Projekt Fico má vždy iba jedného autora- Fica. Myšlienka, že by si on od niekoho nechal radiť ako má vystupovať, ako a čo povedať, kedy to povedať a kedy radšej zaťať zuby, taká myšlienka je nerealistická. Videli sme to stokrát a vidíme to opakovane aj dnes. Youtuberske divadielko o poučovaní šéfa štátnej zdravotnej poisťovne pred rokmi a stratifikácia nemocníc, predvčerom šmarená do kúta, to sú prejavy rovnakého egocentrizmu spoločenského nedochôdčaťa, ktoré je umárané predstavou, že bez neho by sa niečo malo udiať. Začať a nebodaj aj dokončiť. Bez neho!
Ani náhodou. Birmovka, úžerníctvo, scientológia, to sú Ficove argumenty o ktorých si myslel, že zaberú rovnako ako istoty pre všetkých (ktorí si to zaslúžia), vlaky zadarmo, balíčky od výmyslu sveta. Zaberalo však len to, čo sľuboval anonymným masám. Všetko ostatné, čo vzťahoval na konkrétneho jedinca, či už na seba alebo na oponenta, akosi neprinieslo ten efekt, ktorý azda očakával. Naopak, výrazne mu to uberalo body. Možno preto, že sľúbené benefity ostali naozaj anonymné. Po desaťročí prezentovania výhod pre mnohých, sa mnohí dozvedeli iba koľko to koštovalo zo štátneho rozpočtu, ale len málokto, ak vôbec niekto, dokáže potvrdiť, že po sérii opatrení sociálnodemokratických vlád na čele s Ficom, sa jeho život kontinuálne zlepšuje z roka na rok.
Neviem. Možno mal Maďarič zohrať úlohu niekoho (jedného z mnohých), kto má k predsedovi prístup, kto sa s ním, len tak vo voľnejšiu chvíľu, porozpráva o bežných veciach. Možno mal Maďarič, alebo hocikto iný, iba naznačiť, že aj predseda mal nejaký osobnostný vývoj, že aj on podlieha zmenám, že aj jeho formuje doba a okolnosti. Že všetko sa vyvíja a zdá sa, že mimoriadne dobrým smerom. Zatiaľ som predsedom a potom, ak mi uveríte môj príbeh, potom budem prezidentom. Takým obyčajným, akým som bol obyčajným predsedom.
Kým ale taktika „réžia Maďarič“ bola len trápnym fiaskom, taktika „réžia Blaha“ je tragédia. Tragédia bez antického rozmeru. Tragédia spoza humien, z tých uličiek, čo večne smrdia močom. V krčme ležiaci pes sa smutne zdvihne a nasleduje svojho pána tou skratkou úľavy, kde sa mechúr vyprázdňuje a hlava ostáva plná nových poznaní.
„Po Maďaričovi“ bol ale stále ten správny rok 2014 a aj po prehranom súboji mohol siahnuť po dávnejšom sľube a odísť z politiky. Bola by to improvizácia, ale formálne by sedela. „Po Blahovi“ žiaden rok na odchod už nebude dobrý. Už nebude priestor na odchod. Ani nedôstojný. Osedlať si, zapriahnuť Blahu do poslednej kampane nebude Ficovým politickým hrobom. Už naňho nemá nárok. To čo momentálne stvára je cesta do plytkého hrobu a hlbokého zapudenia. Príliš dlho bol prítomný v živote mnohých, ktorí popri ňom profitovali. Už je ale príťažou, už je tu dlho. Dlho bez vplyvu na veci budúce. Akonáhle vyložil milión verejne na stôl, prejavil slabosť a stratil moc. Ešte bude môcť hovoriť o šťastí, ak ten plytký hrob nebude v uličke úľavy.