No, čakal som od tak závažnej tlačovky predsa len viac

Autor: Dušan Koniar | 18.10.2020 o 23:54 | (upravené 19.10.2020 o 4:30) Karma článku: 5,50 | Prečítané:  1009x

Premiér sa síce ospravedlnil, že zhruba na desať otázok zo sto ešte odpovede nemajú, napriek tomu, nedozvedeli sme sa nič. Sčasti zrejme aj preto, že otázky novinárov kĺzali zľahka po nepodstatnej škrupine témy.

 

Čo vieme o rozhodnutí prísť do volebnej miestnosti?

Tak sledované predvolebné preferencie, okrem šancí jednotlivých politických strán, prinášajú aj iné, pre chystané dvojkolové plošné testovanie obyvateľstva, veľmi dôležité informácie. Tie sú o tom, aká časť voličov je rozhodnutá prísť k voľbám určite a skôr áno ako nie. Tých býva nadpolovičná väčšina a napokon, tvoria suverénne najväčšiu časť skutočne zúčastnených na voľbách. Svoje nemenné, alebo len málo pravdepodobne zmenené rozhodnutie majú pre volebnú sobotu dávno zadefinované a svoje rozhodnutie prispôsobujú svojmu inému programu či povinnostiam toho dňa. Minimálne polovica z nich už dopredu vie, v ktorú hodinu príde odvoliť. Nerozhodnutý neplánuje nič, teda ani čas príchodu. Myslím, že správanie sa obyvateľstva počas testovania bude obdobné ako počas volieb.

Testovať na báze dobrovoľnosti, testovanému nechať voľnosť vo výbere času príchodu

Som presvedčený, že takto prebehne testovanie v pokojnejšej atmosfére. Ak som rozhodnutý prísť, ak dokážem akceptovať, že z avizovaného čakacieho času môže byť poľahky aj dvojnásobok, viem si vytvoriť na toto časovú rezervu. Lebo som rozhodnutý. Podľa abecedy by som to rozdelil možno len na sobotu a nedeľu. Ale treba si uvedomiť, že správanie voliča (testovaného) sa bude v nedeľu zrkadlovo meniť voči sobote.

Štyri alebo päťkrát som bol členom volebnej komisie a z pätnástich volebných hodín (v sobotu), to zakaždým prebehlo podobne. Zhruba štyridsať percent zúčastnených odvolilo počas prvých štyroch hodín, od siedmej do jedenástej. Sobota (víkend) bol ešte stále pred nimi. Medzi sedemnástou a devätnástou hodinou odvolilo ďalších dvadsať percent. Zvyšok, menej ako polovica, ostala veľmi nerovnomerne rozložená do deviatich hodín. Okrem tej poslednej, najslabšia účasť býva medzi druhou a treťou popoludní. Niet dôvodu sa nazdávať, že pri testovaní (dobrovoľnom) by to prebiehalo inakšie. Rozhodnutí chcú rozhodovať aj o čase toho aktu. Inak možno neprídu. Treba ale rátať s tým, že nedeľná účasť by mala nápory v iné hodiny.  

Dokáže zhruba 6000 volebných okrskov suplovať testovacie miesta?

Či v silnú alebo v slabšiu hodinu, do volebnej miestnosti vám vchádzajú ľudia rozhodnutí voliť. Nie je podstatné, či medzi desiatou a jedenástou, kedy ich príde spravidla najviac, alebo inokedy. Tí ľudia prídu dobrovoľne, prídu vykonať akt, ktorý už pravdepodobne vykonali viackrát a hneď potom odchádzajú. Prakticky, nevznikajú problémy. Občiansky preukaz a zoznam voličov sa zhoduje, už je to takmer za nami. Dovidenia, ďakujeme.

Testovaní ale podstúpia niečo, čím si možno ešte neprešli. Nemám na mysli samotný výter z nosohltanu. To sme tiež mnohí absolvovali opakovane. Situácia a okolnosti sú ale výnimočné. Najprv ľudí nejako zoradiť, potom postupne robiť odbery. Ľudí po odbere poslať inde (kam?), venovať sa testovaniu odberov. Nepopliesť to, nepomýliť sa, nezameniť výsledky. Koordinovať čakajúcich na odbery a čakajúcich na výsledky testov. Robiť evidenciu celkových výsledkov, oznamovať výsledky otestovaným. Inštruovať tých s pozitívnym nálezom, inštruovať ich aj ohľadne ich rodinných príslušníkov z jednej domácnosti, že ich čaká karanténa. To si určite vyžiada ďalšiu administráciu, v nejakom inom priestore (kde?), oddelenom od ostatných. Ten čas sa poľahky môže natiahnuť na hodinu.  

Priestory budú jeden veľký problém, nie však najväčší. Ten je logistický a personálny. V tej personálnej otázke, čo sa zdravotníkov týka, bolo formálne deklarovanie cieľov testovania, v podaní ministra zdravotníctva, absolútne najslabšou časťou tlačovej besedy po mimoriadnom zasadnutí vlády. Minister zdravotníctva nepovedal nič. Len nám oznámil počty lekárov, sestier, záchranárov a podobne, na Slovensku. A apeloval na nich. Hmm...

Volebný okrsok zvládnu piati okrskári, z nich je jeden predseda, jeden podpredseda a ďalší zapisovateľ. Dá sa to. Tridsaťtisíc ľudí (mimo ďalších na obvodoch, krajoch a podobne) zvládne šesťtisíc okrskov. Tie sú rozčlenené zhruba na tisícovku, či menej voličov. V menších obciach na podstatne menej ľudí, ktorí prídu, pozdravia, odvolia a odídu.

Ak sa bude testovanie týkať aj detí od desať rokov, počet potencionálne testovateľných sa oproti oprávneným voličom zvýši na zhruba päť miliónov. Nech by ich prišla na testy polovica, viac skôr nie ako áno, na zhruba šesťtisíc odberových miest, počas dvoch dní a počas pätnástich hodín v každý ten deň, za každú z tých hodín, priemerne, bolo by treba otestovať štrnásť ľudí v každom okrsku. Asi. So všetkou evidenciou, koordináciou, usmerňovaním a presúvaním po rozličných častiach objektov, kde to celé prebehne. S odbermi a testami, bez omylov. Štyri minúty na jedného občana, bez prestávky. Šesťtisíc miestností mi príde ako veľmi málo. A avizovaných päťdesiattisíc ľudí, ktorí sa toho majú personálne zúčastniť tiež. Nezabúdajme, že tí ľudia, počas víkendu a minimálne pondelku po ňom, nesmú chýbať inde. A že je ich teraz kurňa treba všade.

Otázka ktorú som očakával najviac a tak isto odpoveď, ktorá mohla zaznieť aj bez otázky

V tomto už musia mať jasno od začiatku. Ak existuje nejaký model, nejaká vízia, že koľko pozitívnych by prvý testovací víkend mohol zaznamenať (percentuálne), ak je prijaté rozhodnutie, že tí ľudia a členovia ich domácnosti ostanú v karanténe, čo s nimi počas tých piatich dní do opakovaných testov? Rozhodne by sa tam motať nemali, aby aj pri všetkej opatrnosti, nenakazili niekoho iného.

Čo ale s nimi? Budú pre nich (strelilo sa na tlačovke číslo tridsaťtisíc) a pre ich domácnosti (sedemdesiat- osemdesiattisíc ľudí?) tie výrazne spoľahlivejšie testy? Alebo pôjdu po karanténe na opakované jednoduchšie testy? Ak áno, týkať by sa to malo aj tých, ktorí „neprejdú“ druhým kolom, takže plošné testy by sa robili štyri víkendy po sebe. Takáto informácia mi chýbala najviac. Bez nej mi to prišlo ako niečo, o čom sa radiť začali predvčerom.

Ani bonus, ani malus. Pri dobrovoľnosti je to scestné

Treba v prvom rade počítať s tým, že možno desaťtisíce ľudí sa jedného, možno obidvoch testovacích víkendov zúčastniť nebude môcť. Z rozličných príčin a pri dobrovoľnosti projektu, všetky musia byť legitímne. Už v mojom prípade je to otázne. Prvý víkend mám voľný, druhý pracovný. Pri všetkých tých aktivitách ako „Nechajme to otvorené“ a podobne, kedy sa brojilo za a proti nedeľnému predaju, kde kto hádzal čísla o tom, koľko ľudí chodí na nočné, koľko ich robí formou dlhý- krátky týždeň. Logicky z toho vyplýva, že dva víkendy po sebe o svojom voľne nerozhodujú desiatky až stovky tisícov zamestnaných. Bral toto do úvahy niekto? Už len z toho dôvodu, čas príchodu na test, nechal by som na tých, čo sa otestovať chcú dať. Aj s týmto treba rátať, aj toto má byť zahrnuté do logistiky.

Sranda musí byť, aj keby na chleba nebolo. Čiže záver

Takže s humorom. Možno by sa nad nejakým bonusom uvažovať mohlo. Neverili by ste, ako aj pomerne zanedbateľná suma rozhýbe masy, ich časť.

Raz, po otravnom budíčku v kasárňach, väčšina z nás, blbečkov v žltých pyžamách či zelených trenírkach, zamierila k žľabu miesto pisoárov a dumala nad tým, kde sa cestou na rozcvičku uliať. Na chodbe, ešte stále mátožne sa vracajúcich na izby, prebral nás krik dozorného:

„Kto nechce ísť na rozcvičku, behom na ošetrovňu na testy!“

Nikdy sme neboli tak rýchlo v teplákoch a fakt sme, asi dvanásti čo tomu uverili, utekali na ošetrovňu. Tam nás čakalo neskutočne milé prekvapenie. Mladí medici sa učili robiť odbery krvi a veštiť z lakmusových papierikov po očúraní. Desať korún za jeden odber krvi z lakťovej jamky a sedem korún za ochcaný lakmus!!!

A to všetko sme dostali vyplatené skôr, ako sa poslední lenivci doplazili z rozcvičky na baráky. Dokonca, niektorí chalani, ak sa medikovi nepodaril vpich na prvý krát, dostali ďalších desať korún za druhé au do druhej ruky.

Problém ale nastal pred pisoármi na ošetrovni. Odbavili sme to, väčšina z nás, pred pár minútami a fakt nikto nevytlačil ani kvapku. Našťastie, Miro Grulich si to ušetril a tak, keď sme začuli ten šplechot o porcelán, začal sa boj o priestor blízky jeho rozkroku. Ale Miro bol kámoš.

„Kurňa, na co čekáš vole, nebudu chcát do snídaně! Rychle kluci, už budu končit...kto ještě nemá...makej vole...promiň, nechtěl jsem,“ ale ja viem, že nás s radosťou ošťal, lebo vedel, že je nám to teraz jedno.

Takto sa v Plzni, dávno pradávno, mladí medici dozvedeli, že armáda má v podstate rovnaké symptómy, aspoň čo sa testov z moču týka. Dúfam, že na Dušičky to na Slovensku dopadne lepšie.

Renomovanému matematikovi by som neodkazoval niečo cez kamery s kalkulačkou v ruke

Fakt že nie...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.


Už ste čítali?