Spisovateľ to vystihol takto:

Autor: Dušan Koniar | 15.3.2018 o 0:49 | Karma článku: 5,76 | Prečítané:  580x

"Politický slovník je dizajnovaný na to, aby klamstvá zneli dôveryhodne a vražda prijateľne." George Orwell

 

Ľudstvo je nieže nepoučiteľné, má to jednoducho zakódované vo svojom DNA. Pácha zločiny z rôznych dôvodov, rôznymi spôsobmi a s rôznymi následkami. Celé tisícročia sa to nemení a nemenia sa ani pohnútky k zločinu. Tie sú buď emočné, ako nenávisť či žiarlivosť, alebo zištné, ako je túžba po prospechu z cudzieho majetku alebo túžba po moci. Emócie a zištnosť sa môžu stretnúť ako jednotiaca pohnútka k zločinu, ak ten zločin pokračuje po predchádzajúcom a strach z odhalenia ženie páchateľa do ďalších kriminálnych aktivít.

Slovensko už takúto sériu zločinov zažilo. Nadväzovali na seba, ústili do opakovaných porušovaní zákonov, nezastavili sa ani pred vraždou a ak na ich začiatku emócia a zištnosť nekráčali ruka v ruke, séria zločinov sa v strachu z vyšetrovania zamurovala v nedobytnej bašte samoamnestií a nádejala sa, že tomu tak bude na veky. To, čo začalo evidentnou zištnosťou mečiarovských privatizácií, vyústilo do bezpríčetnej emócie nenávisti a únosu prezidentovho syna. Potom už nasledovali len emócie, konkrétne strach z odhalenia. Slovenskom otriasla vražda Róberta Remiáša a napokon aj, slovami Róberta Fica, morálny suterén- Mečiarove amnestie, ktoré mali zbaviť zodpovednosti páchateľov spomenutých trestných činov. Mečiarove amnestie sú najlepším príkladom toho, ako sa vražda zneužíva v osobný prospech politickým zneužitím moci.

Dá sa však klesnúť ešte nižšie. Hlbšie pod suterénom sú predsa základy a tak Ficovi nič nebránilo prizvať si Mečiara do svojej prvej koalície, aby Slovensko zmenil od základov. Bola to zištnosť, boli v tom nejaké city? Ktovie, história sa však opakuje. Ján Kuciak píše o silnom podozrení z prepojenia vládnej moci a organizovaného zločinu. Vládna moc sa z toho podozrenia nemá ako vyvliecť, kontakty Troškovej a Jasaňa sú nepopierateľné voči samotnej vládnej moci, ako aj voči osobám podozrivým z toho, že patria k organizovanému zločinu. Nehovoriac o vymazaných facebookových priateľstvách zástupu Smerákov voči osobe tak závadnej, akou je Antonio Vadala.  Ján Kuciak píše len o podozreniach, uprostred svojej práce je však zavraždený a spolu s ním aj jeho snúbenica Martina Kušnírová. Nikto ešte nepreukázal motív vraždy, nikto neoznačil vrahov ani prípadných objednávateľov. O vražde sa vie iba to, že sa stala. Nič viac.

To je príliš málo na to, aby sa vražda dala použiť/využiť/zneužiť na politické ciele. Čo sa však politicky užiť s akoukoľvek predponou dá, je téma a nové a nové okolnosti s témou súvisiace, ktoré sa objavujú už dva týždne. Tému naznačuje nedokončená reportáž Jána Kuciaka a aj tie predošlé, dokončené. Zločin organizovaný pravdepodobne s požehnaním vládnej moci. Tejto témy sa drží opozícia, o tejto téme a o témach s ňou súvisiacich požaduje debatu, požaduje vyvodenie zodpovednosti, požaduje vyšetrenie týchto tém. Aj vraždy samozrejme, ale podozrenie, že motívom vraždy je práca obete, vyvoláva ďalšie podozrenie, že vražda je iba pokračovaním iných zločinov a tie budú po vražde nerušene pokračovať. A to sa už príliš podobá na sériu zločinov z Mečiarovej éry. Pretože ani únos prezidentovho syna, ani vražda Róberta Remiáša neprerušili sled podvodov, krádeží a divokej privatizácie, ktorá bola možná len s požehnaním vtedajšej vládnej moci.

Koalícia sa drží výlučne len vraždy ako takej. Donekonečna omieľa zhrozenosť nad smrťou dvoch mladých ľudí, zadúša sa nad zákerným útokom na slobodu slova a piliere demokracie. Opakuje mantru o najmasívnejšom nasadení vyšetrovateľov, o medzinárodnom rozmere vyšetrovania a jedným dychom, akoby sama neverila v úprimnosť svojho postoja, ktorý by predsa všetko vyriešil, musí to okoreniť prízemným útokom na média a opozíciu. Lebo oni konajúc a žiadajúc všetko zneužívajú, kým koalícia držiac tryznu nekoná vôbec nič. Ako bolo predtým, tak má byť aj potom. Dnes, v stredu na spoločnom vyhlásení zásadného postoja troch predsedov koaličných strán, to Fico s úškľabom predviedol.

Citát Georga Orwella uvedený v perexe som objavil na fecebooku, zdal sa mi byť výstižný pre dnešné dni. Chcel som si ho overiť, ale na dvoch stránkach som ho medzi asi stovkou jeho citátov nenašiel. Hádam je autorstvo pravdivé. Našiel som však medzi nimi mnohé iné, ktoré sa mi veľmi páčili. Citáty majú tú moc, že v niekoľko málo slovách dokážu poňať podstatu závažnosti témy, s ktorou súvisia. Taký je aj tento, ktorým by som to ukončil a ktorý vystihuje to, o čom je či bolo písanie takých ľudí, akým bol aj Ján Kuciak.

„Žurnalistika znamená vytlačenie toho, čo si niekto iný neželá vidieť vytlačené. Všetko ostatné je iba public relations.“

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Slovensko pripomína jeden veľký kontajner na odpad

Niektorí si tu žijú ako prasce v žite. A niektorí len ako prasce.

KOMENTÁRE

Vlak obsadený smerákmi idúci do stanice Ničota zrýchlil

Môže sa stať, že veľká občianska energia prítomná na námestiach vyprchá.


Už ste čítali?