Čo si pribaliť na jarnú lyžovačku

Autor: Dušan Koniar | 21.1.2020 o 10:06 | Karma článku: 2,14 | Prečítané:  275x

Určite volebný preukaz, ak sa z nej budete vracať až v nedeľu napríklad do Žiliny, prípadne, ak sa na ňu chystáte už v piatok z Prešova.

 

Dankovčina o rekreačných poukazoch môže ale aj nemusí zamiešať karty stranám, ktoré sa pohybujú na tenkej hrane piatich (siedmich) percent potrebných k tomu, aby v novom parlamente mali zastúpenie. Kým v bratislavskom, trnavskom a nitrianskom kraji bude 29. 2. už týždeň po prázdninách, v ostatných krajoch jarné prázdniny práve v ten sobotný deň začnú, respektíve, skončia sa v prvú marcovú nedeľu.

Kým s kvalitou snehu viete niečo urobiť vhodným voskovaním či rozhodnutím, či na svah vôbec ísť, s kvalitou vášho ďalšieho života na Slovensku neurobíte nič, ak voliť nepôjdete. Ak voliť pôjdete bude to mať síce zanedbateľný, predsa len však viditeľný efekt. Naučíte sa, ak ste doteraz nevolili (vek, antipatia k politikom, lenivosť), že z čím menšej komunity pochádzate, tým väčšiu hodnotu váš hlas má. No a práve v týchto parlamentných voľbách je ten individuálny hlas síce najslabší, parlamentné voľby však mávajú najvyššiu účasť, takže áno, zaváži každý hlas aj v nich.

Dobré pre vás, doterajších nevoličov, je to práve v tom, že si dokážete potom ľahšie spočítať a uvedomiť, že je to práve hlas jednotlivca, ktorý rozhoduje pri voľbách s mizernou účasťou (eurovoľby), či v komunálnych voľbách konaných len vo vašej obci. Kedy váš hlas z jednej milióntiny dokáže nabrať na váhe tisíciny či stotiny. V peňaženke je to takmer nič, vo volebnej urne strašne veľa.

To, o čom sa rozhoduje vo vašej obci, je priechodne ale iba vtedy, ak je to v súlade s legislatívou, kvalitnou či mizernou, o ktorej sa rozhoduje v parlamente. Nuž a to by ste predsa mali vedieť, komu chcete dovoliť alebo zabrániť v tom, aby si vašu obec všímal a svojim rozhodovaním slúžil vám namiesto toho, aby ste vy slúžili jemu. Napríklad tým, že sa mu pasivitou skladáte na plat a iné pôžitky.

A bude toho naozaj veľa, čo bude musieť nový parlament a vláda vykonať v prospech občana práve na tej komunálnej úrovni. A na čo sa nijako nemôžete spoliehať pri zachovaní terajšieho rozdelenia mandátov.

Napríklad. V malých obciach sa vás len málo dotkla „chodníková“ novela. Sneh z pozemku ste si odpratávali vždy vy. Jednak, potrebujete vyjsť autom z dvora na komunikáciu a jednak, nechcete sa na vlastnom pozemku prizabiť. Vo väčších sídlach to však prináša zaťažovanie magistrátov s nákladmi na zimnú údržbu. Je preto logické zo strany samospráv, že vyvíjajú tlak na navyšovanie príspevkov zo štátneho rozpočtu. Dane fyzických osôb už na nové financovanie totiž stačiť nebudú. Tie náklady porastú nie iba sezónne s námrazami. Na samosprávy je prenesené aj školstvo, zdravotníctvo a sociálne služby. Rovnako celoročná údržba a rekonštrukcia  miestnych ciest.

Úplne súhlasím s tým, že ja ako občan nemám čo byť zodpovedný za námrazu na chodníku, ktorý je v majetku iného ako mňa. A rovnako súhlasím s tým, že sa nezdaniteľná čiastka zo základu dane po rokoch konečne viditeľne zvýšila. V kontexte rozmrazenia platov poslancov Národnej rady, navyšovania platov župných či mestských a miestnych poslancov, starostov a primátorov, je akékoľvek spochybňovanie tohto navýšenia mimo misu.

Nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ale drvivá väčšina z nás žije konzumným spôsobom. Tvoríme a míňame. A platíme dane. Medzi inými aj tú z pridanej hodnoty a minulý rok bol jej výber naplánovaný na viac ako šesť a pol miliardy eur. Nie je tajomstvo vari pre nikoho, ako si Slovensko stojí s výberom DPH, k akým kráteniam pri odvádzaní, k akým podvodným výberom vratiek dochádzalo a stále dochádza. Dnes viac ako inokedy je to na pretrase. Stačí si spomenúť na Bašternáka či Kočnera, na ich väzby, dokonca aj z väzby a sme doma.

A stačí si spomenúť, že pred pred minulá vláda, tá Ivety Radičovej, v časoch zlej ekonomickej situácie, zákonom a na dočasnú dobu, navýšila sadzbu DPH o jeden percentuálny bod. A že niekedy okolo roku 2013 sa táto mala vrátiť na pôvodnú výšku 19 %. Lenže to sme si tu nechali bačovať Fica a jeho suitu. Síce bol približne v polčase vlastného rozpadu, ale spomeňte si, ako sa vtedy na danú tému vyjadril. Pourážal všetkých a vyhlásil, že on veru nenechá dvesto miliónov eur v rukách pažravých obchodníkov.

Nuž, takto uvažuje ten najpažravejší a nechal sadzbu DPH na dvadsiatich percentách. Aj keď sa odvtedy jednotlivé sadzby pomenili (lieky, tlačoviny, vybrané potraviny), stále môžeme odhadnúť, že ak by sa rozpočty žúp a obcí financovali aj z DPH, onen jeden percentuálny bod za rok 2019 by sa pohyboval nikde pri tristotridsiatich miliónoch eur. Čo je násobne vyššia čiastka, než o akú samosprávy prídu v dôsledku toho, že priemerne nám v peňaženkách ostane o nejakých osemdesiat až sto eur ročne viac, pretože máme vyššiu nezdaniteľnú čiastku.

Tvoríme a míňame. Z toho a len z toho žije štát aj obec. Máme možnosť a máme právo rozhodovať o tom, kto bude užívať pôžitky z našej práce okrem nás. A v akej miere. Rozhodnúť o tom môžeme z ľubovoľného terénu, v ľubovoľnej obci. Len si treba vážiť tú svoju a vedieť, kde chceme vidieť ju a kde chceme vidieť seba.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?