Ako predseda vládnej strany priznáva, výber adeptov na uvoľnené miesta na Ústavnom súde, či sa to niekomu páči alebo nie, bude a aj v minulosti bol výsledkom politických dohôd. Doslovne povedal, že kreovanie Ústavného súdu je politickým aktom a nemáme sa tváriť, že to tak nie je. Takéto niečo by pokojne mohol povedať aj docent, či už kandidujúci alebo nie. Ale docent a predseda vládnej strany vo svojich úvahách zašiel ešte ďalej. Ako obyčajne, tak svojsky.
Ako politik a predseda vládnej strany stále vysiela všakovaké signály všakovakými smermi, že by sa hodila politická dohoda naprieč koalíciou aj opozíciou, aj prezident by sa mohol zviezť, lebo inak bude voľba ústavných sudcov veľmi komplikovaná, ak nie nemožná. Obavy neskrýva od septembra minulého roka. Prezident vyslal veľmi jasný odkaz na túto konkrétnu tému a áno, dá sa chápať ako odkaz politika politikovi. Opozícia, aspoň tá jej vyhranenejšia a čitateľnejšia časť, sa zachovala obdobne. Fico pre nich nie je partner do žiadnej debaty.
Skutočnosť, že ak tu nejaká komplikácia pri voľbe sudcov Ústavného súdu bude a levím podielom sa na nej podieľa práve Ficova kandidatúra, menovaný nie je ochotný brať na vedomie. Madej ho chce vidieť ako docenta, Fico sa predvádzal pred ústavnoprávnym výborom NR SR ako politik rangu „vyhraj voľby a môžeš všetko“. Arogantne, urážajúco, pohŕdavo. Nič nové pod slnkom. Na niektoré otázky jednoducho neodpovedal.
Svoju nestrannosť pri posudzovaní káuz, ak by niekedy vykonával sudcovskú funkciu, predviedol počas svojho zamyslenia sa nad tým, že súčasný prezident by nemal už nových sudcov vymenovávať. Lebo by to vraj bolo politikum. Lebo tu je predpoklad, zaznelo to už v minulosti, že by si prezident Kiska po uplynutí mandátu možno založil politickú stranu.
Po skončení. Možno.
A keďže takáto eventualita je možná, možné je aj to, že do budúcna by si budúci politik určil nie len predsedu Ústavného súdu. Vybral by si podľa svojej politickej chute, nálady či potreby aj deviatich sudcov Ústavného súdu. A to je podľa docenta Fica neprípustné, aby politik politicky uvažoval o obsadení dôležitých kresiel. Aj keď, podľa predsedu Fica to je nie len prípustné, ono je to realitou už dávno.
Nuž ale, ak je niekto docentom práv vlastnej a vládnej strany, nie sú mu cudzie žiadne kombinácie. Stačí náznak že niekto niekedy a možno a verdikt môže byť vyslovený. Hádam nám aj povie, ako si to vlastne predstavuje. Či sa má prezidentovi za trest priklepnúť ešte jedno funkčné obdobie, aby si nemohol založiť politickú stranu. Alebo či bude vhodnejšie nepustiť z Košíc deviatich dosluhujúcich, kým len nebude na sto percent isté, že budeme mať konečne prezidenta, ktorý si rozhodne nebude chcieť, niekedy a možno, založiť politickú stranu. Nebude síce isté, kto by od takého prezidenta prijal sľub, lebo ten predošlý si nesmel vymenovať svojho predsedu Ústavného súdu.
Chvalabohu, máme aj na toto riešenie. Predsedu Ústavného súdu vymenuje predseda NR SR Danko. Síce je tiež predsedom vládnej strany, než si ten ale urobí docentúru... Pri ňom si môžeme byť vždy istý, že je len obyčajným politikom.
