Zamyslel sa niekto nad tým, ako budú, v prípade päťdesiat dňového moratória so zákazom zverejňovania volebných prognóz, postupovať slovenské televízie? Podľa čoho budú redakcie zostavovať pozvania do predvolebných debát, ktoré patria k tomu najsledovanejšiemu z ich ponúk?
Aby sme boli v tejto téme v obraze, pripomeňme si čísla z predchádzajúcich parlamentných volieb. Za rokom ich konania bude informácia o účasti a v zátvorke počet kandidujúcich strán a počet tých z nich, ktoré získali menej ako jedno percento hlasov. Úprimne, koho tieto strany zaujímajú?
2016- 59,82% účasť (23 politických strán, 13 z nich so ziskom od 0,06 do 0,83% hlasov)
2012- 59,11% účasť (26 politických strán, 14 z nich so ziskom od 0,03 do 0,93% hlasov)
2010- 58,84% účasť (18 politických strán, 8 z nich so ziskom od 0,13 do 0,83% hlasov)
1998- 84,25% účasť (17 politických strán, 9 z nich so ziskom od 0,07 do 0,48% hlasov)
Aj pri nemennej účasti okolo 59% voličov za tri posledné voľby, aj pri tej vysokej účasti z roku 1998, plus mínus polovica z politických subjektov získala dokopy menej percent, ako by potreboval každý z nich na minimálny počet mandátov. Inak povedané, deväť až štrnásť strán získalo dokopy od 1,64 (1998) do 4,72 (2012) percent hlasov.
Iste, každý má právo vstúpiť do tohto boja o voliča. Každý má právo založiť politickú stranu, vytvoriť si vlastný volebný program a presvedčiť čo najviac voličov o svojej vízii a cieľoch. Z toho titulu, verejnoprávna televízia dáva všetkým takýmto subjektom rovnakú šancu. V predstavovaní politických strán dostane rovnaký priestor x- násobný premiér aj ten najsmiešnejší idealista či najotrlejší špekulant. Znovu a ešte úprimnejšie, koho idealisti a špekulanti zaujímajú? Sledovanosť týchto trápnych debát hovorí sama za seba.
Určite nikto neuverí tomu, žeby, v prípade predĺženého moratória, redakcie pozývali do debát aj tri dni pred voľbami, všetky kandidujúce strany. Opäť ich môžeme očakávať cez dvadsať. A nikto už neuverí tomu, že redakcie si budú hostí vyberať podľa volebných programov. Pretože ani nemôžu. To by bolo jasné uprednostňovanie x- násobného premiéra pred špekulantom či naopak.
Vieme, že zamýšľané moratórium je o zverejňovaní, nie o vykonávaní volebných prieskumov. Vieme, že na základe nich si komerčné televízie vyberú do posledných súbojov povedzme osem najrelevantnejších subjektov, lebo televízie tie informácie budú mať. Je pre nich nevyhnutné, aby ich mali. Ostáva už potom iba otázka, kto má v tej ktorej televízii, verejnoprávnej aj komerčnej, aký vplyv a kto do užšieho výberu pretlačí aj taký subjekt, ktorý by tam poprípade ani nemal byť. Veď vieme svoje.
Suma sumárum, so zreteľom na politické subjekty, ktoré sa snažia predĺžené moratórium uzákoniť, nastávajúce voľby nebudú o x- tom premiérovi. Nebudú ani o najsmiešnejších idealistoch. Budú o tých najotrlejších špekulantoch, o tých najodpornejších šmejdoch. Budú o tom, kam až túto krajinu dotiahli a kam to ešte chcú dotiahnuť, v najhoršom prípade aj spoločnými silami. Hoci sa na smrť nenávidia.