reklama

Čínsky dopis a suverénna odpoveď z Valdštejnského paláca

Som svedkom toho, že premiér a minister vnútra sú v situácii, kedy sú úplne závislí na tom, čo urobí jedna veľká, nedemokratická krajina.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Závratná kariéra Albrechta z Valdštejna, generalissima cisárskych vojsk Habsburgovcov počas tridsať ročnej vojny, doviedla pôvodom chudobného českého šľachtica k úmyslu okázalosťou prekonať aj samotný Pražský hrad. Pod jeho múrmi si na Malej Strane dal postaviť vskutku veľkolepý palácový komplex. Táto odbočka do histórie je síce len chabým podobenstvom dávneho a dnešného rozkolu medzi Valdštejnským palácom (sídlo Senátu Parlamentu Českej republiky) a Hradom (sídlom prezidenta Českej republiky). Ale to podobenstvo tam predsa len je. Príliš silného a nebezpečného Valdštejna dali zavraždiť pravdepodobne samotní Habsburgovci. Odvtedy už ale uplynulo takmer štyristo rokov a od takýchto riešení sme hádam výrazne postúpili k demokratickejším praktikám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Českú politickú scénu sledujem iba okrajovo, niečo sa ale predsa len dostalo do povedomia a je to často krát to najporovnateľnejšie s našou vlastnou politickou patáliou. Niekedy, v niektorých situáciách sme radi, že doma máme to čo máme a za riekou Moravou nám závidia takú konšteláciu. Inokedy je to naopak. Dnes ráno ma úplne dostal brífing predsedu Senátu, hornej komory Parlamentu Českej republiky, Miloša Vystrčila (ODS). Úplne náhodou som mal zapnutý český spravodajský kanál ČT24 a odsledoval tak štátnické rozhodnutie muža, o ktorého existencii som doposiaľ, priznám sa, ani netušil.

Áno, zachytil som informáciu o náhlom úmrtí jeho predchodcu Jaroslava Kuberu (ODS) v januári. Aj o škandalóznom, takzvanom čínskom dopise, ktorý predseda Senátu dostal z Veľvyslanectva Čínskej ľudovej republiky v Prahe, nie však oficiálnou cestou diplomatického protokolu. Dostal ho na Hrade počas stretnutia s prezidentom Milošom Zemanom. A podľa českého Denníku N, samotný dopis vznikol na popud Zemanovho kancelára Vratislava Mlynáře. Dopis obsahoval otvorenú vyhrážku, že ak Kubera Tchaj- wan navštívi, nasledovať bude odplata.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kubera mal navštíviť oficiálne Tchaj- wan a to sa nijako nepáčilo súdruhom z Pekingu a zjavne ani osadenstvo Hradu nebolo z toho nadšené. Nápadne to pripomína takzvaný pozývací list z roku 1968 a vývoj celej kauzy sa nedá neporovnávať s nedávnou situáciou na Slovensku. Stačí si spomenúť na spanilé jazdy Andreja Danka do Ruska či image Ľuboša Blahu a la Che Guevara. A aké rozpory z týchto excesov dvoch exotov vznikali v oficiálnej slovenskej zahraničnej politike.

Dnes sa Miloš Vystrčil rozhodol, že do Tchaj- wanu na oficiálnu návštevu pôjde a svoje rozhodnutie zdôvodňoval zhruba desať minút plynulým vysvetlením a podtrhnutím niečoho, čo v našich končinách vídame naozaj málokedy. Čo je to štátnicky postoj, čo je to poslanie politika a ústavného činiteľa. Z tejto rozvážnej reči si dovolím odcitovať či interpretovať niekoľko pasáži. Celé svoje krátke pôsobenie v tejto funkcii Vystrčil rozdelil do troch období, počas ktorých sa jeho agenda týkala zdedených úloh a sľubov, cestu na Tchaj- wan a čínsky list nevynímajúc. Naopak, ten tvorí podstatnú časť toho všetkého.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvé obdobie od 19.2., kedy bol zvolený do funkcie predsedu Senátu ,do 11.3., kedy sa zúčastnil prvej schôdze najvyšších ústavných činiteľov

Na tej schôdzi, ako povedal Vystrčil, nepodarilo sa prijať jednotné stanovisko ústavných činiteľov v tom zmysle, že by svorne skonštatovali, že súčasný veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky v Českej republike a jeho pôsobenie nepomáha rozvoju vzájomných vzťahov oboch krajín na báze rovnocennosti partnerov. Na margo česko- čínskych vzťahov došlo iba ku prehláseniu, že najvyšší ústavný činitelia odmietajú akúkoľvek formu nátlaku a odmietajú vyhrážanie sa odvetnými opatreniami z akejkoľvek strany. (Tie však prichádzajú opakovane iba z čínskej strany). Potom Miloš Vystrčil doplnil toto:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Na tej schôdzi bola ale zrejmá ešte jedna vec, ktorá bola pre mňa desivá a zatiaľ som o nej nehovoril. A to je že, z toho jednania konaného 11. marca na začiatku šírenia čínskej chrípky, šírenia koronavírusovej krízy, bolo evidentné, že som vlastne svedkom bezmocnosti mocných. Som svedkom toho, že premiér a minister vnútra sú v situácii, kedy sú úplne závislí na tom, čo urobí jedna veľká, nedemokratická krajina, čo urobí z hľadiska toho, či nám poskytne alebo neposkytne ochranné pomôcky.

To znamená, ja som videl, čo môže spôsobiť bezmocnosť mocných, pokiaľ sa chováme spôsobom, že sme ochotní sa na niekoho naviazať a pritom dobre vieme, že on je ochotný nás brať ako krajinu, ktorú potrebuje preto, aby sa dostal do Európy a nie ako svojho partnera a teda, že my nemáme žiadnu istotu pokiaľ s nimi spolupracujeme, že v okamžiku, kedy budeme v núdzi, kedy to budeme potrebovať, on sa nezachová takým spôsobom, že pokiaľ je to pre neho výhodné, tak nám nepomôže.

A pokiaľ niektorý z nás nebude robiť to, čo on chce, tak nám nepomôže. A ja som jasne videl, že presne v tejto situácii sme jedenásteho marca boli. Ak, Vystrčil, nebudeš ticho, my vám nepomôžeme. A to je presne o tej závislosti, demokracii, svojbytnosti, sebavedomí a suverenite.

Druhé obdobie od onej schôdze do 19. 5., kedy sa stretol s prezidentom Milošom Zemanom

Počas tohto obdobia sa Miloš Vystrčil snažil zistiť podrobnosti o čínskom dopise. Ako vznikol, kto sa o jeho vznik pričinil, ale z kancelárie prezidenta už nezískal žiadne informácie, či čínska ambasáda napísala ten dopis pôvodne určený Jaroslavovi Kuberovi a aby ho dostal („teraz budem ironický“), tak ho poslali na Hrad.

„Nikdy som sa nedozvedel ani to, prečo bolo s obsahom dopisu zaobchádzané takým spôsobom, že vlastne verejne, okrem mojej osoby, nikto neadekvátnosť tohto dopisu s čínskou stranou neprejednával. Interné jednania prebiehali. Viem, že aj pán prezident interne obsah toho listu čínskemu veľvyslancovi vytkol. Jednania na úrovni Ministerstva zahraničia tiež prebiehali, ale čo sa týka verejných vyhlásení a verejného tvrdého odsúdenia obsahu toho dopisu, toho sme sa nedočkali.

Záver môjho stretnutia s Milošom Zemanom je ten, že my na tej najvyššej úrovni nie sme ochotní sa vyviazať z tej závislosti na Čínskej ľudovej republike, na vzťahoch s ňou budovaných“:

Posledné uvedené slovo o tejto časti Miloš Vystrčil označil v úvodzovkách.

Tretie obdobie, od stretnutia s prezidentom po dnešok

Posledné obdobie je plné rozmýšľania nad tým, ako sa k celej veci postaviť. Ako vytvoriť priestor čínskej ambasáde, aby prípadne sama uznala a povedala, či sme alebo nie sme ako Česká republika adekvátnym partnerom. To sa dá urobiť rôznymi spôsobmi. Odvolaním veľvyslanca, odvolaním druhého muža veľvyslanectva, ospravedlniť sa. Dá sa urobiť kopec iných vecí, z ktorých je zrejmé, že si toho druhého vážite, alebo, že ho aspoň beriete ako partnera, alebo že si uvedomujete, že niektoré veci ktoré ste urobili, znižujú jeho dôstojnosť.

„Odpoveďou čínskej strany bola sťažnosť“, povedal Vystrčil, „že sa nechávam fotografovať s tchajwanskou vlajkou, že riaditeľ mojej kancelárie dáva rozhovory do novín a upozornenie, bez toho aby vedeli či tak urobím alebo nie, že by nebolo dobré, aby som zablahoželal v rámci inaugurácie tchajwanskej prezidentke.

To znamená, že priestor ktorý dostala čínska ambasáda bol využitý takým spôsobom, že som sa znovu dozvedel, že sme závislý štát a že jediné čo sa od nás očakáva je, že budeme slúžiť.“

Závery

„Môj záver je, že na Tchaj- wan pôjdem. Na Tchaj- wan pôjdem a keď to zhrniem, tie dôvody sú dva.“

Takto lakonicky to Vystrčil zakončil. Jednou rozhodnou a suverénnou vetou. Prvým zo spomenutých dôvodov je jeho presvedčenie, že je to správne z hľadiska hospodárskeho rozvoja, rozvoja ekonomiky, rozvoja vzdelania, vedy, kultúry. Z hľadiska toho, ako sa majú demokratické krajiny k sebe chovať a čo má český Senát a predseda českého Senátu robiť. Aby sa komunikovalo a spolupracovalo s tými, ktorí sú ochotní byť našimi skutočnými partnermi.

Druhý dôvod je podľa Vystrčila paradoxne vnútroštátny. Behom doby a debaty o jeho ceste na Tchaj- wan sa vlastne ukázalo, že sa do Českej republiky vracia hodnotový stret, ktorý bol v roku 1989 víťazne vybojovaný. To znamená, že je to stret základných hodnôt a princípov na ktorých fungujeme ako suverénna, nezávislá vláda práva, slobody a demokracie s niečím, čo on nazýva počítaním grošov.

„Buď budeme držať svoje princípy a svoje hodnoty, alebo budeme počítať groše. A ak ja pôjdem na Tchaj- wan, tak sa prikláňam k tomu, aby sme dodržiavali hodnoty a princípy a aby sme prestali počítať groše. Pretože raz by sme mohli zistiť, že už vôbec žiadne nemáme.“

Z brífingu mi ostal dobrý pocit. Vystrčil vystupoval suverénne politicky a ľudsky skromne. To sa naozaj nevidí často. Som zvedavý, ako cesta, plánovaná na prelom augusta a septembra dopadne a čo ešte okolo rozhodnutia bude. Myslím, že ODS má vo svojich radoch výraznú osobnosť. A myslím si, že takýto postoj a takéto slová sú potrebné vždy. Napríklad pri výročí procesu s Miladou Horákovou.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu