A verte, kochať sa bude čím. Výhodou našej komunity, na hrade Uhrovec aj na ostatných obdobných pamiatkach, je v tom, že nevznikli pre nejaké tu a teraz. Na to si príliš vážime minulosť, ktorej by bolo nesmierne ublížené, ak by sme jej odkaz oklieštili k potrebám našej prítomnosti. Osud gotických fresiek v hradnej kaplnke nie je závislý na tom, čo chceme my. Nebodaj oddnes takto o týždeň. Lebo tu a teraz je nejaká príležitosť. Sme súťaživá komunita, chopili sme sa dnešnej príležitosti, tak ako sme siahli po iných v minulosti a ak to vyšlo, posunulo nás to. Nie však iným smerom. Ten je dlhodobo vytýčený. A ani nie rýchlejšie. Skôr dôkladnejšie a s väčším rešpektom.
Ako to bude s tými freskami, o tom nerozhoduje jedna súťaž. Tie budú zreštaurované, až bude zastabilizovaná klimatická situácia v kaplnke. A taký je aj dlhodobý plán. Sústrediť sa prioritne na tri naj hradu Uhrovec. Najstaršie, najcennejšie, najohrozenejšie. Zhodou okolností, hradná kaplnka spĺňa všetky tri kritéria. Gotické fresky sú po umeleckej stránke to najcennejšie na hrade Uhrovec, ohrozenejší bol ale posledný z oblúkov severného paláca, v zlom stave je renesančný rizalit k palácu pristavaný v severozápadnom rohu nádvoria. Kaplnka nemá prečo spadnúť, pri mladších objektoch je tá hrozba aktuálnejšia. Nie bezprostredná, nie v celku, ale prevencia bola (oblúk) a bude (rizalit) na mieste. Nesmierna výnimočnosť a hodnota maľovanej krásy má určite vplyv na to, aby sa niektoré kroky okamžite prehodnotili. Okamžite, ale provizórne. Tomu sa však chceme vyhnúť.
Chceme, aby nevyhnutné bolo ušetrené etapy provizórneho. To bol a je cieľ nášho vstupu do momentálne prebiehajúcej hlasovacej súťaže. O toto a o nič iné vás prosíme. Aby sa získali prostriedky na realizáciu v takej kvalite, ktorá nám dovolí nasledujúci čas sa venovať iným častiam hradu. Čas je komodita, ktorou neradi mrháme zbytočne. Toto si fakt môžeme dovoliť len v najkritickejších situáciách. Vtedy je dobrý aj lexan, laty, viazací drôt. Len tá práca málo teší. S vedomím, že ešte aj tú budeme musieť dať raz preč a urobiť to poriadne, nie na hulváta.
Fotografia je ako prieskum verejnej mienky. Ako mám ale odfotiť čas, ktorý potrebujem na prácu? Ako máme odprezentovať niečo, čo je každou sekundou už minulosťou, a bude neuchopiteľnou, ak sa nechytíme poriadneho kamenárskeho dláta, riadnej tesárskej sekery? Bude to len prítomnosť. Strnulá a nevábna, pripomínajúca ten premrhaný čas.
Pritom ale, je to veľmi jednoduché. Stačí ak nám uveríte, že za akýchkoľvek okolností, bez ohľadu na to, ako dopadneme v hlasovaní, my priložíme ruky k dielu. Nie až vtedy, keď vy priložíte prsty na klávesnicu. Vaša podpora len zahustí náš harmonogram a vidina reálnej finalizácie celého objektu kaplnky, priláka k práci aj tých z nás, ktorí toho času majú fakt málo (náročnosť v zamestnaní, malé deti a podobne).
Vyhecovať nás môžete v linku pod článkom. Ďakujeme:
