reklama

Príťažlivosť kandidáta

Je to náročné riadiť sa vlastným názorom, ak sa mi cudzí núka na každom rohu? Nie, ale musím vedieť čo hľadám a čo môžem nájsť. Musím vedieť čo ponúkam a čo hľadajú iní a koľko ich asi je.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V statuse obvyklej dĺžky, posťažoval si Eduard Chmelár, jeden z kandidátov na prezidentský úrad, že média, v rozpore s vyšším princípom mravným, uprednostňujú úzky okruh kandidátov pred dnes už známou pätnástkou všetkých, ktorí chcú o tento úrad zabojovať. Nuž neviem. V mnohom, ak nie vo všetkom v tomto statuse má pravdu. Len sa domnievam, že klope na veľmi nesprávne dvere. Tie správne, ktorých pootvorenie mohol mnoho krát iniciovať, ostávajú stále zabuchnuté.

Všetko niečo stojí, ale o peniazoch stále platí, že všetko za ne nekúpiš. Sebe nákladnejšia kampaň nie je zárukou úspechu. Zákon o predvolebnej kampani je viac ako deravý. Vyčleňuje maximálnu hranicu nákladov na 500.000.- eur pre obidve kolá volieb, určuje štyridsaťosem hodinové moratórium, dĺžku oficiálnej kampane, ktorá začína dňom vyhlásenia termínu prvého kola a do nákladov kampane prikazuje započítať všetko, čo sa na ňu podobá či vykazuje jej znaky a odohralo sa stoosemdesiat dní pred tou oficiálnou časťou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj keby niečo kandidát získal darom či za zvýhodnenú cenu, hodnota toho (mediálny priestor, reklamná plocha, vysielací čas), prepočíta sa v jeho nákladoch na kampaň podľa ceny obvyklej. Ak len k takémuto zvýhodneniu neprišlo skôr ako tých stoosemdesiat dní pred vyhlásením termínu. Vtedy to s kampaňou nemá nič spoločné a kandidát môže investovať do seba ľubovoľnú čiastku. Ak z tohto pohľadu porovnáme súčasných kandidátov, je hádam zjavné, že verejnosti neznámi kandidáti sa budú chcieť v predstihu verejnosti predstaviť. Preto k prezidentským voľbám poznáme spolu dvadsať zverejnených kandidatúr. S veľmi rozdielnym dátumom zverejnenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najviac sa poponáhľal Radovan Znášik (4.9.2017) aj keď už vtedy musel vedieť, kedy dosiahne prezidentskú „dospelosť“ a jeho kandidatúra bude zamietnutá. Jedným z posledný bol Ján Molnár (22.1.2019), ktorý si cez Deň otvorených dverí Národnej rady chcel dvere pootvoriť aj do prezidentského úradu.

Z pätnástky platných kandidátov, prvým oznamovateľom je Martin Daňo (16.2.2018) a úplne poslednými Ivan Zuzula a Martin Konečný (obidvaja 31.1.2019). Eduard Chmelár (23.4.2018) patrí do prvej pätice, čo sa dátumu oznámenia kandidatúry týka. Ak by to bolo v jeho povahe a v jeho finančných možnostiach, približne do polovice letných prázdnin mohol minúť neobmedzené množstvo finančných prostriedkov na podporu svojej kandidatúry. Ak by aj tie prostriedky mal, neočakával by som to od neho.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj jemu ale muselo byť jasné, že karty sa budú miešať a rozdávať až potom, ako sa vyjadrí o svojom kandidátovi Smer- SD. A ten dlho predlho váhal, lebo takmer celý minulý rok bol poznačený jednou udalosťou a vládna strana sa dostala, ľudovo povedané, do prieseru zatiaľ najväčšieho rozmeru. Keď v septembri 2017 bola oznámená prvá z kandidatúr, nikto z nás o tom ešte nevedel, ale vyhrážky a lustrácia novinára už boli na pláne. Keď oznámil kandidatúru Daňo, na pláne už bola vražda novinára a po objavení mŕtvych tiel sa v spoločnosti čosi pohlo. A hýbe sa to dodnes.

A keďže Smeráci kandidáta nemali, nech tvrdili čokoľvek, politická vražda a atmosféra okolo nej mohla byť pre niektorých z kandidujúcich motívom k rozhodnutiu, že to skúsia. Ťažko sa to bude dokazovať a tvrdiť, ale tak isto ťažko sa nájde kandidát, ktorý by sa k téme nevyjadril a ktorý by ju nevnímal ako rozhodujúci faktor v následnom správaní voliča, ktoré sa dá, rôznym spôsobom, využiť. Fico a jeho suita si obľúbili termín „tanec na hroboch“, volenku k tancu však vyhlásil Smer- SD.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď 1. januára 2019 Pellegrini v Petržalke potiahol spúšť húfnice kalibru 122 mm, bolo to pri čestných salvách ku štátnemu sviatku vzniku SR, Smer sa stále tváril, že minimálne takýto kaliber má v zálohe do volieb. Vraj už dlho. Pravda je ale taká, že náhradník náhradníkov si ešte týždeň po salvách žiadal čas na rozmyslenie. Smer jednoducho nemal nikoho, ale aj ten nikto, bez urážky myslené ako anonymná osoba, mal po oznámení nominácie automaticky zabezpečené preferencie ďaleko presahujúce súčet druhej polovice kandidátov (16,5% Šefčovičových oproti 13,2% súčtu preferencií ôsmich kandidátov, počnúc Mikloškom a Tauchmanovou končiac). Eduard Chmelár je medzi nimi, za Mikloškom na čele chvosta, ak mu to bude útechou.

Či chce alebo nechce, dostal sa na túto pozíciu sám. Spoločenské a politické dianie mu je viac ako známe a blízke, patrí k jeho profesii. Vyzná sa v tom dianí, má opakovane možnosť sa k nemu vyjadrovať, ako časťou laickej aj odbornej verejnosti vnímaný odborník. Pokiaľ len, neoznámi vlastnú kandidatúru a z nestranného pozorovateľa, ktorý mohol ovplyvňovať verejnú mienku, stal sa toho všetkého aktívnym účastníkom a pre časť mediálneho priestoru, stal sa nezaujímavým. Lebo nemá za sebou politickú stranu, nie je populista, nemá jednoducho taký výtlak, aby štyroch, piatich pred sebou predbehol a bol reálne v hre.

Oznamovať teraz manipuláciu v prieskumoch, míňanie státisícov v rozpore s pravidlami (čo je ťažko dokázateľné, žiaden sumár ešte neexistuje) a upozorňovať na nerovnaké postavenie, čo sa protežovania médiami týka, mi príde trochu unáhlene, nad mieru hlasné a hlavne, absolútne neúčinné a zbytočné. Lebo, po sčítaní hlasov po prvom kole, nikoho to už zaujímať nebude. Ani Harabinove aktivity na sociálnych sieťach a ich úroveň, ani Mistríkove billboardy z leta a koľko vlastne koštovali, ani Šefčovičovo pozdné rozhodnutie, ktoré ho preto/napriek tomu nedostalo/dostalo do druhého kola. Taká sme spoločnosť, takto dbáme na úsudky a odporúčania politológov, analytikov či sociológov. Rozhodujeme sa inak, podľa iných móresov a politológovi to musí byť známe. Ak neustúpi zo svojho správania a charakteru, ak sa nezačne lacno ponúkať beznázorovej a manipulovateľnej časti voličstva, jeho plus a jeho česť. Ak ale presvedčí tak malú časť voličov, je to len jeho mínus. Nemal do toho ísť alebo mal do toho ísť inak.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu