lesov k sútoku Dunaja a Moravy z rakúskej strany.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pred Wolfsthalom.

Obrázok blogu

Devínsky hrad sa vtedy rekonštruoval. Lešenia aj hradby vyzdobené štátnymi a národnými symbolmi.

Obrázok blogu

Široké a pusté brehy Dunaja. V posledných rokoch totality nedohľadné pre nás aj spod devínskeho hradu, bývalý amfiteáter sa ocitol už v hraničnom pásme, hoci predtým bol bežne dostupný. Pre nás teda nedohľadný, pre Rakúšanov nezaujímavý koniec sveta.

Obrázok blogu

Čakali sme o niečo nižšie pod sútokom dvoch riek.

Pod Devínom nás už očakával prvý prúd pochodu a uprostred rieky výletná loď, okrem iných, aj s Karlom Krylom na palube.

Priebeh tohto manifestačného stretnutia si viac menej predstaviť viete. Podupkávalo sa v naozaj chladnom dni svorne na obidvoch brehoch. Dúchalo sa na skrehnuté prsty a zvažoval som, že prejsť peši z Petržalky pod Devín cez Wolfsthal, neponúka veľa možností na zvolenie spiatočnej trasy. Nohy ma boleli už na pol ceste a na dôvažok, nebol som s nikým dohodnutý, spoliehal som sa, že niekoho predsa len stretnem v dave. Ale, buď bol dav príliš veľký a neprehľadný, alebo nikto zo známych sa pochodu nezúčastnil. Chyba komunikácie, poviete si, ale okrem pevnej linky, ktorú nemal každý, veľa možností na komunikovanie v poslednej chvíli neostávalo. Vtedy nie a aj tá posledná chvíľa potrebovala nejakú hodinku fóra.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zazneli aj nejaké prejavy, Karel Kryl zaspieval, ale pravdupovediac, nič mi nejako výrazne neutkvelo v pamäti. Ziapanie aj spievanie do ampliónu malo dvoch vážnych súperov. Bolo to určené pre obidva brehy a zvuk, obohatený o presluchy z odrazov od hladiny, hradného brala a všetkého okolo, vytváral z plamenných slov kakofóniu. Navyše, aby výletná loď mohla zotrvať na jednom mieste uprostred prúdu, nezaobišlo sa to bez revu motorov, ktorý ten zvukový koktail dokonale premiešal.

Obrázok blogu

Prvá z dvoch lodí, táto priplávala z Rakúska, kto bol na nej neviem. 

Obrázok blogu

Loď z ktorej zazneli prejavy a pieseň Karla Kryla.

Obrázok blogu

Bolo nás tam hádam zo päť tisíc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kým na miesto stretnutia sme išli, tak povediac v dave, naspäť si už každý volil trasu a čas odchodu sám; roztrúsili sme sa. Fotoaparát som schoval, naozaj ma oziabalo a film už bol aj tak zrejme vyfotený. Aj keď tých diapozitívov bolo určite viac, ostalo mi ich iba trinásť, ktoré mi tohto roku kamarát naskenoval. Nemal som jasnú predstavu čo s nimi, dvadsiate piate výročie novembrových udalostí predsa len núkalo určité využitie, tak som si ich znovu prezrel a rozmýšľal, čo o tých pár obrázkoch napísať. Pri prezeraní a zväčšovaní jednotlivých záberov, objavil som zaujímavú skupinku ľudí hneď na prvom z nich (inde už potom nie). Z hlúčika asi desiatich účastníkov pochodu, ktorí nemuseli k sebe všetci patriť, traja sa správajú presne tak, ako keď dnes pozorujete náhodných okoloidúcich či čakajúcich na prechode alebo zastávke. Čumia do displeja a riešia si svoju komunikáciu či zábavu.

Dnes je to úplne bežné, ale pred štvrť storočím? Prišlo mi to zvláštne, neviem si spomenúť, čo pred dvadsiatimi piatimi rokmi malo displej. Najskôr sa tí traja hrajú s podobným fotoaparátom, s akým som fotil ja. Malý automat s automatickým prevíjaním na ktorom sa dalo zistiť, koľko záberov je ešte k dispozícii. Určite to má podobné racionálne vysvetlenie, ale aj tak, preposlal som detail niekoľkým kamarátom, reku či ich napadá, o čo by asi mohlo ísť.

Obrázok blogu

Dvaja muži a jedna žena zaujatí posielaním správy do budúcnosti.

Páčila sa mi Marekova odpoveď, ktorému vtedy išlo hádam už na piaty rok. Podľa neho, ľudia z budúcnosti posielajú do tej svojej budúcnosti sms správu, že revolúcia sa podarila. S tým sa dá iba súhlasiť, podarila. Otázne ostáva, z ktorej konkrétnej budúcnosti sú tí traja. Je už tá budúcnosť dávno minulosťou alebo je ešte stále v nedohľadne? Dobre už bolo alebo ešte iba bude? Toto zhodnotiť nedokážem. Možné je aj to, že na záberoch malo byť pôvodne viac ľudí, tí však boli z ešte vzdialenejšej budúcnosti a skôr akoby ich zlomok svetla zachytil na celuloide, teleportovali sa niekam úplne inde, napriek tomu, že tam a vtedy, ľady sa zjavne pohli. Čo však z toho, že možno už ten samý deň, primrzli sme opäť. Ani nie tak na pol ceste niekam, ako skôr na začiatku odchodu od niečoho.

Obrázok blogu

Ľady sa zjavne pohli, otázne ostáva, v čí prospech. 

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu