Pišťať za svoje a za cudzie je rozdiel

Autor: Dušan Koniar | 7.12.2017 o 16:21 | Karma článku: 10,51 | Prečítané:  10019x

Pri zostavovaní štátneho rozpočtu, narába sa s objemom peňazí, ktoré táto krajina, hlavne ale jej daňový poplatníci, dajú za dané obdobie dokopy.

 

Vďaka všadeprítomnej DPH, daňovým poplatníkom je každá, aj ekonomicky neproduktívna osoba, každá inštitúcia, firma či hoci aj klub dôchodcov. Daňovým poplatníkom je tak každý konečný užívateľ tovaru či služieb, zaťažených daňou z pridanej hodnoty aj spotrebnými daňami. A to nie sú malé čísla.

Dane z príjmov zamestnancov a firiem sú komicky zanedbateľné voči tomu, aké čiastky si nakoniec vyinkasuje štát od všetkých nás, ktorí sme konečnými užívateľmi tovarov a služieb, nepodnikáme a nie sme platcami DPH. Platíme všetko aj s daňou, hneď a okamžite na drevo, pre nás doba kešu nikdy neskončí. A nikdy končiť nebude ani pre takto spravovaný štát.

Štát robí, prostredníctvom vládnej strany či koalície, s ohľadom na aktuálnu situáciu, rozhodnutia a opatrenia. Niektoré trvalé, iné dočasné. Niekedy sú tie trvalé tak očividne hlúpe, že ich iniciátor zhlúpne natoľko, že ich následne odstráni a ešte sa aj potľapká po pleci, aký je on frajer. Viď daňové licencie Kažimíra alebo sociálne podniky Tomanovej. Niekedy naopak, tie dočasné, stávajú sa trvalými, lebo...lebo Fico. Inak sa to povedať nedá.

Dočasné zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod, z devätnásť na dvadsať percent, bývalou vládou Ivety Radičovej, patrí medzi tie opatrenia, o ktorých opodstatnení sa dalo diskutovať. Ak by však aj bolo vyslovene kontraproduktívne, dočasnosť tohto opatrenia, v závislosti na predpokladanom ekonomickom výkone spoločnosti, predpokladala opätovný návrat do predchádzajúceho stavu. A navyše, aby sa predišlo akýmkoľvek špekuláciám ponechať daný stav nemenný, teda, pridávať trvalo k určeným tovarom a službám dvadsaťpercentnú daň miesto tej pôvodnej, nižšej, toto sa malo zmeniť okamžite, ako to dohodnuté ukazovatele HDP umožnia. Zmena bola podoprená legislatívnou úpravou tak, aby ju do platnosti uviedla tá vláda a parlament, počas vládnutia ktorých sa tieto ukazovatele HDP vyvinú priaznivo a trvalo tak, že k avizovanej zmene sa bude môcť pristúpiť. Hovorí sa tomu kontinuita. A ono sa to naozaj aj stalo. Ale naozaj aj nestalo. Áno hádate správne,...lebo Fico.

Lebo chudák Fico, v tomto ho naozaj ľutujem, brodí sa celý život takými žumpami a kanálmi, že stretáva stále iba tú podnikateľskú spodinu, odpad a ostatný hyd, že by jeden z toho aj scvokol. Lebo chudák Fico, pod dojmom týchto celoživotných skúseností vyhlásil, že on nedá dvesto miliónov eur do gágorov nenažraných podnikateľov. Lebo chudák Fico je presvedčený, že ak by sa DPH znížila naspäť na devätnásť percent, žiadna osoba, inštitúcia či firma, žiaden klub dôchodcov, nepocítil by túto zmenu na úrovni cien tovarov a služieb, pretože lakomí obchodníci a im podobní nenásytní a upišťaní podnikatelia, by túto zmenu do konečných cien nepremietli. Toto nie je presná citácia oného dávnejšieho vyjadrenia chudáka Fica. Takto podobne sa však vyjadril, takto podobne, expresívne, vyjadruje sa vždy, ak mu niekto siaha na jeho auru sociálne cítiaceho demokrata, ktorý ale nemôže ani cítiť akýkoľvek iný názor, argument, tvrdenie. Proste chudák.

V uplynulých dňoch však mal Fico možnosť konečne rozhodnúť šalamúnsky. Ekonomike sa darí, výber daní, aj tých z pridaných hodnôt, sa zlepšuje, črtá sa, podľa Fica, opäť raz na svetlejšie zajtrajšky. Tak prečo ľuďom nepridať? Veď tak dobre makajú, minimálne v Lozorne.

Tak im pridal. Za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov. Ako ale? Tých grafov a tabuliek sme už videli neúrekom, nie je ťažké sa stotožniť z ich obsahom a logickým odkazom, že na každom navýšení príplatkov, naplní sa najme štátna kasa. Na úkor tých súkromných kás podnikateľských, lebo tie sú, podľa Fica tvrdo a nekompromisne, podľa Kažimíra potichúčky a potmehútsky a podľa Richtera sprosto a sedlácky, bezodné.

Avšak, ak Fico pred rokmi vedel, že oných dvesto miliónov eur, ktoré šikovne odňal podnikateľskému sektoru skôr, ako ich vôbec mohol užiť na rybačke, golfe a podobnej záhaľke, nepatria tak celkom štátu, ale daňovým poplatníkom, mal teraz jedinečnú príležitosť vrátiť im ich. Ako ústupok v daňovom a odvodovom zaťažení. V navýšení nezdaniteľnej čiastky. Existuje viacero možností, aby sa dvesto miliónov, či akýkoľvek iný obnos, dostali do čistých príjmov, dôchodkov, podpôr či štipendií bez toho, aby to zaťažilo fungovanie subjektov, ktoré tie pridané hodnoty vytvárajú.

Nuž ale, sociálnodemokratická občina by mala o dvesto miliónov menej. Tak bude mať, zhruba, o dva a pol násobok viac. Aby bolo z čoho prevychovať aspoň malú časť z tej podnikateľskej lúzy. Však raz sa aj na Fica bude musieť usmiať šťastie a stretne podnikateľa síce upišťaného, nenažraného, nudiaceho sa v golfovom rezorte so Shakespearom v grambľavých rukách. Podľa iskry v oku však Fico spozná, že tento podnikateľ je poučiteľný a teda aj použiteľný a pre jeho záchranu vynaloží rezervné prostriedky, lebo niekde s tou nápravou začať treba. A to bude, verím tomu, koniec trápenia toho chudáka.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zbrane zo Slovenska znovu zabíjali v zahraničí

Hoci sa medzinárodná operácia začala už v marci, slovenského predajcu zbraní doteraz nikto nekontaktoval.

ŠPORT

Froome mal počas Vuelty pozitívny dopingový test

Brit je štvornásobným víťazom Tour de France.

DOMOV

Rok 1994: Keď sa valec Mečiar naplno rozbehol krajinou

Vladimíra Mečiara z postup premiéra dvakrát odvolali a vždy sa vrátil.


Už ste čítali?