reklama

Katedrála v Cefalù

Môže za to Pijoan a tiež Mika Waltari, že sme na dovolenku išli napokon tam, kam sme išli. Netušil som, že medzi sicílske destinácie patrí aj toto mesto, ktoré mám tak dlho zafixované v hlave.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Ešte pred vojenčinou som si niekedy v roku 1982, na akomsi Knižnom veľtrhu objednal chystané vydanie Dejín umenia od Pijoana v slovenčine. 180.- až 200.- Kčs za jeden zväzok bola vtedy dosť neslýchaná suma, desať dielov malo vyjsť v priebehu piatich rokov, takže som predpokladal, že z vtedajšieho príjmu, necelých 2000.- Kčs mesačne, to nejako utiahnem. Napokon som si stihol takto kúpiť len prvé dva diely a potom som na dva roky narukoval. Zhodou okolností, zväzky vychádzali plus mínus na moje meniny a narodeniny, medzi ktorými je zhruba polročná pauza a tak som mal od rodičov po tie dva roky pekné darčeky. Siedmy a ôsmy diel som ešte kupoval po starom, potom to nejako ustrnulo a posledné dva diely, už za dosť inú sumu, som dokúpil v bežnom obchode.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cefalù, domáci a hostia v meste:

Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)

Denne sa túlať mestom neomrzelo. Napokon, či sme chceli alebo nie, aj na vlak do Palerma a autobus do Castelbuono sme išli na stanicu pešo. Ono sa to zdalo byť z hotela kúsok, v tom teple to predsa len bolo trochu náročnejšie ako len prechádzka.

Netvrdím, že katedrála v Cefalù je tým objektom, ktorý ma ohúril najviac z tretieho dielu, alebo vôbec. Len som si nejako zapamätal nezvyklý názov mesta. V pamäti mi ostala skomolená výslovnosť...čítal som to proste ako „cefalú“, alebo skôr na Cefalù som si takto skomolene občas spomenul, pretože som nemal dôvod sa o „čefalú“, ako sa to má čítať, s kým baviť. Prečo aj.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pláž:

Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Došan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)

Ak sa dalo, chodil som na pláž už po šiestej ráno. Vždy prvý a zväčša aj sám, zaplávať si v ako tak chladnom mori. Vďaka La Rocca di Cefalù slnko vychádza neskôr a tak som si ho vychutnával s vychladenou plechovkou piva. Vôbec...spať sa má doma a zadarmo, nie na dovolenke.

Avšak, keď sme s manželkou prezerali ponuky last minute s odletom z Bratislavy v dosť konkrétnom termíne, z pomerne bohatej ponuky mi do očí udrelo práve Cefalù a už bolo rozhodnuté. V momente sa mi v mysli vybavilo krásne priečelie (podľa Pijoana najkrajšie na Sicílii), strmá skala nad katedrálou, o ktorej som dovtedy nič bližšie nevedel a krátko pred polnocou som zájazd rezervoval a netrpezlivo čakal, či nám ráno rezerváciu potvrdia. Že do druhého dňa cena ešte klesla o 40 eur na osobu, už len potešilo ako bonus.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som sa niekedy v polovici devätdesiatych rokov dostal k ďalšiemu zo skvelých románov Mika Waltariho, „Nesmrteľný Turms“ ma pomyselne povodil po starovekej Sicílii. Pred odchodom do Cefalù som si vyhľadal Segestu, Himeru aj Eryx (Erice) a hoci Himera je pomerne dosť blízko Cefalù, tak som sa zameral na vzdialenejšiu Segestu so zachovalým divadlom a dórskym chrámom, že som túto príležitosť premeškal. Napokon sme stihli len vlakom Palermo a autobusom Castelbuono, na tých sedem dní pobytu to však bohato stačilo, pretože venovať sme sa chceli práve Cefalù.

Piazza del Duomo:

Obrázok blogu
(zdroj: DušanKoniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)

Oproti katedrále je na Piazza del Duomo radnica. Ak ma v meste pri fotení nič nerušilo, radnica je toho dobrým príkladom. Neviem ako stará je tá budova a kedy bola prerobená fasáda, ale považujem to za dobrú realizáciu a šťastné rozhodnutie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stredoveké, pokojné mestečko ako mnoho iných, ale toto malo pre mňa zvláštnu príchuť. Keď som pred odchodom ešte prelistoval Pijoana, presne som si pamätal, na ktorom mieste dvojstrany je fotografia katedrály. Ani stranu a ani diel som si nepamätal, ale že bude fotografia vľavo hore, to mi v hlave ostalo. A okrem notoricky známych sakrálnych a svetských stavieb Európy, ktoré má človek možnosť opakovane vidieť v množstve publikácií a dokumentov, žiadna z „menej“ známych pamiatok sa mi do hlavy neuložila tak, ako katedrála v Cefalù. Nechápem prečo.

Interiér:

Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)

Neviem sa rozhodnúť, či ma viac upútal interiér alebo exteriér katedrály. To sa asi ani nedá. Na Cefalù a jeho katedrále je ale sympatický iný fakt. Katedrála je fotogenická z každého pohľadu a každé miesto na ktorom stojíte a hľadáte nejaký záber, je samo o sebe krásne a príťažlivé. Nič to fotenie nešpatilo, nič v zábere nezavadzalo, nič nebilo do očí ako nepatričný detail.

Fotil som z poldruhakilometra vzdialenej zátoky našej hotelovej pláže, pri východe slnka, na sklonku dňa aj v noci. Z každel možnej uličky, samozrejme z Piazza del Duomo, z nádvoria biskupstva a zpoza biskupských záhrad, aj z rajského dvora priľahlého kláštora, čo bol zároveň jediný spoplatnený vstup.

Biskupské nádvorie, záhrady a Rajský dvor:

Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)

Potom aj z Via Passafiume, ktorá obchádza katedrálu zprava a od kolmej steny brala ju delí len niekoľko malých, učupených domčekov. Myslel som si, že to je koniec mojih výletov okolo Katedrály Premenenia Pána v Cefalù. Vstup do záhrady za apsidou pri poslednom z domčekov, uzatvárala bránka jasne naznačujúca, že za ňou sa nachádza súkromný pozemok. Mladý pár pred nami tade nakukol, vzápetí však aj odchádzal.

Pred domom ale ležal rozkošný psík vo farbách katedrály, doslova spriaznená, šedookrová duša. Nechcem si nič namýšľať, ale keď nás zbadal, ignorujúc pred tým ten mladý párik, zdihol sa a prišiel si k nám kamarátsky povrtieť chvostom. Z domu vyšiel starší chlap a pochopiteľným gestom nás pozval ďalej do záhrady. Za bráničkou mal malú dieľňu či výrobňu zbytočností, nazývaných aj suvenýrmi. Kývol mi hlavou, že môžem ísť hlbšie do záhrady a manželka sa s ním zatiaľ rozprávala. Vysvetlil jej, že tie tretky čo tu vyrába dáva turistom zadarmo, ak len dajú euro či dve na oferu do chrámu.. Tak sme si vybrali nejaký črep z porcelánu, ktorý on dobrúsil do obrysu Sicílie. Euro, dve boli napokon tri, ale to nevadí.

Via Passafiume:

Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)

Tak to je on, naša spriaznena duša vo farbách katedrály. Záhrada je obrovská, veľmi ďaleko som nezachádzal. Okrem drobných suvenýrov, mal tam ten pán aj celkom zaujímavé záhradné plastiky.

Posledné fotenie bolo z La Rocca di Cefalù, z tej strmej skaly nad mestom. Samozrejme že som si o nej doma naštudoval čo sa dalo. Strávil som potom na nej päť a pol hodiny, je tam veľa čo obdivovať a vidieť a zažívať, tak možno neskôr v samostatnom príspevku. Výhľad odtiaľ na katedrálu, mesto, prístav a more a okolitú krajinu je neskutočne krásny. Vrelo odporúčam navštíviť tieto miesta.

La Rocca di Cefalù:

Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)

La Rocca fotená z pláže pri východe slnka.

Cefalù, domáci a hostia na skale a pod ňou:

Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)
Obrázok blogu
(zdroj: Dušan Koniar)

Mesto a skala patria k sebe, všetko čo sa v meste odohráva, odohráva sa pod skalou. Všetko, aj sobotný trh aj Caravaggio na chodníku.

Odbornejší text o katedrále:

http://www.rodon.cz/ikony/Chramy-a-klastery/katedrala-promeneni-pane-v-cefalu--1759

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  667
  •  | 
  • Páči sa:  3 502x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu