Čo oči nevidia, to...(odvodnenie hradu Uhrovec)

Autor: Dušan Koniar | 23.4.2021 o 23:31 | (upravené 29.4.2021 o 1:19) Karma článku: 9,63 | Prečítané:  3248x

Za známym úslovím je smutno pravdivá skúsenosť zo zmarených ľudských snažení. Neviditeľnosť niečoho má však aj optimistickejší variant. Čo oči nevidia je ukryté tak dobre, že návštevník ani nevie, čomu za ten pohľad vďačí.

 

Ak sporadicky využívaný, dlhšie zanedbávaný objekt príde požiarom o strechy a majiteľovi sa už neoplatí doň investovať, jeho osud je prakticky spečatený. Zničujúci nemusí byť požiar, ale nezáujem. V prípade stredovekého hradu, a taký je aj príbeh hradu Uhrovec po požiari v roku 1848, vtedajšia generácia deštrukcie celku či detailov príliš nevníma. Prečo aj, keď bol hrad takmer opustený už predtým a ako estetický objekt ho vnímal asi málokto. Predsa však, v priebehu nasledujúcich desaťročí, objavujú sa kresby, grafické listy a prvé fotografie, ktoré vyvolávali to, čo stálo aj za ich vznikom. Záujem.

Stredovekí stavitelia hradných múrov vedeli, že tie ich ochránia pred nepriateľom zvonka len dovtedy, dokiaľ ich oni dokážu chrániť zvnútra. Pred nepriateľom takmer neviditeľným, pred zrážkovou vodou, ktorú chtiac nechtiac v uzavretom prstenci hradieb zadržiavali. Ono to bolo viac chtiac ako nechtiac, pretože udržať vodu na hrade bez vlastnej studne potrebovali. Ale museli vedieť ako ju zadržať pri jej nedostatku a ako sa jej ako prebytočnej zbaviť.

Na hrade Uhrovec máme tri historické cisterny, v ktorých jeho obyvatelia zadržiavali zrážkovú vodu. Najstaršia je v pivničných priestoroch severného paláca a už v stredoveku sa prestala používať na svoj pôvodný účel. Mladšia, ktorá ju počas neskorogotickej prestavby paláca nahradila, je na hornom nádvorí a ľudia si ju vďaka nadzemnej časti mýlia so studňou. Tretia cisterna je pod múrmi západného paláca na spodnom nádvorí.

Všetky tri cisterny sa cielene zapĺňali dažďovou vodou pre bežné aj núdzové použitie. Ak bola prvá cisterna plná, horné nádvorie (s výrazne rozdielnou nivelitou) zrážková voda opúšťala odtokovým kanálom v jeho spodnej časti. Ten začínal na pomedzí západného paláca a hospodárskeho traktu a popod bránovú vežu aj neskôr pristavanú bránovú baštu sa zalamoval a odvádzal prebytočnú vodu na spodné nádvorie. Toto nenápadné technické dielo zo 16. storočia, pred očami ukryté, udržiavalo hradný objekt po celé stáročia funkčným.

Každý dobrý hospodár vie, že ak má nehnuteľnosť slúžiť svojmu účelu, všetky jej technické funkcie musia byť priebežne udržiavané v prevádzkyschopnom stave. Ak sa niečo zanedbá je zle a reťazová reakcia na seba nenechá dlho čakať. Naposledy Zayovci, majitelia panstva, investovali do objektu v roku 1802, kedy dali opraviť strechy po ničivej víchrici. Na hrade sa už nezdržiavali, nebol však  úplne opustený a sporadicky ho navštevovali. Opravené strechy boli sústom požiaru o necelé polstoročie neskôr.

Oheň je ten príslovečný dobrý sluha, ale zlý pán. Aj preto boli na hradoch cisterny. Zánik mnohých slovenských hradov započal oheň. Založený z nedbanlivosti alebo aj zámerne, dielo skazy však dokonal horší pán- voda. Tá sa periodicky vracala svojím večným kolobehom a už neusmernená človekom, začala vykonávať dielo skazy. Kým sa obidve nádvoria vďaka svahovitosti zbavovali vody prirodzene, kritický priestor bol v podbrání združeného vstupu na horný hrad, ktorý je takmer vodorovný. A tam sa začala, po zanesení odtokového kanála, zadržiavať voda a vlhkosť prakticky z celého areálu nad ním.

Následky takéhoto stavu sú predvídateľné aj laikom. Trvalo to síce poldruha storočia, avšak potom sa s veľkým rachotom táto skutočnosť podpísala pod najciteľnejšiu deštrukciu posledného obdobia- zrútenie časti bránovej bašty na jar v roku 2004. Znefunkčnenie pár metrov dlhého, plytkého odtoku napáchalo nesmierne škody.

Všimni si, milý návštevník hradu Uhrovec, nenápadný, provizórne zamrežovaný otvor v podbrání pri vstupe na horné nádvorie. Je to kanalizačná vpusť, pod ktorou je nová odkaľovacia nádrž a kanalizačná rúra, ktorá od roku 2015 kopíruje trasu pôvodného odvodňovacieho kanálu. Tomuto pracovnému zásahu predchádzal archeologický výskum. Pod renesančnou pochôdznou úrovňou, tvorenou kamennou dlažbou fixovanou vápennou maltou, bol tehlovo kamenný múrik a drevená drenážna trubka. Ňou sa odvádzala voda von z objektu horného hradu. Múrik bol v značne deštruovanom stave, drevená drenáž sa zachovala iba v uhlíkovej koncentrácii ako pozostatok po požiari.

      

Keď tade pôjdeš, pod nohami budeš mať neviditeľný kus histórie a umu našich predkov, na ktoré nadväzuje záujem nás dobrovoľníkov, zachovať z tej histórie čo najviac. Pre potechu oka a pookriatie duše, nemusí byť všetko na prvý pohľad viditeľné. Je ale dobré vedieť kde sa čo nachádza. Na čo všetko sa vynaložili a vynaložia prostriedky získané napríklad aj z 2 % z dane, ktoré nám v našich snahách výrazne pomáhajú. S dôsledkami neblahého stavu z minulosti, budeme sa pasovať aj tento rok. Zbytky bránovej bašty a južný múr sú pod lešením od leta a jesene, uvidíte nás tam už v apríli. Radi sa vám poďakujeme za vašu podporu.

Čo oči nevidia jednoducho niekedy nie je na očiach. Nemá to byť videné a väčšina ľudí si preto neuvedomí, že je to jedna z mnohých nevyhnutností, aby takýto objekt, takto situovaný, mohol vôbec existovať. A nie iba tento objekt. Nejde o špecialitu hradu Uhrovec, ani o technológiu výstavby slovenských hradov. Naopak. Stredoveké staviteľstvo, s takýmto rozsahom spracovania a opracovania kameňa na stavbe, je import z antiky a následných období, ktorý k nám dorazil ruka v ruke s nemeckou kolonizáciou po tatárskom vpáde do Uhorska. Spracovanie kameňa na stavbe fortifikácií bolo pred týmto obdobím tak nezvyklé a nové, že staršie pramene, napríklad Kosmova kronika z 12. storočia, kameň ani nespomína, len hovorí o budovaní „rímskym spôsobom“ (Jiří Škabrada, Konstrukce historických staveb, Argo Praha 2003). Preto pod neviditeľným kusom histórie a umu našich predkov je nutné si uvedomiť, že reč je nie len o našej histórii, alebo, že naša história je kontinuálnym celkom histórie európskej, že tie línie sú aj takto viditeľné.

Termín na poskytnutie dvoch percent z dane sa momentálne ráta už len na dni. Napriek tomu, ak by mal niekto vôľu a záujem takéto prostriedky nám venovať, dole v linku sú všetky potrebné údaje. Vzhľadom na to, že množstvo szčo pravdepodobne požiadalo aj tento rok o odklad dane, posúva sa zároveň aj termín na takúto aktivitu. Vopred ďakujeme za podporu.

https://www.hraduhrovec.sk/index.php/dvepercenta?fbclid=IwAR2Ln7e7zrlBq6m--dwmTyW6U76NXNlKVCw7u5U32HYKp0LO93gtOiEm10M

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Fakt vláda odborníkov

Veronika Remišová bez hanby tvrdí, že nikto nemohol vedieť, že pandémia potrvá rok. Naozaj nikto?

Autorská strana Samuela Marca

Prichádzajú noví naši ľudia (píše Samo Marec)

Boris Kollár nemá hanbu. Veď je Boris Kollár.

ONLINE: Sagan bodoval v šprintérskej prémii, päticu zastavili závory a svetlá

Peter Sagan dnes ide 10. etapu na Giro d'Italia 2021. Sledujte ju live cez online prenos. Aké výsledky prinesie cyklistika?


Už ste čítali?