2014

Autor: Dušan Koniar | 6.7.2020 o 23:32 | Karma článku: 6,46 | Prečítané:  525x

Začiatkom apríla 2009 som pripravoval podklady pre cenovú ponuku na dosť veľkú zákazku, na ktorej som sa dosť zásadne popálil. Róbert Fico vtedy prišiel so zásadným vyhlásením, z ktorého nebolo, ako vždy, napokon nič.

 

Nevidím mu do hlavy a ani po tom netúžim. Ale domnievam sa, že vo svetle, či skôr v prítmí vývoja udalostí posledných mesiacov a rokov, vediac toto vopred, svoje rozhodnutie by dotiahol do konca. Možno inak, možno s menšou slávou, ale urobil by to. Nikdy som o tom nerozmýšľal, ale práveže teraz je okolo Fica zase dosť dusno a on prvý krát nie je v pozícii mocného muža, vraciam sa v myšlienkach späť a porovnávam ten dátum v mojom aj jeho živote. Dovolím si to ilustrovať niekoľkými pracovnými fotografiami z minulého roku aj spred štvrť storočia.

O sebe viem naisto, že neľutujem svoje impulzívne rozhodnutie. U Fica sa môžem iba domnievať, že pravdepodobne už oľutoval, že na rok 2014 niečo avizoval, dlho dopredu, ale napokon to nevykonal.

Viac ako dvadsať rokov na živnosti sa musí nejako prejaviť. Najprv bezproblémový štart, kedy sa pomerne darí, darí sa vám udržať si štandardný príjem, vykonávať remeslo a nejako nerozmýšľať, či to vôbec vydrží a ako bude. Trvalo to celé deväťdesiate roky. Potom, na prelome milénia, veľká zákazka a s ňou aj kus veľkého šťastia, že natrafíte na tak poctivého zadávateľa prác (bežná stavebná s.r.o.), že spätne sa tomu ani nechce veriť, že také sa u nás deje. Férové dohody, dodržiavanie termínov realizácie z našej strany a úhrad zo strany druhej. Toto trvalo pri spolu šiestich objednávkach v troch lokalitách, s prestávkami, asi šesť až sedem rokov. A popri tom, natrafil som ešte na dvoch rovnako férových zadávateľov (cirkevný rád a zbrojárska spoločnosť) a od každého po jednej veľkej objednávke prác. Zažil som aj ospravedlnenie, že platba neprebehla v dohodnutom termíne a keď mi druhý deň na to predsa len cinkla v telefóne ako prijatá, neveriacky som krútil hlavou. Vzbudzovalo to optimizmus, čo bola samozrejme chyba.

 

Zlom prišiel, pretože asi prísť musel, pred jedenástimi rokmi. Obvyklému scenáru sa nedalo vyhnúť. Najprv to vyzeralo fajn, aj keď, meškala výrazne už prvá platba. Celé to vyústilo do zastavenia prác, návrhu na platobný rozkaz a asi niektorých z vás neprekvapí, že na súde sa to ťahá dodnes, čiže desať rokov. A sme doma.

So živnosťou som pokračoval, ale až na jednu výnimku, nebola to žiadna sláva. Skôr naopak. Celých tých dvadsať rokov som ale odmietal uvažovať nad alternatívou, že by som sa niekde zamestnal. Keď som však niekedy na jeseň roku 2014 náhodne natrafil na jednu pracovnú ponuku, hovorím si, že nič za to nedám ak to skúsim, no a práve v tom roku, sekol som so živnosťou a musím povedať, dobre som urobil. Ani som to o sebe nevedel, ale nemal som už na to nervy. Bez toho aby som rozoberal, kto všetko za stav slovenskej spoločnosti, súdnictva, podnikania a podobne môže, spätne hodnotím- bolo dobre aj zle, ale od určitého okamihu už to nebolo pre mňa.

6. apríla 2009, kedy Fico na mimoriadnej tlačovke prekvapivo oznámil to známe: „...môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 ma už vo vysokej politike neuvidíte.“, veľmi aktívne som sa uchádzal práve o tú problematickú zákazku. Dodával som rozpočty, realizoval ukážky a vzorky prác priamo na stavbe a hlavne, hľadal som ľudí, ktorí by mi pomohli aspoň na začiatku.  Jednal som, prispôsoboval meniacemu sa rozsahu prác rozpočet a termíny a čakal, až som sa dočkal. Tak mi treba. Ale, malo to celé jeden zásadný význam pre mňa. Obrovskú pridanú hodnotu do budúcnosti.

Nikto zrejme nevie, čo presne Fico myslel tým, že už nie vo vysokej politike. Možno fakt už vtedy uvažoval o Grasalkovičovom paláci. Ktovie. A ktovie, či prezidentský post je práve ten, ktorý sa mu s politikou určitého rangu nijako nespája.

 

Dnes sa ale domnievam, ak by s tým v polovici volebného obdobia fakt sekol, v období, kedy Smer- SD bol mocensky naozaj na vrchole, mal by Fico lepšiu farbu, lepšie by sa mu dýchalo. To je už teraz ale jeho problém. Kto ho držal a za čo, prečo nemohol či nemôže konať autonómne je tak isto iba jeho vecou. Za seba môžem povedať, že môj spor ma na priamych platbách a poplatkoch stál doteraz 1200 eur. Nepriamo možno ďalších päťtisíc (splácanie pôžičky, penále za meškajúce odvody, všetky možné sračky, ktorým sa vyhnúť nedalo). A neľutujem, že aj za takúto cenu som z toho kolotoča vypadol a v tejto veci môže už byť iba lepšie.

Či sa u Fica jedná o vyššie ego, vyššie sumy alebo vyššie ideály, že neodišiel vtedy, kedy sa ešte dalo bez zjavnej ujmy, to všetko je na ňom a práve pre tú jeho tvrdohlavosť a aroganciu, ktorú nedokáže skrývať (spomeňte si na jeho reakciu ešte pred voľbami v roku 2002, kedy prudko a neadekvátne reagoval na avizovanú privatizáciu elektrárni), práve preto mu tieto jeho trable prajem.

Každý sme si strojcom svojho šťastia a každý si môžeme aj za svoje problémy. Nech nás do nich akokoľvek dohnala druhá strana, za väčšinu vecí si môžeme sami. Aspoň čiastočne, pretože vždy sa v určitom štádiu dá z niečoho vycúvať, ukončiť to, optimalizovať nie iba zisk, ale aj straty. To plne platí aj o mne a platí to o každom. Čiže aj o ňom. A platí, že obidvaja teraz zbierame úrodu rozhodnutia o roku 2014. Ja som spokojný.

No a k tej pridanej hodnote, o ktorej som v roku 2009 nevedel, že sa mi práve začala formovať. Kvalifikovaní kolegovia boli viazaní na iných zákazkách, tak som zháňal na začiatok aspoň brigádnikov. Jedného Vrakunčana, vtedy ešte vysokoškoláka, som mal rok predtým u tých zbrojárov. Priviedol aj svojho kamaráta a cez nich dvoch, spoznal som potom ich rovesníkov, prevažne z Vrakune. A niektorí z tých chalanov, ako šestnásť, sedemnásťroční, začali práve na prelome milénia, kedy sa mne tak dobre darilo, cez Strom života pracovať na záchrane hradu Uhrovec. Lákali ma tam, a lákalo to aj mňa, od samého začiatku ako sme sa spoznali. Ale kým som bol na živnosti, nikdy som si nenašiel čas tam ísť a s niečím pomôcť.

Takže až tri, štyri roky potom ako som ich spoznal, až keď som so živnosťou sekol, našiel som dostatok času a priestoru dopriať si taký prepych, akým je možnosť dovoliť si robiť niečo zadarmo. Dnes som už členom OZ Hrad Uhrovec, je tam kus práce za nami (hlavne za nimi) a hromada pred nami. A som spokojný a potvrdzuje sa mi to vyššie spomenuté, že každý sme si strojcom. A že aj to zlé môže napokon vypáliť tak, že čo vám bolo nejakým spôsobom odňaté, čo vás zrážalo na kolená, môže mať vedľajší efekt tak výrazne pozitívny, že to zlé sa vám úplne vymaže z pamäte a vy idete veselo ďalej.

 

Ak by mal niekto záujem, niekedy medzi 14. až 23. augustom budem na hrade Uhrovec. Bude tam pravidelný Letný dobrovoľnícky tábor a aj keď tam určite nebudem celých tých desať dní, jeden z predĺžených víkendov tam strávim. Tam je dobre, tam by sa vám páčilo.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Heger: Nespokojný podnikateľ je len Soták, Ficov človek

Pomoc pre koronu vláda nezvýši, v septembri predstaví plán, ako minie miliardy z Fondu obnovy, hovorí minister financií.

Hľadaného Majského vypátrali na pražskej psychiatrii

Podľa lekára nie je schopný akýchkoľvek úkonov, preto zostáva hospitalizovaný.


Už ste čítali?