Zajtra idem na transfúznu stanicu

Autor: Dušan Koniar | 29.3.2020 o 20:51 | Karma článku: 5,07 | Prečítané:  336x

Krv som daroval dvakrát. Lepšie povedané, v dvoch obdobiach som bol darcom krvi a spolu to bolo osem odberov. V rokoch 1986- 87 a potom v rokoch 2000- 02.

 

Mám pocit, že to bolo viac krát, aj keď nie o moc. Ale preukazy darcu som našiel iba z týchto období, takže ktovie. A nie je to nijako dôležité. Na darcovstvo ma nahovorili kolegovia, bolo za to platené pracovné voľno, tak prečo nespojiť príjemné s užitočným.

Ale v osemdesiatych rokoch, kedy sa chodilo darovať krv dosť masovo, bolo už po šiestej ráno na Partizánskej, na bratislavských Palisádach, dosť husto. Trvalo to, aj s vyšetrením, veľmi dlho. Na prelome milénia, dochádzali z transfúznej stanice na základnú školu kam chodili dcéry a bolo to omnoho jednoduchšie. Takže, prečo si to po osemnástich rokoch nezopakovať.

Výzvu som zachytil niekde na sociálnych sieťach opakovane a nie je ťažké si domyslieť, pri dnešnej situácii, že o darcov je núdza. Tak som pohľadal tie preukazy a vo štvrtok som sa vybral na Kramáre. Ale, nebolo z toho nič.

Bol som naučený, že chodiť sa má nalačno, ale v týchto výzvach sa odporúčalo dobre sa najesť, najlepšie sladké raňajky a hurá na to. Objednať sa alebo prísť len tak, na blind. Tak som sa naraňajkoval a vybral sa tam.

Dnu nebolo veľa ľudí, ale keďže som nebol objednaný, mal som počkať vonku a po chvíľke ma vyzvali, aby som vstúpil. Obul si návleky, dezinfikoval si ruky a desať minút ostal sedieť na jednom mieste, potom mi odmerajú teplotu. Zatiaľ som vyplnil krátky formulár, ten sa týkal aktuálnych vecí, ako cestovateľská anamnéza a podobne. Teplotu som nemal, tak som dostal podrobný dotazník darcu a po jeho odovzdaní nasledoval odber krvi pre prvotné vyšetrenie. Potom som čakal na vyšetrenie u doktorky, z ktorého som odišiel domov, lebo krv mi zobrať nemohli.

Dôvod bol prostý, o ôsmej ráno som si zapálil cigaretu a vraj to trvá šesť hodín, než sa krv vyčistí. Tak preto. Kým som chodieval nalačno, ani mi nenapadlo zapáliť si. Ale po dobrých raňajkách, robím to automaticky. Navrhol som, že prídem v piatok, ale pani doktorka mi povedala, že na piatok ma ani neobjedná, piatky majú najsilnejšie dni, že by som dlho čakal. A že či môžem v pondelok, tak sme sa takto dohodli.

Ani by som sa o tom nerozpisoval, nebyť jednej veci. Spomenul som to už minule. Keď som čakal pred transfúznou stanicou, prečítal som si všetky možné oznamy a upozornenia. Dnes ich je na každých dverách požehnane. Nedalo sa nevšimnúť si na konci jedného z oznamov upozornenie veľkým, červeným písmom- VYŠETRENIE NA COVID- 19 NEVYKONÁVAME.

Niet sa čo čudovať, že toto sa na dverách objaví, ale nedá mi nevrátiť sa k otázke z minula.

Ak už sú nám tie krvné rýchlotesty nanič, ak sú tak nepotrebné, lebo odhalia iba protilátky v tele a teda, odhalia iba toho, kto už je vo vysokom štádiu ochorenia, naozaj ich treba hodiť do Dunaja? Ak ubudlo dobrovoľných darcov, ak je krvi nedostatok a napriek tomu, spomenutý oznam na dverách je, znamená to, že transfúzne stanice sa s takýmto dotazom stretávajú. Bol by problém toto si overiť aspoň na darcoch? Či nie sú potencionálne už nositeľmi vírusu v určitom štádiu.

Hovoríme o miestach, kde sa krv odoberá pravidelne, profesionálne. V čase, kedy je darcov výrazný nedostatok. Hodíme tie testy do Dunaja, alebo časť z nich dáme na transfúzne stanice a jednak, možno zistíme nejakého nositeľa vírusu (ráta sa hádam každý jeden) a jednak, možno to takto odprezentované, dokáže zvýšiť počet darcov krvi, čo je myslím, rovnako dôležité.

Medzi prvým, kontrolným odberom a ukončením celého procesu odberu, ubehne možno pol hodina. Za ten čas už môže byť výsledok rýchlotestu známy a informácia, že 30.3.2020 o 8:34 hod. váš organizmus nemá vytvorené protilátky na ochorenie Covid- 19, je možno málo relevantná, veľa toho nezaručuje a nedá sa z nej dokopy nič následné vyhútať, ale je to lepšia informácia ako žiadna. Hlavne v kontraste so situáciou, ak by niekoľko výsledkov, hoci len jediná informácia bola opačná. Že sa protilátky našli. Z Národného transfúzneho centra na bratislavských Kramároch je to k „červenému stanu“ pár sto metrov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?