Ale iba trošku. Náhle a prudké odstavenie od zdroja opojenia, nech ho už predsedovi spôsobuje čokoľvek, vyvoláva stavy delíria a v spojení s nekontrolovanou triaškou, ohrozuje postihnutého aj na živote. Trasúce sa ruky sme videli v priamom prenose. Prichádza porucha psychomotoriky a predseda sa stáva nápadne aktívnejší, nervóznejší či agresívnejší. Prídu aj poruchy emócií. Tie sa môžu prejaviť zvýšenou úzkosťou alebo agresivitou, môžu byť prítomné aj bludy a naozaj sme toho boli svedkami. Ešte len hrozilo odstavenie od zdroju opojenia a už vtedy postihnutý predseda jačal o dlažobných kockách namierených priamo na jeho hlavu. Prskal o zákerných počinoch zahraničia a v kde kom organizovanom spontánne po obrovskom otrase v spoločnosti videl piatu kolónu, ktorá prahne zase len po tej jeho hlave, otrieskanej žulovými kockami.
Pre poruchy emócií dostaví sa aj povznesená nálada či eufória. Sotva sa z dvojnásobného predsedu stal iba taký obyčajný, s jednou stoličkou pod zadkom, s úškrnom odchádzajúceho idiota uchopí svojho rivala za predlaktie a ubezpečí ho, že on nikam neodchádza. Rivala, ktorého si sám vytvoril pred zhruba piatimi rokmi, raz poprosí, či by ho posunul na úplne inú stoličku, vzápätí v ňom vidí tútora onej piatej kolóny. To vyzerá na fakt vážny postih.
Daňový podvodník sa dnes priznal k vedomému páchaniu daňového podvodu. Že sa po vynesení rozsudku odvolal a rozsudok tak nie je právoplatný, nie je momentálne rozhodujúce. Rozhodujúce je že sa priznal k trestnej činnosti a skôr či neskôr bude musieť čeliť trestu.
Večný predseda, ak chce byť ešte nejaký čas predsedom aspoň niečoho, bude musieť najneskôr dnes zdvihnúť ten svoj jediný zadok a preniesť ho aj s jedinou stoličkou, ktorá mu ostáva, niekam inam. Nie preto, že to pred časom sľúbil, ak dôjde k takej situácii, k akej došlo dnes. Teda že si nájde iné bývanie a všetko ostatné bude pokračovať po starom. Nebude. Nič nebude po starom, lebo akonáhle sa hlupák obklopí ešte väčšími hlupákmi, len aby pri nich on vynikol ako ten prijateľnejší, hlúposti druhých mu prerastú cez vlastnú hlavu a z dažďa pod odkvap cesta vedie už iba do stoky.
Boli časy, kedy sa predseda vyškieral súdnej obsielke, že či je niekto tak hlúpy, aby nevedel kde býva. Nuž dobre. Naozaj veľmi hlúpo pripomenul všetkým, kde a ako býva. Dnes si môže byť istý, že nasledujúca súdna obsielka si ho nájde okamžite. Že doručenie si vychutná ponižovaný poštový doručovateľ, že k prípadnej asistencii ochotne pristúpi zastrašovaný policajt. Že za svoju hlúposť, že neostal užívať slobodu na spomenutom ostrove bude raz ešte veľmi nešťastný. Dobre namiešaný kokteil, napríklad Cuba libre, by mu tie chmúrne myšlienky možno na čas rozptýlili.
