Je aj druhý taký. Pre túžbu po spravovaní svojej krajiny siahal najprv k expresívnym vyjadrovaniam. Nechcel vstúpiť do Európy s holým zadkom. Tvrdil, že ako kradol predchodca jeho predchodcu, tak kradne aj on samotný a zrejme v duchu hesla o prospechu z nepriateľa môjho nepriateľa, zobral mega zlodeja do svojej prvej vlády. A začal meniť krajinu. A prestával ju spoznávať aj on.
Ja neviem, možno niekde v Indii na vysokej skale, stojí už desať rokov na jednej nohe fakír či pustovník, ktorý tiež chce zmeniť krajinu a spoločnosť. Pravdepodobne sa mu to nepodarí, nepomôže zrejme ani pravidelné a rytmické zariekanie v monzúnovom období. S ešte väčšou pravdepodobnosťou, nijako to neuškodí Indii ani jemu. Ešte tam chvíľu postojí a ak príde iné vnuknutie, odíde za ním.
Aj na Slovensku máme vysoké skaly. Stáť na jednej nohe u nás prislúcha bocianom a volavkám, naším bežnejším javom je sedieť na dvoch stoličkách. Niekedy však aj tá jedna páli pod riťou a núti niektorých pokúšať osud, aby nakoniec o ňu prišli. Slovenská nátura sa však nezaprie. Kým na svadbách je stoličkový tanec príjemným spestrením svadobnej zábavy, vo vysokej politike sa nijako druhým neodpúšťa, že vlastným váhaním a špekulovaním si zrazu nemám na čo sadnúť. Kým na svadbách toto sprevádza veselý smiech, vo vysokej politike to znamená výsmech a koniec dotyčného zadku.
Teda občas. Častejšie sa stáva, že dotyčný chodí v azbestových trenírkach a výstražné priháranie nie je schopný pocítiť a správa sa podľa toho, pre nás nepochopiteľne. Kým my cítime puch, on melie čosi o vôni a pchá nám to takto prezentované pod nos.
Nech na nás počínanie indického fakíra pôsobí akokoľvek vyšinuto, jeho filozofia a postoj má neodškriepiteľné prednosti. On vie a nemá problém sa tomu podriadiť, že akonáhle zaváha, popustí v sústredení a prenesie podvedome váhu na druhú nohu, všetko jeho doterajšie konanie sa vyneguje. Akoby neurobil pre vec nič a musí buď začať od nuly a stráviť na tej druhej nohe nových desať rokov, alebo to vzdá a raz a navždy odíde. Raz a navždy. Chcel ale neuspel, pokúsil sa, no nezvládol to. Vie, že toto nie je pre neho.
Posledné po čom túžim, je zvliekanie azbestových tangáčov narcisa, ktorý starne iba na volebných plagátoch ako portrétovaný Dorian Gray, ale jeho duša ostáva stále tak sviežo čierna, aká bola v začiatkoch jeho túžby po moci a nesmrteľnosti. Vieme ako to skončilo. Staré plátno sa vyčistí od nánosov premalieb a odkryje podobu mladíka, ktorý svoj pravdivý obraz chcel zabiť. Zabil. Seba aj svoj obraz.
