Ak si poniektorí pamätáte, prezident Rudolf Schuster neposlúchol varovanie lekárov a išiel si zahrať tenis. Následne skoro zomrel v Nemocnici sv. Michala, vtedy sídliacej na inej adrese. Následne si vybavil prevoz do Viedne a slovenských lekárov počastoval nelichotivým hodnotením. Zato, že v pokročilom veku, v nie najlepšej kondícii, v letnom úpale, išiel si zahrať tenis.
Hospitalizácia v sobotnú noc a mávanie voličom z nemocničného lôžka namiesto nedeľnej poludňajšej debaty je jedna vec. A ešte aj ten odchod z nemocnice na reverz v utorok, zase kvôli televíznej debate, ešte aj to by sa dalo nejako prijať. Ale následný let do Moskvy a rýchly návrat v podvečerných hodinách, aby sa stihla posledná z debát pred kamerami, no, to je už trochu riskantné rozhodnutie. Ak ide o zdravie aktéra ale aj jeho bezprostredného okolia. Pretože, nevypýtal sa do domáceho liečenia. Vypýtal sa na vandrovku a kortešačku v jednom. Na stretnutia s mnohými ľuďmi.
Je potom otázne, ako sa telo, oslabené vysokými horúčkami a infekciou, spolu so stresom v ktorom sa počas posledných týždňov nutne to telo a jeho riadiace centrum nachádza, ako sa s tým vysporiada. Najlepšie dnešný večer pred kamerami, kedy bude môcť byť posledný krát videné v súvislosti s voľbami. Nič tým nenaznačujem. Len to. Že choroba, stres z očakávaní, vypätie, to už položilo aj onakvejších chlapov.
Našťastie, tento konkrétny chlap je zhodou okolností predsedom vlády a tak, ak by choroba nedajbože recidivovala a vrátila sa, budeme o zdravotnom stave predsedu vlády priebežne informovaní, bez ohľadu na moratórium. Lebo ak niečo, skosila ho vládna výprava do Moskvy, nie stranícka do televízneho štúdia.
Tento text netreba brať príliš vážne. Je tu len tak, ak by niekoho napadlo vrtieť psom. Z dlhej chvíle či zo zúfalstva. Či už by za tým bol predseda alebo predseda, alebo nebodaj iný génius.