reklama

Velikášstvo a menšinová vláda spolu nijako neštimujú

Zmierme sa s tým, že menšinová vláda na Slovensku nebude. Pritom by to bolo vzhľadom na aktuálne nálady v spoločnosti asi najprijateľnejšie. Najmenej však pre Matoviča.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Štyri roky (1998- 2002) viedol Miloš Zeman menšinovú vládu u susedov a s tichou podporou Klausovej ODS, robili si títo dvaja čo len chceli, čo si navzájom jeden druhému dovolili, možno pohodlnejšie, ako keby boli v koalícii. Dnes sú z obidvoch pánov veľmi prazvláštni týpci, ale pred vyše dvadsiatimi rokmi...proste, išla im karta, politiku vedeli. Kam sa ale bratia Česi hrabú na nás. Prazvláštne typy tu máme v tom najzrelšom veku pre politika a hrôza pomyslieť, že by svoje nápady realizovali aj v kmeťovskom veku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nalejme si čistého vína a skúsme si priznať, že dnes zažívame to, čomu by sme sa pravdepodobne nevyhli povedzme pred dvoma rokmi, ak by sa udalosti v marci a apríli 2018 vyvinuli smerom k predčasným voľbám. Neviem aká koalícia by vtedy vznikla, ale problémy by si so sebou niesla obdobné ako tá dnešná. Nechyrujúc o blížiacej sa pandémii, so zreteľom na vtedajšie preferencie a ich pravdepodobný vývoj, Beblavý, Hlina, Kollár, Matovič, Sulík, Štefunko, možno nie všetci takto v abecednom poradí, možno s niekým úplne iným, spôsobovali by nám vrásky na čele a my by sme rozmýšľali, prečo ten Kiska radšej nepočkal. Ale on radšej počkal a to je tiež taký prazvláštny typ slovenskej politiky. Rozmútiť vody a potom vytiahnuť stavidlá. Ale, tento odsek je z kategórie keby bolo keby, tak by aj nemusel byť. Ale je a zrejme nie som sám, komu takáto predstava občas prebehne hlavou. Za posledný rok nespočetne krát.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vtedy, keď už bolo jasné, že Andrej Kiska má nejaký nejasný plán, písal som smerom ku SaS a k OĽaNO, aby bez ohľadu na to, že je to choroba Andreja Danka, začali kočírovať svoje politické zoskupenia do podoby štandardnej politickej strany. Nie ku spokojnosti Danka, ku svojej vlastnej. Teraz by som to zopakoval, výlučne pre SaS.

Ak rozumiem dobre Richardovi Sulíkovi, že nestoja o predčasné voľby, vidím to tak, že by pre neho bola menšinová vláda prijateľnejšou alternatívou. Skôr, ako sa Igor Matovič už úplne zbláznil a jeho názor a dané slovo mu nevydržali ani hodinu, pre akési konsolidovanie SaS jej predseda urobil vo februári dosť významné rozhodnutie. V septembri 2023, čo by bolo zhruba pol roka pred riadnymi voľbami, už sa nebude uchádzať o funkciu predsedu SaS. Takto dopredu oznámené, má to logiku a kontinuitu pozvoľného vývoja nálad vo vnútri strany a jej vedenia. Možno sa tomu rozhodnutiu niekto venoval, neviem, nečítam všetko, ale prišlo mi ako dosť rozumné po nie najšťastnejšom výstupe a odchode Lucie Nicolsonovej z SaS, takto ohraničiť vývoj vo vnútri strany. Samozrejme, situácia sa zmenila, ale nie tak, aby Sulík musel na tomto niečo meniť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Menšinová vláda Matoviča a Kollára by bola reálna, ak by Matovičovi a Kollárovi išlo o moc politickú a nie osobnú. Keďže menovaní rozhodne nie sú politici, iné ako osobné záujmy nikdy neriešili. Vieme, že Kollár menšinovú vládu razantne odmieta (a treba mu veriť), ešte viac si však môžeme byť istí, že ju odmietne aj Matovič.

Ak títo dvaja budovali súčasnú koalíciu na ukojenie svojich osobných, aj keď rozdielnych ambícii (inak to nevidím už aj z pohľadu na to, čo všetko pozbierali do svojich kandidátok), budovali ju mocensky voči dvom zvyšným členom koalície. Kollár by sa síce dohodol aj s čertom diablom, ale prím udával Matovič a tak sa išlo podľa tohto modelu. No.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nejaký čas to ako tak išlo, pandémia všetko urýchlila. Rozpaky v SaS a u Za ľudí nad tým, aké je vlastne ich partnerstvo v koalícii, keď sú viac mopom, hromozvodom a červeným súknom zároveň, preskupili sa v obidvoch subjektoch do odlišného vývoja. Kiskovo spackané dielo sa nezadržateľne rozpadá, po dvoch poslancoch zvažujú odchod ďalší a Veronika Remišová zrejme nemá silu to nijako ovplyvniť. SaS naopak pôsobí zjednotene a po konečnom opustení neúčinnej ústretovosti a ústupčivosti voči Matovičovi a jeho suite, nech sa už situácia vyvinie akokoľvek, u sulíkovcov nastane úľava oslobodzujúca z neprirodzeného stavu. Už len toto nebude vedieť Matovič prežuť, ten zjavne nový dych čo chytí SaS a budeme ešte počuť o tanci nad povalenou vládou.

Ak Matovič neopustí premiérske kreslo (a on tam fakt nemá koho namiesto seba posadiť), SaS určite a Za ľudí zrejme, opustia koalíciu. Ale, ak by aj Za ľudí v koalícii ostala, Matovič stratí svoju hračku a svoju vládu aj s väčšinou hlasov v parlamente povalí sám. On totiž vie, že by mohol vládnuť aj bez tej väčšiny. Ak nikto z koalície nechce predčasné voľby znamená to, že minimálne tí, čo odchod z koalície zvažujú a vidia aké sú možnosti, vedia si predstaviť aj tú, že v hlasovaní o dôvere menšinovej vláde by ju podporili. Bolo by pre nich do budúcna výhodné a pragmatické. Pri schopnostiach osobnostného rozvoja vlastných kádrov pod dozorom Matoviča a Kollára priam životodarné ešte aj pre Za ľudí. Pri tomto hlasovaní by to ako predpokladateľné áno skončilo. Každé nasledujúce hlasovanie by muselo byť výsledkom poctivého konsenzu a slova ktoré platí. Čiže, nič vzrušujúce a radostné pre Matoviča, príliš komplikované a zdĺhavé pre Kollára.

Igor Matovič nevie byť partnerom, nevie hrať tímovú hru. Potrebuje mať, pre absolútny nedostatok zdravého (!) sebavedomia, pocit prevahy a možnosti manipulatívneho vydierania a preto má pod pazuchou vo všetkom slobodnú barličku hedonistu Kollára, aby skúšal povoľnosť a trpezlivosť Remišovej a Sulíka. Skôr či neskôr to musel takto prestreliť a je nemysliteľné, aby sa cítil dobre v situácii menšinového premiéra. Ktorý nie že musí vychádzať s partnerom v koalícii. Ktorý naopak musí vedieť vyjednávať, ustupovať a tlačiť, spájať a prepájať požiadavky a hodnoty toho alebo tých opozičných lídrov, z vôle ktorých on môže presadzovať to svoje. Predstavte si v takejto pozícii Matoviča a hneď vám bude jasné, čo môžeme čakať v najbližších dňoch. To, čo vedeli Zeman a Klaus popúšťať štyri roky, to nedokáže Matovič s Kollárom štyri dni ani udržať.

Matovič vie, že tak ako SaS preferenčne rástla v koalícii s ním, bude ten trend pokračovať, ak sa súčasný premiér, čiže on, nezmení. Nezmení osobnostne, čo určite nie a nezamení ani personálne, čo tiež ako reálne nevidím. Matovič už dlhšiu dobu vie, že to neustál a že prehral. Čo nevie je dôvod, prečo je tomu tak. Rozbehne sa proti múru, ako bolo spomenuté v jednom z komentárov tu v Sme. Len tam nebolo povedané, že beží bez oddychu už rok. V tomto je vytrvalý.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu