reklama

Rozmohol sa nám tu taký nešvár

Ako sa postupne zvyšujú nepriaznivé čísla, ako narastajú počty pozitívne testovaných, hospitalizovaných a zosnulých, pribúdajú nebezpečné zdôvodnenia, ktoré bagatelizujú, delia a vyčleňujú obete zo zdravej spoločnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Ak niektorí sledujete kanadský cyklus dokumentárnych rekonštrukcií „Vyšetrovanie leteckých nešťastí“, hádam ste postrehli, čo sa pri vyšetrovaní jednotlivých tragédií dosť pravidelne potvrdzuje.

Ľudský faktor sa podpisuje pod zlyhanie či zlé rozhodnutie posádky vo vzduchu aj zanedbanie údržby, neraz z ekonomických dôvodov, na zemi. Patrí tam aj chybná komunikácia a jazyková bariéra medzi lietadlom a vežou, patrí tam aj nedokonalosť letových manuálov, ktoré nedokážu predvídať kombinácie viacerých náhlych zmien letu, prebiehajúceho až doteraz rutinne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Všetko z hore uvedeného môže viesť k poruchám jedného alebo viacerých systémov komplikovaného stroja a následne aj k tragédii. Často to býva ale naopak, bežná technická závada rozptýli sústredenie posádky a venujúc sa jednej, prehliadnu druhú alebo druhé, neraz nebezpečnejšie, z nej plynúce.

Z vyšetrovania leteckých nešťastí veľa krát vzišiel záver, že konkrétna technická závada či chyba posádky nemusia byť samé o sebe fatálne a vedúce k neodvratnej havárii stroja. Smrtiaca často býva až ich vzájomná kombinácia. Nie vždy, ale stalo sa to už toľko krát, že takéto zhrnutie toho ktorého vyšetrovania má takmer exaktnú platnosť pre predvídanie obdobných situácií. Napokon, aj to je cieľom vyšetrovania. Určiť príčinu, zodpovednosť a predchádzať opakovaniu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pristaňme ale na zemi (slovenskej)

Rozmohol sa nám tu taký nešvár. Čoraz častejšie sa na úmrtnosť v súvislosti s koronavírusom množia podivné reakcie jednotlivcov aj skupín. Prijali totiž mylnú domnienku, že na základe ich telesnej váhy, veku, objemu pľúc a osobného rekordu na sto či tisíc metrov, sú práve oni momentálne nesmrteľní. Po tomto zistení, rozhodli sa nám ostatným oznámiť, že smrť si síce nevyberá, ale mnohí jej svojim životným štýlom napomohli v rozhodovaní. Popravde, rozmáhanie sa takýchto názorov a postojov mi naháňa väčší strach, ako štyria jazdci Apokalypsy blížiaci sa zo susedného okresu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zvolený životný štýl jednotlivca určite ovplyvňuje priebeh jeho života. V dobrom aj v zlom. To ale rovnako zvládne aj nezvolená genetická výbava, súhrn osobných sociálnych či ekonomických podmienok, vedomostná úroveň a neraz aj jednoducho pech či šťastie v životných rozhodnutiach. Jeho, mňa, teba.

Desí ma, ako sa niektorí z nás musia verejne vysporiadať aj so skutočnosťou, ktorá sa ich v podstate netýka. Ledaže by podvedome mali znepokojujúci pocit, že týkať by sa ich predsa len mohla. Vnútorne ich to rozhodí a svoje komenty a statusy hádžu okolo seba ako Hermiona ochranné zaklínadlá na úteku s dvoma spolužiakmi. Desí ma, že fakt, že niekto nie je stošesťdesiat kilový cukrovkár ľubovoľného veku, má byť pre neho zárukou niečoho, v čo v podstate neverí, lebo už na začiatku sa stotožnil s názorom, že jemu sa aj tak nič nestane.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Desí ma, že za každou obéznosťou niekto radšej vidí bôčik a krémeše, lebo je to jednoduchšie ako porucha štítnej žľazy či iná predispozícia. S jednou viditeľnou „vadou“ sa ohrozenému či zosnulému jednoduchšie pripíšu aj tie neviditeľné. Lebo čím viac záporného naberie na seba iný, tým menej sa toho ujde mne. Asi. Bolo by dobré, ak by to tak bolo. Čo dobré, spravodlivé by to bolo. Aj tak mal stošesťdesiat kíl.

Z takto prijatého pohľadu na okolie sa neskôr ľahšie prechádza na iné zdôvodnenia. Akosi menej trápi tých ľudí, že jednonohý nestihol vybehnúť z horiaceho domu, že nevidiaci zablúdil v podpalubí potápajúcej sa lode. Akonáhle si niekto osvojí takýto, zatiaľ verbálny, spôsob ochrany seba samého, je blízko tomu, aby v tom pokračoval aj inokedy, inde, za iných podmienok. Fyzicky, alebo schvaľovaním, alebo ľahostajným trpením fyzického a schvaľovaného.

Sebavedomím mládencom a mladuchám by som pripomenul, nech si len skúsia dohľadať prípady z posledného obdobia, kedy „z ničoho nič“ skolaboval mladý, talentovaný a nádejný športovec. Na hracej ploche, v šatni či doma. Nikdy to nebolo z ničoho nič. Vždy to bolo niečo, čo nedokázala odhaliť ani lekárska prehliadka, ani záťažové testy, ani najsofistikovanejšie snímkovanie. Skrytú vadu najčastejšie odhalí až pitva. Ak by ten mladík nežil tak prísne zdravo a výkonne, mohol ešte žiť pokojným, mierne sádlovitým životom. Blbosť, uznávam, ale podľa tej istej logiky.

Áno, je pravda, že takéto prípady sú výnimočné. Ak je tu ale niekto tak sprostý, že je presvedčený aj o svojej výnimočnosti, úmrtia mladších a mladých ľudí budú práve preto o to menej výnimočné.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu