Lebo posledný prieskum agentúry Focus, ktorý sa mal týkať zachovania maloobchodného predaja v nedeľu na Slovensku, je postavený na otázke vnucujúcej odpoveď. Akurát, že tá odpoveď nemá v súčasnej legislatíve žiadnu oporu.
Výhrada vo svedomí de facto neexistuje
Takzvaná Vatikánska zmluva (Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou) uvádza:
„Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva medzi zmluvnými stranami.“
Osobitná zmluva medzi zmluvnými stranami nebola doteraz uzavretá a Základná zmluva nikde neuvádza, kto, kedy a ako si toto právo výhrady vo svedomí môže uplatňovať. Uvažovanie v rovine, že čo zákon vyslovene nezakazuje, má občan dovolené praktizovať, v takejto kombinácii fungovať nemôže. Výhrada vo svedomí neobchádza zákaz. Porušenie zákazu je v priamom rozpore so svedomím každého z nás, ktorí svedomie máme. Výhrada vo svedomí obchádza výkon praxe, ktorý je za štandardných podmienok legálne poskytovaný, len niekto, zo špecifických dôvodov, môže odmietnuť takýto výkon. Od pondelka do nedele. Vždy. To je dôležité si uvedomiť.
Máme aj Zmluvu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, v ktorej sa uvádza niečo takmer navlas rovnaké, ako vo Vatikánskej zmluve:
„Slovenská republika uznáva právo každého uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad svojej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Rozsah a podmienky tohto práva ustanovia osobitné dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.“
Ak hádate, že k žiadnemu uzavretiu osobitnej dohody medzi Slovenskou republikou a ktoroukoľvek registrovanou cirkvou či náboženskou spoločnosťou nedošlo ani osemnásť rokov po uzavretí onej zmluvy, hádate správne. Ani Katolícka cirkev a ani žiadna iná, nemá so Slovenskou republikou podpísanú žiadnu dohodu o tom, kto, kedy a ako môže uplatniť svoju výhradu vo svedomí a čoho sa vlastne, ktorej oblasti života, týka. Výhrada vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad cirkví neexistuje.
Existuje však etický kódex
Ten ale nie je postavený na zásadách niektorej z cirkví. Etický kódex zdravotníckeho pracovníka musí dodržiavať každý koho sa týka. Ako Príloha č. 4 je súčasťou Zákona 578/2004 Z.z. (Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Je to zároveň jediný predpis v našej legislatíve, kde sa o výhrade vo svedomí vyslovene hovorí. A hovorí sa veľmi presne koho sa toto právo výlučne týka a za akých okolností. Ak sa teda celým Etickým kódexom musí riadiť každý pracovník v zdravotníctve, bez ohľadu na jeho akúkoľvek osobnú či spoločenskú orientáciu, uplatnenie si jedného z bodov kódexu sa tak isto nemôže viazať na to, či si ho uplatní veriaci alebo ateista. Je to právo a to patrí každému. Vždy. To je dôležité si uvedomiť.
Etický kódex, v časti Zdravotnícky pracovník a výkon jeho povolania, v bode 3 umožňuje toto:
„Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu, okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. Ak zdravotnícky pracovník uplatní výhradu svedomia, je povinný o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa a pri uplatnení výhrady svedomia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj svojich pacientov.“
Podtrhol by som časť obmedzujúcu aj toto právo- okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. Sú situácie, kedy aj naše presvedčenie musí ustúpiť vyššiemu právu niekoho iného. Niekoho v ohrození. Tu niet o čom diskutovať. Záhadou ale ostáva, čo má všetko vyššie uvedené spoločné s maloobchodným predajom ako takým, nedeľný nevynímajúc.
Čo je to svedomie a čo sú jeho výhrady?
Život prináša paradoxy a nie inak je to aj s aktivitami okolo zákazu nedeľného maloobchodného predaja. A nebol by to život, aby nám k tejto téme neponúkol aj priam výsmešný príklad toho, že keď dvaja robia to isté, nemusí to vôbec byť to isté.
Spomeňme si na prípad z januára, kedy lekárnička v Košiciach, práve s odvolaním sa na výhradu svedomia, odmietla zákazníčke vydať antikoncepciu na elektronický recept. Zákazníčka alebo pacientka, nevieme aký bol dôvod predpísania antikoncepcie. Vieme len, že sa to stalo v zariadení, ktoré, spĺňajúc určité nevyhnutné potreby pre nás všetkých, vykonáva aj rýdzo komerčnú činnosť maloobchodného charakteru. A antikoncepcia nie je iba na lekársky predpis, je to komerčný tovar ako každý iný.
Predstavme si teraz ten paradox a čistý nezmysel, ak niekto (?) chce naviesť verejnosť, že nedeľný maloobchod môže fungovať, ak bude zachované (neexistujúce) právo výhrady svedomia predavačovi a ten ak v nedeľu nechce predávať, ostane doma a stačí mu o tom informovať svojho zamestnávateľa. A zamestnávateľ musí toto jeho právo rešpektovať. Právo vyhradiť si svedomie iba na nedeľu. Nie vždy. To je dôležité si uvedomiť.
Výhrada svedomia nie je u nás viazaná na žiadnu vierouku či mravouku, neviaže sa na žiadne náboženstvo. Svedomie máme každý svoje a narábať ním môžeme slobodne. Akurát, že niekto ešte slobodnejšie. Pretože môže nastať aj taká situácia, že nedeľný maloobchodný predaj bude u nás zakázaný. S výnimkami. A jednu z výnimiek budú vlastniť aj lekárne. A v nedeľu budú môcť predávať aj sandále, čaje či telové mlieka. A v nedeľu vám budú môcť úplne slobodne odmietnuť predať prezervatív, hoci vám sa tak veľmi chce...keď je všetko zavreté a naši/vaši odišli k babke. Lebo výhrada svedomia niekoho je nad vašim slobodným rozhodovaním a raz za sedem dní s tým neurobíte nič. A nehovorte mi, že sa dá zbehnúť ešte na pumpu. Tam robí suseda a tá by to našim/vašim bonzla.
Focus
Poprosil by som agentúru vrátiť sa k oným tisícdesiatim respondentom z posledného prieskumu a zistiť si u nich, či vedia všetko o výhrade svedomia. Kto a kedy, za akých okolností, si ho môže uplatniť a či si myslia, že výkon interrupcie v týždni a predaj gumených macíkov v nedeľu je v podstate to isté a tak by to malo byť naveky.
