Keď pred pár rokmi SNG v Bratislave (neviem či aj v ostatných expozíciách) sprístupnila svoje zbierky a stále expozície verejnosti „zadarmo“, nechýbalo vysvetlenie, že bezplatne je to pre návštevníka, jeho vstup do galérie ale hradí niekto iný. Najprv to bola finančná skupina, tohto roku je to komerčná banka. Tieto inštitúcie suplujú to, čo by pri organizácii nesúcej pomenovanie „Národná“ mal suplovať štát. Pokiaľ viem, SNG si toto pochvaľuje, pretože návštevnosť sa naozaj viditeľne zvýšila a zvýšený záujem verejnosti vždy vedie k zvyšovaniu snáh skvalitňovať vlastnú prácu.
Prácu galeristov si aktuálne všíma stále viac a viac ľudí. Okrem klasicky poňatých výstav, ktoré prezentujú jednotlivca či skupinu autorov v určitom kontexte, pribúdajú akcie, ktorých sa nemusia „báť“ ani ľudia, ktorí výtvarné umenie nijako nepreferujú a domnievajú sa o sebe, že mu nerozumejú a nezaujímajú sa oň. Chyba. Práve na niektorom z projektov SNG by si tento názor možno dokázali popraviť a v niečom si rozšírili obzory. To ešte neuškodilo nikomu.
Medzi takéto akcie patrí aktuálna výstava „Nech šije!“ o slovenskej módnej tvorbe minulej doby. Určite tam patrili nedávne výstavy „Sen a skutočnosť“ približujúcu oficiálnu propagandu a preferované trendy v období vojnového slovenského štátu, či „Dve krajiny“, premeny slovenskej krajinomaľby 19. storočia v kontexte obdobnej tvorby o storočie mladšej. V takýchto aktivitách vidím zmysel poskytnúť celoplošne niečo „zadarmo“. Zväčšujú okruh záujemcov o dianie, ktoré doteraz možno iba prehliadali a prídu aj na niečo vyprofilovanejšie. Mohli tak objaviť „Sochárky“, exelentný prierez tvorby českých a slovenských sochárok, alebo celosvetovo uznávané dielo fotografa a hlavne cieľavedomú cestu k nemu z prostredia slovenského malomesta do svetových médií „François Kollar- Práca pohľadu“.
Preto by som uvítal trošku hlbšiu analýzu od Martina Glváča o tom, ako vlastne politika a mocenské a vládne praktiky Smeru- SD prispievajú k uskutočneniu takej aktivity, akou je Veľký protikorupčný pochod. Verím tomu, že dnes ...násťroční cestujú často len kvôli možnosti cestovať „zadarmo“. Je to ale asi prvý krát, kedy notorický smerák priznáva, že veľkohubé „zadarmo“ je v podstate reálne a pragmatické „za cudzie“, čo napokon najvýstižnejšie charaktrizuje samotnú existenciu Smeru- SD a neprehľadné množstvo korupčných, rodinkárskych a obstarávacích káuz, s ktorými je táto politická strana spájaná.
Nie všetky kauzy patria Smeru- SD, nie iba oni prišli na to, ako ťažiť z cudzieho či zo spoločného. Ale dlhé participovanie na moci nad vecami verejnými, nekonanie vo veci, zahmlievanie skutočností, zosmiešňovanie oponentov a hlavne, spoločenské aj fyzické prenasledovanie tých z oznamovateľov korupcie, ktorí aktérov zneužitia moci nachádzajú v radoch „ich ľudí“, vytvára zo Smeru- SD veľmi pochybnú organizáciu. Pochybnú v tvrdených istotách a v praktizovaných skutočnostiach.
Nebude to Špeciálna prokuratúra a nebude to výška minimálnej mzdy. Neprispeje k tomu vianočný dôchodok, rastúca HDP, vlaky zadarmo, podpora investorov. Nepomôže nám zákon o politických stranách ani hodina dejepisu pre deviatakov navyše.
Nebude čo, neprispeje k čomu, nepomôže v čom?
Každý za tým môžeme vidieť niečo iné, spoločné je ale to, čo chceme vidieť ako dôsledok každého z politických a spoločenských rozhodnutí. Zodpovednosť za vlastné konanie, transparentnosť takého konania, jasné kontúry prospešnosti či škodlivosti konaní a ich náležité ohodnotenie v zmysle rovnosti pred zákonom, aj v princípe padni komu padni. Tomu ľudia rozumejú bez ohľadu na ich vek, tomu budú vždy drukovať a ak toto bude naozaj fungovať, bude môcť Martin Glváč spokojne spávať, pretože študenti pocestujú na Duchonku či na Pohodu a ulice budú prázdne, čisté, voňavé, upravené...