Fico nula, študent zvláštnej krvnej skupiny

Autor: Dušan Koniar | 21.12.2018 o 2:33 | Karma článku: 10,01 | Prečítané:  17459x

Skôr ako mu média priradili rímske číslice odlišujúce poradie jeho vlád, nepatrilo k jeho menu žiadne číslo. Nula je len matematické vyjadrenie takéhoto stavu, nie hodnotenie osobnosti.

 

„Keby som ja mal dvadsať rokov a niekto mi od rána do večera púšťa do žily informáciu, že vláda je zodpovedná za vraždu novinára, tiež asi pôjdem na námestie.“ nechal sa nedávno počuť Fico v diskusii na TABLET.TV. Dovolím si s takouto prezentáciu vlastnej mladosti Róberta Fica, ak by ju prežíval dnes, nesúhlasiť. Skôr introvertný študent zameraný na študijné výsledky a budúcu kariéru, zjavne bez empatie a predpokladu patriť do tej rebelujúcejšej časti študentstva, by sa nenechal vtiahnuť do diania mimo vlastnej lajny, línie a obzoru. Tobôž v situácii, že by bol len jedným z mnohých na dlažbách námestí.

Nie, nie, takto by sa študent Fico nikdy nezachoval. V žiadnej dobe, v žiadnej funkcii. Je ho všade veľa, vždy ho bolo všelikde príliš veľa na to, aby sa podaromnici rozmieňal na drobné. On pre druhých? Ani náhodou. Ak sme tu mali postupne Fica I., II. a III., neznamená to, že dnes existuje nejaký Pellegrini I. a že by mohlo v roku 2020 nastať niečo ako Pellegrini II. Momentálne prežívame regentstvo bez dospievajúceho princa, na konci ktorého bude buď Fico IV. alebo, z jeho pohľadu, ničovaté nič ak nie ešte niečo horšie.

V spomenutej diskusii sa Fico venuje svojim obľúbeným témam. Hospodárskym výsledkom Slovenska v stávajúcom roku, opäť tak famóznym, že sa bude s Dankom predbiehať v šialených projektoch a jeho ešte šialenejšiemu vrecu, z ktorého gestom jarmočného šmejda opakovane vyťahuje to, čo tam sám nahádzal. Študentov, mimovládky, Kisku v mnohorakej podobe, hercov a média. Z nich ale najčastejšie študentov, doslovne malé deti, tak ich označuje, ktorí mu zjavne ležia v žalúdku najhlbšie. Stále je presvedčený, že tie malé deti nemajú na to, aby z ničoho nič zaplnili zo dňa na deň slovenské námestia. To je ale len nedostatkom jeho empatie, jeho mrazivo zvrátenou racionalitou, ktorá ho vedie k domnienke, že milión na stole pohne vecou viac ako tisícky párov nôh v uliciach. Z tých má doslovne panický strach.

Vie mi niekto povedať čo sa to chystá na 5. januára budúceho roku? Aké masy sa to majú pohnúť ulicami, čo všetko majú zvrhnúť, koho každého defenestrovať? Po vzore francúzskych žltých viest, kde kto chce vykonať niečo zásadné, čo ale nevie poriadne pomenovať a nevie ani ako to dosiahnuť. Kde kto zdieľa na sociálnych sieťach výzvy, apely a vyhrážky, ktoré, ak by sa dali brať vážne, niesli by viacero znakov ohrozovania verejného poriadku, šírenia paniky a poplašnej správy; rozbrojov, potýčiek a násilia. Tieto žvásty sa však vážne brať nedajú. Zdieľajú a šíria ich ľudia, ktorí sa v marci a apríly neunúvali na námestia, ktorí sa zrejme ani raz neunúvali vstúpiť do volebnej miestnosti. Ľudia, ktorí do omrzenia budú zdieľať fotografiu driemajúceho Richtera a Čaploviča  a porovnávajú ju s fotografiou polonahých baníkov hľadajúcich nový sloj. Ľudia, ktorí spakruky doložia príjem mladej Rómky s piatimi deťmi, nikdy nikde nezamestnanej a zdravotnej sestry s tridsať ročnou praxou.

Suka blyat!, ako s obľubou nadáva Maťo. Čo mňa je po platoch ústavných činiteľov? To ma na nich trápi najmenej. Niektorým ho doprajem, iní nech sa s ním zadrhnú. Ľudia, ktorí by zrazu chceli pochodovať ulicami, len za toho boha nevedia, kto by ich viedol a kam, sú pobúrení...len akosi netušia čím vlastne. Títo ľudia, ktorí takmer bažia po krvi, sú však Ficovi ľahostajný. Z tých strach mať nebude nikdy, vie, že ho nijako neohrozujú. A je pravda, zorganizovať bezcieľnu masu je náročné, takmer nemožné. Pretože nespokojnosť, akokoľvek veľká a opodstatnená, ale nezadefinovaná, rozplynie sa do ďalšej ničoty. A skončí napokon v trucovitej podpore tých najpopulistickejších projektov, popri ktorých Ficov Smer vyznieva priam ako osvietenstvo a humanizmus najšťastnejšej éry ľudstva.

A tak isto je pravda, že zorganizovanie jarných protestov bola manažérska práca, logistika za pochodu vecí a udalostí, ktoré rozhýbali nespokojné Slovensko. A stála veľa peňazí, ale omnoho viac ako peňazí, vyžiadala si stovky a tisícky hodín dobrovoľníctva, odhodlania a viery v zmysel takéhoto konania. To bolo to, čo ľudí priviedlo na námestia. A akonáhle tí ľudia vycítili nesúlad medzi proklamovaným a napokon dohodnutým, nemastným- neslaným riešením, ktoré nevyriešilo nič, námestia opustili. V podstate by mal byť Fico spokojný, je však urazený vo svojom ponížení, lebo napokon odstupovať možno nemusel. Aspoň si to myslí a preto svoju nenávisť smeruje k organizátorom protestov. Lebo ho zlikvidovali prakticky potichu, bez výtržností, bez kriku. Ako by bol vďačný za opak. Za zmätky a násilnosti v podobe rozbitých výkladov a podpálených áut. Ako rád by zasiahol do takého diania, alebo nechal niekoho zasiahnuť, určite oprávnene. Inak by si nevymýšľal nezmysli o dlažobných kockách a chystanom puči.

Pravdepodobnosť že začiatkom roka k nejakým nepokojom a výtržnostiam dôjde je menej ako nulová. Ak sa predsa len niekto odhodlá, nedosiahne nič, pretože v zásade by to mohli byť len ľudia, ktorí sú Ficovi veľmi podobní. Tiež nahádžu všetko a všetkých do jedného vreca, nerozlišujú, neporovnávajú, len sú rozhorčení z toho, že nepoznajú riešenia. Že nebodaj budú musieť niečo urobiť, aby to bolo inak a do toho sa im nijako nechce, pretože sa domnievajú, že už to dávno mal za nich urobiť niekto iný. Len presne nevedia kto vlastne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prečo je Ústavný súd dôležitý?

Ústavný súd: Kandidát Radovan Hrádek zastupoval Kotlebu

Radovan Hrádek dlhodobo pracuje pre ĽSNS

Dobré ráno

Dobré ráno: Čo urobí nový zákon s kolobežkármi

Ako skompiluje nový cestný zákon život kolobežkárom.


Už ste čítali?