Rekvizitár zo Súmračnej končí ako oponár

Autor: Dušan Koniar | 4.12.2020 o 22:33 | Karma článku: 12,48 | Prečítané:  2335x

Transparentný účet nevládnej politickej strany Smer- SD, v poslednom roku svojej akej takej existencie, vo svojich výdavkoch uvedie položku: dvakrát kabát pánsky, koža prírodná, vzor ÚŠB.

 

V takýchto kabátoch nepobehujú paká v noci po parkoch, aby ohurovali svojim bimbasom osamelé slečny. Alebo možno aj hej, čo ja viem? Akonáhle sa ale pred čokoľvek hrozivé postaví tragéd takého rozmeru, do akého dorástol Róbert Fico v piatok na tlačovke, stáva sa to komickým, neškodným, trápnym.

Bol už teda v lepšej forme, ale pravda je, že argumentovať s akoukoľvek rekvizitou sa mu nikdy neoplatilo. Počnúc kokakolou, ktorú ani v najlepších rokoch nedržal úplne pevne v rukách, len sa ňou chvastal. Cez mladú agronómku Troškovú, ktorá mu pomáhala so žatvou aj s odháňaním novinárov. Neohúril ani počas nočnej, keď urobil štyristodeväťdesiatsedem zvarkov nejakého komponentu do dverí auta, a to ani vtedy nie, ak predák zmeny povie, že začiatočníci dávajú na prvý krát tristo, tristopäťdesiat zvarkov a podtrhol to uznanlivou grimasou. To bolo koncom novembra 2017 a v krátkom rozhovore po nočnej, Fico spomenul, že novinári o ňom vedia, že je v dobrej fyzickej kondícii a manuálna námaha mu problém nerobí. V dobrej kondícii bol vtedy aj Ján Kuciak. Síce za jeho trestné oznámenie ohľadne Kočnerových vyhrážok ho minister Kaliňák vysmial, aký to bude mať koniec netušil ale nikto. Mimochodom, po vražde Jána a Martiny, na otázku novinárov o zamietnutí trestného oznámenia o vyhrážaní, Kaliňák aj Gašpar siahli po osvedčenom vysvetlení- zlyhanie jednotlivcov!

Prešli tri mesiace, Ján a Martina boli po smrti a Fico, rozhodne nie v kondícii, postavil sa pred najvulgárnejšiu zo svojich rekvizít. Ak žije niekto v dobe kešu, žije v nej neustále a verí, že milión na stole presvedčí každého o jeho dobrom úmysle. Nemá zmysel si to pripomínať. Nasledovalo jačanie o dlažobných kockách, o uplatenej menšine (Kočnerov prepočet) na námestiach, snažiacej sa povaliť demokraticky zvolenú vládu a skončilo to len toť nedávno. Fico, v čase zákazu zhromažďovania sa nabáda hlúčik verných, aby sa pridali k tým, ktorí ich početne násobne prevyšujú. Ktorých mal za menej ako vrece zemiakov a ktorých živočíšna tuposť je pre neho jednou z posledných slamiek.

Tragéd na piatkovej tlačovke viditeľne spustol. Je v koncoch a bojí sa. A svoj strach maskuje ďalšími rekvizitami, keď si za chrbát zavesí dva kožené kabáty, ktoré ale svojim strihom nijako nepripomínajú to, k čomu ich prirovnáva. K neoficiálnej rovnošate gestapa aj štb, potvrdzujúcemu to faktu, že hnedý a červený teror je tá istá ideológia, dokonca v tom istom šate. Len ÚŠB Fico zabudol spomenúť. A keďže tie kabáty vraj posiela na ÚŠP kvôli čomusi, čo sa tam deje, dovolil som si tie dva kúsky nazvať vzor ÚŠB (Ústredňa štátnej bezpečnosti, najvyšší policajný úrad vykonávajúci spravodajskú službu vojnovej Slovenskej republiky).

Zlyhanie jednotlivcov a politická objednávka boli nosnou témou Ficovho žalospevu. Upravil svoj odhad a je presvedčený, že osemdesiatpäť percent zo zadržaných, nemá čo byť zadržaných. Preto posiela humanitárnu pomoc na špeciálnu prokuratúru a žiada prepustenie svojich. Kováčika, Jankovskú, Gašpara. A nevie prísť na meno kajúcnikom, ktorí chodia už po slobode, lebo rozprávajú, rozprávajú a rozprávajú. A nikto nevie hodiny a dňa a na Súmračnej a všelikde inde musí byť v týchto dňoch veľmi úzko poniektorým.

V časoch, ktoré Fico určite považoval za svoje lepšie, napríklad po tej nočnej v Lozorne, nikdy by neurobil takú marketingovú chybu ako v piatok na záver tlačovky. Tak veľmi túžil po nejakej otázke, ale videl to, čo televízny divák vidieť nemohol a videl aj to, čo po jeho reči bude nasledovať. Tak nám to zúfalec sprostredkoval.

Vtedy, v tých dobrých časoch, ak by videl, že niečo sa stalo a na tlačovku mu prišli len traja novinári, hneď na úvod by sa ostro vyhradil, že prednesie iba tlačovú správu a na žiadne novinárske otázky odpovedať nebude. Muselo to pre neho byť obrovské sklamanie. Toľko námahy si dal, kabáty rozvešal, omladinou sa obklopil a prišli len traja novinári. Po jeho melodráme, podporenej gúľaním očí Kaliňáka mladšieho, nikto z prítomných nebol na nič zvedavý a Ficovi neostalo nič iné, len odísť zo scény a stiahnuť oponu. Kabáty tam ešte visia, odhadujem. Zajtra ich niekto vráti do butiku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kde Rómovia nie sú súčasťou problému, ale jeho riešenia

Maďarov na severe nechcú a Rómov nikde nechcú, opisujú ľudia z Martinovej.

Minúta po minúte: Pokračuje celoplošné skríningové testovanie

Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 965 obetí.

Autorská strana Jakuba Fila

Je to akoby sme si v garáži pustili motor a ešte aj pridávame plyn

O klíme si kladieme falošné otázky.


Už ste čítali?