Napnúť plachty, aj plnou parou vpred! Museu marítim de Barcelona

Autor: Dušan Koniar | 31.7.2019 o 0:40 | Karma článku: 1,03 | Prečítané:  254x

Pre suchozemca odchovaného detstvom Dvoch rokov prázdnin, Ostrovom pokladov či Mladých stroskotancov, o Deťoch kapitána Granta či Bielej veľrybe už ani nehovoriac, je návšteva Námorného múzea v Barcelone proste zážitok.

 

Budova kráľovských lodeníc v Barcelone, v ktorom sa múzeum nachádza, je najväčšia a najzachovalejšia stredoveká lodenica v Európe. Doložená stavba lodí na tomto mieste je z roku 1243. Stavebne dokončená bola v roku 1378, v nasledujúcom storočí už bola chránená mestskými hradbami ako dôležitý, strategický objekt. Lodenica bola neustále rozširovaná a svojmu účelu slúžila až do 18. storočia. Najväčší rozmach zažívala v 15. až 17. storočí. V tomto období sa tu dalo nájsť až tridsať rozostavaných vojnových galér súčasne. Lodenice, naozaj rozsiahly komplex budov, je jedným z najlepšie zachovaným dielom civilnej gotickej architektúry. Z nich sa vypravil hľadať nová cestu do Indie Krištof Kolumbus. Model Santa Marie v mierke 1:20 je v expozícii.

 

Múzeum ako také vzniklo 23. októbra 1936 a jeho základ tvorili zbierky z Námornej školy v Barcelone založenej v roku 1769. Boli to modely lodí, lodnícke nástroje, archív, kartografická zbierka, knižnica a podobne. Múzeum vzniklo počas občianskej vojny a tak pre verejnosť svoje brány otvorilo až 18. januára 1941. Najcennejšie exponáty boli pred bombardovaním Barcelony prevezené inde.

Múzeum vo svojich expozíciách sleduje vývoj námorníctva v oblasti Stredozemného mora, antikou počnúc a športovým a rekreačným jachtingom končiac. Väčšinu exponátov, hlavne tých naozaj historických lodí, tvoria modely v rôznych mierkach, sú tu však aj originálne plavidlá, samozrejme tie menšie a novšie.

Modelom jednoznačne vojvodí galéra Reial v životnej veľkosti. Na jej originály velil Juan de Austria 7. októbra 1571 spojenej flotile Svätej ligy v Osmansko- benátskej vojne proti hrozbe Osmanskej ríši pri Lepante v Iónskom mori. V tejto poslednej veľkej námornej bitke galér, ktoré využívali hlavne veslá, bola osmanská flotila rozdrvená, hlavne prevahou delostrelectva na palubách kresťanov. Potiaľ údaje pochádzajúce väčšinou z internetu a cestovného bedekeru LINGEA.

Sprostredkovanie osobných dojmov mi kazí hlavne zlá kvalita fotografií z mobilu. Ten priestor tomu nepraje, nie s mojim  mobilom. Mrzia ma snímky, ktoré boli tak zlé, že ich použiť naozaj nemôžem. Z nich hlavne model plavidla s lopatkovým bagrom (model of a bucket dredger?), ktorý prehlboval dno prístavu a je pravdepodobne najstarším dokladom použitia parného stroja v námorníctve Španielska v roku 1829. Tak isto model potápačského zvonu z roku 1616. A množstvo nádherných parníkov aj plachetníc umiestnených v sklenených vitrínach. Ospravedlňujem sa preto za kvalitu použitých fotografií, ale bez tej ilustračnej zložky by to nebolo ono.

Nikdy som nebol modelárom, nemal by som na to trpezlivosť, ale tou expozíciou som bol unesený. Ten priestor lodeníc je tak fascinujúci, že musí očariť aj inak bežného turistu a ignoranta múzeí či pamiatok. Výstavnícky je to veľmi dobre upravený priestor (20.000 metrov štvorcových) a je to viac o technike a dejinách ako o umení. Svoje by si tam ale podľa mňa našiel takmer každý a to aj s malými deťmi.

Múzeum nie je nijako masovo navštevované a aj napriek tejto skutočnosti, do expozície sme boli vpúšťaní v určitých intervaloch a mali sme naozaj súkromie na prehliadku jednotlivých exponátov či oddelení. Ak to porovnám z predchádzajúcou návštevou Barcelony v máji a doslova hlavy na hlave v Picassovom múzeu či dokonca v Gaudího Casa Batlló, toto bol pre milovníka takýchto výprav raj na zemi.

Múzeum nájdete ľahko, je na dolnom konci bulváru La Rambla, napravo od pamätníka Krištofa Kolumba. Otvorené je od 10:00 do 20:00 a vstupné koštuje 10 eur, čo je viac ako primeraná cena za mnohonásobnú pridanú hodnotu tejto návštevy. V objekte je príjemná kaviareň so záhradným posedením. Tá je prístupná od ulice bez toho aby ste si museli zaplatiť vstupné, čo je v prípade centra Barcelony a dosť častého problému nájsť si pokojné miesto na posedenie pri káve či pive ďalšia z predností tohto jedinečného priestoru. A možno neodoláte a tých desať eur obetujete. Nebudete ľutovať. Už len to vyhnutie sa dusnu a vysokým teplotám v meste je k nezaplateniu.

Súčasťou múzea je aj škuner Santa Eulália zakotvený niekde neďaleko, na ktorý sme jednak zabudli a jednak by sme to už nestíhali. Strávili sme tam viac ako dve veľmi príjemné hodiny. Večná škoda, ale mám taký dojem, že sa sem ešte vrátim.

V Sant Cugat del Vallés, 30.7. 2019

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dane budú nižšie. Kto ušetrí najviac?

Zmení sa daň z príjmov aj nezdaniteľné minimum.

Stĺpček Petra Schutza

Černákov pardon dokonale zapadá do absurdity aj zmenkového príbehu

Dôkazový stav sa zdá byť silný.


Už ste čítali?