reklama

100 rokov Československa a trápny príspevok bratislavského súdu k jubileu

Rozsudok ešte nenadobudol platnosť. Ak sa tak nebodaj stane, môže byť precedensom a cestou k návratu...ani nechcem domýšľať k čomu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

Spor medzi potomkami sochára Jána Kulicha a Vojenským historickým ústavom (VHÚ) ohľadne Kulichovej alternatívnej plastiky „Žalujem“, umiestnenej v roku 1964 pred ústredným pylónom Pamätníka československých vojakov na Dukle, má prvý dielči výsledok. Tým je rozhodnutie sudkyne Okresného súdu Bratislava II. o tom, že VHÚ porušil autorské práva dedičov Kulichových a to tým, že v roku 2014 jeho plastiku dal odstrániť a na jej miesto sa dostala replika pôvodnej sochy z roku 1949, kedy bol dukliansky pamätník slávnostne odhalený.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tou pôvodnou plastikou bola socha československého vojaka s názvom „K pocte zbraň“ od sochára Jána Víteka. Pomerne logická sochárska výzdoba miesta, kde je pochovaných 565 československých vojakov; približne tretina z tých, ktorí padli počas dukelskej operácie v októbri 1944. Súčasťou dukelského pamätníka sú aj bronzové tabule s menami 1265 príslušníkov 1. československého armádneho zboru v ZSSR.

Nie je mi známe na základe akého rozhodnutia došlo k návratu repliky Vítekovej sochy na miesto jej originálu. Predpokladám, že to bolo v rámci rozsiahlejšej rekonštrukcie celého areálu a tak isto predpokladám, že sa rozhodne nejednalo o čiernu stavbu. V tomto smere by teda malo byť všetko v poriadku. Tak isto v poriadku je aj to, že nad hrobmi československých vojakov drží stráž socha ich druha v zbrani. Kulichova socha nenahradila Vítekovu. Tú komunisti odstránili ešte v 50. rokoch a nejaký čas tam bola iná plastika. Potom ale prišiel 11. júl 1960 a Národné zhromaždenie prijalo Ústavu ČSSR. V prehlásení Ústavy sa hovorí:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

My pracujíci lid Československa prohlašujeme slavnostně:

Společenské zřízení, za které bojovaly celé generace našich dělníků i ostatních pracujících a které měly od vítětství Velké říjnové socialistické revoluce před očima jako vzor, stalo se pod vedením Komunistické strany Československa skutečností i u nás.

Socializmus v naší vlasti zvítězil!

A tak ďalej a tak ďalej, aj s tými ypsilonmi (bojovaly, měly), zrejme vtedajší český pravopis. V tejto ústave bol prijatý článok 4. o vedúcej úlohe KSČ, táto ústava zmenila aj československý štátny znak. Český lev prišiel o korunu, nahradila ho hviezda a slovenský sa zmenil úplne. Zmizlo trojvŕšie aj dvojkríž, nahradila ho turistická značka o povolení klásť vatry pod Kriváňom. Celý ten nezmysel sa usalašil v heraldicky pochybnom poli päťuholníka, ktorý mal symbolizovať husitskú pavézu (štít).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nepochybujem, že Ján Kulich dostal zákazku a realizoval svoje dielo na presne určené miesto- na Pamätník československých vojakov na Dukle. Že v oných rokoch to bolo tak isto v poriadku, čo sa týka stavebných povolení napríklad. Domnievam sa tiež, že splnil (ochotne) ideologickú požiadavku na vizuálnu a ideologickú podobu výtvarného diela. To on vedel. Nedá sa však pochybovať ani o tom, že stavebné úpravy dukelského pamätníka k dvadsiatemu výročiu Karpatsko- dukelskej operácie, spojené s výmenou sochárskej výzdoby, sú spojené okrem iného aj s ústavnou zmenou v ČSSR, ku ktorej prišlo o štyri roky skôr. Pôvodny štátny znak ČSR, sochársky realizovaný v roku 1949 a vtedy aktuálny, bol zmenený do podoby aktuálnej v roku 1964. Aj v tomto prípade došlo v roku 2014 k náprave a pod oblým hrotom pylónu je replika pôvodného štátneho znaku už neexistujúcej ČSR.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak sudkyňa argumentovala, že boli porušené autorské práva dedičov Kulichových tým, že Kulichov originál bol nahradený (iba) replikou Vítekovej sochy, vytvára precedens k tomu, aby bol vrátený na svoje miesto aj štátny znak už neexistujúcej ČSSR z roku 1964, ako nedieľna súčasť vtedajšieho projektu. Ani ten nebol zničený. Lenže, žiaden zo sochárskych artefaktov zo šesťdesiatych rokov nie je súčasťou projektu Ing. Arch. Josefa Grusa, autora Pamätníka. Takže čo teraz? Dodatok sudkyne, že Kulichova socha je teraz nevhodne umiestnená je úplne od veci. Ak dáva za pravdu autorským právam z roku 1964, musí sa to vzťahovať na všetky takéto práva a v takej vizualizácii, ako to bolo vtedy realizované.

Pokiaľ viem, ak to okolnosti dovoľujú, ak jestvuje spoľahlivá dokumentácia, pamiatky sa snažíme uviesť do pôvodného stavu. Duklianske bojisko je Národná kultúrna pamiatka zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, na základe uznesenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 24 z 27.2. 1961 a územie bojiska je rozdelené do dvoch lokalít:

Dukla- pamätník československého armádneho zboru v katastrálnom území Vyšný Komárnik Pamätník sovietskej armády v katastrálnom území Svidník

V roku 1961 už Pamätník nebol vo svojej pôvodnej podobe, nemal však ani podobu z rokov 1964- 2014. Tú pôvodnú podobu však vieme prijateľne zrealizovať, čo sa napokon aj stalo. A nie iba v tomto prípade. Síce na iné miesto, ale vrátil sa pamätník Milana Rastislava Štefánika od Bohumila Kafku. Mimochodom, autor súčasného pomníku štúrovcov na Štúrovom námestí v Bratislave, Tibor Bartfay, kým žil, údajne povedal, že by nemal problém, ak by sa na pôvodné miesto mala vrátiť replika Štefánika či dokonca Márie- Terézie. Tak isto sa nestaval na zadné, keď jeho monštrózneho Gottwalda odpálili pyrotechnici. Aspoň o tom neviem.

Ak vrátime Kulicha na Duklu, čo považujem za neprijateľné, nemáme sa čo hlásiť k Československu, ku svojej histórii a zodpovednosti za ňu. A tobôž nie v roku stého výročia jeho vzniku. Ak sa niekto k tej histórii hlásiť nechce, jeho vec. Ale nech sa potom nehlási k ničomu, je iba poslušný konzument čohokoľvek, čo mu kto naservíruje pod nos. Ak autorské práva dedičov Kulichových (o tie sa nepriem) dosiahnu to, že jeden z najzapálenejších propagátorov zvrhlého komunistického režimu bude na výslní a na posmech padlým, bude nutné to dotiahnúť do konca.

Bude nutné vyhodiť na smetisko dejín Kulichovho partizána aj tie bronzové devy z námestia SNP v Bratislave. Ak o tom dedičia Kulichovi nevedia, v jednom z bratislavských lapidárií stále leží v žihľave, v prijateľnom stave, bronzový Stalin, ktorý bol na tom námestí skôr.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  667
  •  | 
  • Páči sa:  3 502x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu