reklama

Až keď Fico klesne na dno, západne od Galapág

Až vtedy to bude naozaj zaujímavé. Nedovoľme mu to. Na ploche troch samosprávnych krajov sa len tak povaľujú desiatky miliárd eur a neprinášajú našej krajine žiaden zisk. Koľko sociálnych balíčkov by to hodilo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Od roku 1987, kedy vznikol Interoceanmetal (SO IOM), má Slovensko nájomný podiel na časti morského dna. Konkrétne je to dvanásť a pol tisícok kilometrov štvorcových morského dna, v hĺbke štyroch kilometrov v západnom Pacifiku. Prečo? Pretože sa to oplatí. To za predpokladu, že ste zodpovedná spoločnosť, že uvážlivo investujete a dokážete plánovať v horizonte rokov a desaťročí dopredu.

Nejedná sa o vlastníctvo Slovenska. Sme tam nájomcovia a nájom voľačo stojí. Zhodou okolností, čo za rok zarobilo slovenské investičné zlato uložené v Bank of England (päť a pol miliónov eur) je zhruba objem našej platby za tridsaťdva rokov, ktoré boli nevyhnutné k udržaniu nájomného práva a práv a povinností z neho vyplývajúcich (právo na geologický prieskum, právo na ťažbu).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Polymetalické (mangánové) konkrécie sú útvary o veľkosti zemiaka. Okolo pevného jadra, podobne ako v perlorodke, sa ukladajú vrstvičky oxidov kovov. Za dva až tri miliónov rokov tohto procesu vznikol v zlomovom pásme Clarion- Cliperton medzi Mexikom a Havajskými ostrovmi, z ekonomického pohľadu, nesmierne lukratívny priestor (celkový odhad nerastného bohatstva v r. 2012 bol asi 200 miliárd USD, z toho slovenský podiel asi 26 miliárd). Konkrécie objavila expedícia Challenger v sedemdesiatych rokoch 19. storočia, naozaj zaujímavou sa táto oblasť stala zhruba o storočie neskôr. Konkécie obsahujú hlavne mangán (30%), v menšej miere nikel, kobalt, molybdén a iné vzácne kovy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nakoľko sa jedná o oblasť mimo výsostných a iných práv prímorských štátov, OSN rozhodla, že morské dno patrí ľudstvu ako takému. Tento priestor (9 miliónov kilometrov štvorcových) bol rozdelený medzi dvanásť pionierskych investorov a jedným z nich bola SO IOM. Sídli v poľskom Štetíne a po peripetiách okolo rozpadu RVHP a zjednotení Nemecka, v SO IOM ostali Rusko, Poľsko, Bulharsko, Kuba a Česká a Slovenská republika. Do SO IOM ročne platíme stopäťdesiat tisíc eur (podiel na výskume, zatiaľ šesť projektov do r. 2012), niečo málo ide na Jamajku. V Kingstone sídli Medzinárodná organizácia pre morské dno (MOMD, súčasť OSN) a tá tento medzinárodný projekt administratívne zastrešuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O zodpovednom správaní sa Slovenska v tomto projekte sa zatiaľ dá hovoriť ako o skutočnosti. Projekt bol nastavený tak, že „pionieri“ preskúmali svoj sektor a mali právo „vykolíkovať“ si tú bohatšiu polovicu z nej. Druhú polovicu vrátili nazad do správy MOMD a tá ju drží pre prípadných záujemcov, pre iné štáty či investorské skupiny. Tak sa priestor pôvodne pridelený pre SO IOM zmenšil na súčasných 75.000 km štvorcových.

Budúca ťažba konkrécií je veľmi otázna, ide o technologicky náročný proces, vynárajú sa otázky ekológie a etiky a tie sa nedajú brať na ľahkú váhu. Rentabilita ťažby sa odhaduje pri desiatich kilogramoch konkrécií na meter štvorcový. Slovenský sektor má výdatnosť medzi piatimi až štyridsiatimi kilogramami z každého jedného z tých dvanásť a pol miliardy štvorcov. Z tohto pohľadu sme za vodou. Z toho triezvejšieho ale hlavne pod vodou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A čo s tým všetkým má Fico? Nuž veľmi veľa. Už sme sa dozvedeli, od Počiatka a Trnku, že ho ojebal Slota pri emisiách. Už vieme, že Fica vlastne ojebal aj Počiatek pri Tipose, o informáciách o konverznom kurze slovenská koruna/euro ani nehovoriac. A čo na to Fico? Osobné zlyhanie. Takto hodnotia vlastnú kauzu za kauzou Fico (2), Blanár (5), Pellegrini (1), aj mladík Šutaj (10), ťažké esá na kandidátke Smeru- SD. Lenže, z geologicky zanedbateľného, politicky však otrasne významného obdobia posledného desaťročia, sediment Smer- SD sa nabaľuje toľkými osobnými zlyhaniami, až sa samotný stal zlyhaním absolútnym, požierajúcim seba aj svoje okolie. Ficov totálny blud ohľadne investičného zlata otvára otázky ohľadne slovenských aktív vo svete. Otázky o tom, kto najbližšie osobne zlyhá v ktorej oblasti (aký kráľ ten Slota, ako a kde vyňúral, že zobchodovať sa dá aj smrad z komínov a ojebať ešte aj šéfina).

Takže takto. Slovensko má v Bank of England uložené investičné zlato. Niečo cez tridsať ton. Podľa Fica, výnos je zanedbateľný, má s ním evidentne svoje plány (aj keď skôr sú to plány manipulovať témou). Výnos možno zanedbateľný je, ale dostatočný na to, aby si Slovensko plnilo svoje záväzky a povinnosti v niektorých medzinárodných organizáciách, v niektorých projektoch do ktorých vstúpilo, v niektorých plánoch ku ktorým sa zaviazalo prispievať. Tých tridsať ton zlata dokáže spoľahlivo, bez straty financovať budúci predpoklad, že Slovensko (možno) bude niekedy bohatnúť pri využívaní miliárd ton vzácnych kovov, dnes neužitočne ležiacich na morskom dne.

Ak niekto dokáže prskajúcej tlčhube, jedenástke na kandidátke Smeru vysvetliť, že Slovensko nepatrí len do NATO či EÚ, že sme členmi desiatok organizácií, že platíme na desiatky účtov aby sme v tých projektoch mohli byť, pochopí už hádam každý, že osobné zlyhanie jednotlivca takto nefunguje. S osobným zlyhaním jednotlivca sa dokáže ktorákoľvek zložka spoločnosti ľahko vysporiadať. Presným pomenovaním zlyhania, presným určením zodpovednosti a primeraným postihom spojeným s vylúčením jednotlivca z pôsobnosti tej zložky. Také to skutočné „padni komu padni“.

To, čoho sme v súčasnosti svedkami, to nie sú dodatočné informácie o minulých zlyhaniach jednotlivcov. Toto je nechirurgické, krvavé odhaľovanie fungovania organizovaného zločinu, kde sa naozaj stáva, že občas niekto niekoho ojebe.

Zdroje: patrilo by sa uviesť zdroje k tej oceánskej časti článku. Urobím to však inakšie. V roku 1988 som si kúpil knihu Anatómia zeme (Mladé letá, 1988). Je to zrozumiteľná a dobre zostavená, pritom jednoducho napísaná útla encyklopédia o našej planéte, určená pre mládež. Ide o preklad zahraničného diela. Obsah je rozdelený do štyridsiatich piatich kapitol či tém, každá zaberá jednu dvojstranu väčšieho formátu, s prevahou obrazovej časti nad tou textovou. Takto som sa v jednej z kapitol- Morské dno, dozvedel o expedícii Challenger, čo sú to mangánové konkrécie a množstvo iných vecí. Nie iba o morskom dne. Je to fakt výborná kniha.

Vtedy som samozrejme nevedel nič o práve založenom SO IOM, o účasti Československa v takomto projekte. Ale základná informácia o konkréciách bola nápomocná tomu, že akonáhle sa v médiách téma objavila, vnímal som ju ako tak s vecou oboznámený. Zadajte si do vyhľadávania mangánové konkrécie, slovenské morské dno, miliardy na dne...a nájdete základné informácií z Trendu, Hospodárskych novín, Aktualty.sk, z odborných zdrojov potom podrobnejšie texty vo všeobecnosti, už bez informácii o Slovensku. Informovali o tom sporadicky aj naše televízie. Nájdete tiež ročníkové či bakalárske práce z katedier od politológie po geológiu.

p.s. ospravedlňujem sa za to, ako sa Počiatek vyjadruje u Trnku. Nalepilo sa to aj na mňa.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu